Úzky vzťah, ktorý v posledných rokoch existoval medzi medzinárodnou krajnou pravicou a Putinovým režimom, podobne ako aj argumenty o potrebe „denacifikácie“ Ukrajiny, rozdeľovali názory na vojnu rôznych krajne pravicových skupín. Po rozdielnych počiatočných reakciách došlo k posunom v postojoch a názoroch na vojnu. Alternatívna pravica má síce úzke väzby na Putinovo Rusko, ale vojna na Ukrajine spôsobila medzi jednotlivými skupinami rozpory.
Väzby medzi krajnou pravicou a Ruskom
Politické násilie motivované krajne pravicovou ideológiou je v Rusku oveľa bežnejšie ako na Západe. Štúdia Centra pre výskum extrémizmu na Univerzite v Osle napríklad zistila, že medzi rokmi 2000 až 2017 bola v Rusku ročná miera pravicového násilia, ktoré skončilo smrťou, päťkrát vyššia ako v USA a viac ako sedemkrát vyššia než v západnej Európe.
Pre mnohých na pravej strane politického spektra Putin už dlho predstavuje „skutočného“ muža, archetyp mužskej sily a stability. Veľkú príťažlivosť medzi krajnou pravicou si získala aj Putinova homofóbna rétorika a dôraz na tradičné rodinné hodnoty, a to spolu s odporom k liberálnemu Západu. Najmä Putinove apely na tradície a náboženstvo rezonujú u pravicovo orientovaného zahraničného publika. To je totiž podobne presvedčené, že rodové a rodinné hodnoty čelia útokom zo Západu.
Prvotné reakcie pravicových extrémistov
Časť krajnej pravice od začiatku konfliktu zastávala kremeľské na dôkazoch nepodložené názory, že na Ukrajine prebieha genocída Rusov alebo že ukrajinské štátne štruktúry sú infiltrované fašistami. Tieto vyjadrenia ich zástancovia ďalej šírili a podporovali. Medzitým však mnohé krajne pravicové skupiny kritizovali a odsudzovali ruskú agresiu.
Širšie sily tzv. novej pravice, ako napríklad americká alt-right, nemecká Neue Rechte či francúzska Nouvelle Droit, podporili vojnu, ale len do istej miery. Táto podpora je založená skôr na všeobecných protizápadných náladách než na podpore Putina.
V rámci tohto sentimentu obviňuje krajná pravica Spojené štáty americké, NATO a Európsku úniu z cieleného vyvolávania vojny. Tieto hnutia kritizujú najmä NATO a jeho rozširovanie na východ a USA a ich „nútený globalizmus“. Ten údajne donútil Rusko k invázii na Ukrajinu.
Rozporuplné názory na vojnu v radoch krajnej pravice
Kým počiatočná podpora pre Rusko pochádzala predovšetkým z častí novej pravice, proukrajinské nálady prichádzali z neonacistických a neofašistických koncov ideologického spektra.
Tieto skupiny vnímajú vojnu rasisticky, a to ako bratovražedný konflikt medzi dvoma „bielymi európskymi“ krajinami. Zároveň lamentujú nad zabíjaním bielych ľudí a obviňujú krviprelievanie kvôli imperialistickým ambíciám. Dokonca aj niektoré kanály QAnonu na Telegrame v Rusku spočiatku zaujali protivojnový postoj. Ruských vojakov žiadali, aby nezabíjali Ukrajincov, a ľuďom vo vojnových zónach posielali „mier a lásku“. QAnon je súhrn krajne pravicových konšpiračných teórií.
V snahe pomôcť poraziť Rusko poskytli niektorí členovia krajne pravicových západných skupín Ukrajine finančnú podporu alebo sa pripojili ku konfliktu. Aj spomedzi radov ruských neonacistov sa nájdu takí, ktorí sa rozhodli bojovať na vojenskej línii bok po boku s Ukrajincami.
V počiatočných fázach vojny boli v európskych a severoamerických médiách artikulované obavy z veľkého počtu západných krajne pravicových extrémistov zúčastňujúcich sa bojov. Počet regrútov bol však oveľa nižší ako sa očakávalo a len málo pravicových dobrovoľníkov prešlo náborovým procesom, nakoľko u nich boli spozorované nebezpečné extrémistické tendencie.
Zhoršenie ekonomickej situácie a rasová dilema
Ako sa však začali prejavovať dlhodobejšie dopady vojny, mnohé skupiny a hnutia na krajne pravicovom spektre zmenili svoje počiatočné postoje a využili nový vývoj na šírenie proruského sentimentu. Prudký nárast cien plynu po uvalení sankcií a prerušení vývozu ruského plynu do Európy napríklad vyústil do širšej energetickej krízy a prispel k celkovej inflácii. Tieto praktické ekonomické dopady následne využili mnohé krajne pravicové hnutia, aby vyjadrili podporu Rusku a nespokojnosť s vlastnými vládami.
Ďalším príkladom rozdielnych názorov krajnej pravice je vnímanie problematiky migrácie, ktorú spôsobila vojna. Zatiaľ čo jedna časť krajnej pravice viní zo zvýšenej migrácie Ukrajinu samotnú, medzi extrémistami sa nájdu aj takí, ktorí z migrácie obviňujú Putina. Táto druhá skupina tvrdí, že sa k migrácii pridali aj utečenci z krajín tretieho sveta. To malo následne negatívne ovplyvniť situáciu v Európe a Severnej Amerike.
Prívrženci hnutia nadradenosti bielej rasy, ktorí kedysi podporovali Putinovo Rusko, si teraz kladú otázku, či invázia stojí za obetovanie „bielych“ životov. Táto skupina si Putina a jeho krajinu už dlho ctí, pretože moderné Rusko vníma ako čisto biely kresťanský národ.
Táto vízia má však ďaleko od pravdy. V Ruskej federácii koexistuje 195 etnických skupín, pričom šesť z týchto skupín počtom obyvateľov presahuje 1 milión. Dáta z roku 2020 napríklad ukazujú, že 11,8 percenta ruskej populácie tvoria moslimovia.
Putina nazývajú Židom
Avšak dnes, kvôli činom Putina na Ukrajine, majú niektorí prívrženci tejto skupiny problém zosúladiť svoje presvedčenia s realitou. Mnoho členov nazýva Putina Židom, čím naznačujú, že ho ovláda údajná rusko-židovská oligarchia, ktorá sa snaží o vyhubenie bielych Európanov. Iní prívrženci nadradenosti bielej rasy tvrdia, že súčasný konflikt je „bratskou vojnou“ a zo zabíjania bielych ľudí nemožno nič získať.
Vojna na Ukrajine tak svedčí o tom, že aj skupiny s rovnakým ideologickým pozadím môžu zastávať nesúrodé názory. Polarizáciu je teda možné badať nielen vo väčšinovej spoločnosti, ale aj v rámci extrémistických skupín.
Tento článok je výstupom vzdelávacieho programu InfoGuard Academy, podporeného z grantu Veľvyslanectva USA v Bratislave.
