Vo februári tohto roka bolo tretie výročie vypuknutia vojny na Ukrajine. Tento vojnový akt odštartoval 24. februára 2022 verejným prejavom Vladimira Putina, v ktorom oznámil oficiálne dôvody na začatie takzvanej „špeciálnej vojenskej operácie“.
Vo svojom prejave predniesol viacero nepravdivých tvrdení – obvinil Ukrajinu z masového vyvražďovania ruskej menšiny na Donbase, čím odôvodnil potrebu „ochrany“ tamojších Rusov, zdôraznil nutnosť demilitarizácie Ukrajiny, ktorú označil za rastúcu hrozbu pre Rusko, a tvrdil, že cieľom operácie je „denacifikácia“ ukrajinskej vlády.
Naratív o denacifikácii sa stal jedným z ústredných nástrojov ruskej propagandy, ktorým Kremeľ neúnavne obhajuje svoju agresiu voči Ukrajine. Tento historicky významný pojem, pôvodne spojený s odstránením nacizmu po 2. svetovej vojne, bol v rukách Moskvy prekrútený na ideologickú zbraň. Ruské vedenie ho využíva na vykreslenie Ukrajiny ako krajiny ovládanej radikálnymi nacionalistami a extrémistami, čím sa snaží vyvolať strach a získať podporu pre vojenskú inváziu. V skutočnosti však nejde o nič iné ako o konštrukt, ktorým sa Kremeľ usiluje ospravedlniť vlastnú expanzívnu politiku.
Ako sa z „denacifikácie“ stal nástroj na ospravedlnenie vojny
Naratív o denacifikácii, ktorý Kremeľ dodnes neúnavne šíri, má svoje korene už v čase 2. svetovej vojny. Obraz Sovietskeho zväzu ako hlavného hrdinu boja proti nacizmu sa stal základom národnej identity, pričom Rusko si vytvorilo vlastnú verziu histórie. Tento naratív často prehliada alebo úplne ignoruje jeho vlastnú spoluprácu s nacistickým Nemeckom cez Pakt o neútočení z roku 1939, ako aj perzekúciu menšín počas sovietskej éry.
V roku 2014 sa naratív o denacifikácii posilnil Zákonom o zákaze rehabilitácie nacizmu, ktorý obmedzil verejnú diskusiu o nacizme, ak nebola v súlade s oficiálnym obrazom Ruska ako víťaza nad fašizmom. Tento zákon nielen potláčal nesúhlasné názory, ale aj posilňoval obraz Ukrajiny ako centra radikálnych nacionalistov a nacistov, čím pripravoval pôdu pre ruskú vojenskú inváziu.
Obraz Ukrajiny ako hrozby bol najnovšie zdôraznený v aktualizovanej verzii ruskej Stratégie boja proti extrémizmu z decembra 2024, ktorú Putin podpísal. Dokument v porovnaní s predchádzajúcou verziou z roku 2020 prvýkrát spomína rusofóbiu, ktorú definuje ako „nepriateľské a diskriminačné postoje“ voči ruským občanom, jazyku a kultúre zo strany nepriateľských štátov, pričom Ukrajinu opäť vykresľuje ako štát, ktorý údajne ohrozuje samotnú existenciu Ruska.
Tento krok Moskvy tak ďalej posilňuje naratív o Ukrajine ako nebezpečnom a radikálnom štáte, čo v konečnom dôsledku slúži ako legitimácia pre vojenskú intervenciu.
Vyvrátenie mýtu o Ukrajine ako „nacistickom štáte“
Paradoxom tejto dezinformačnej kampane je, že extrémizmus je v skutočnosti všade – na Ukrajine, v Rusku, na Slovensku aj na Západe. Neexistuje krajina, ktorá by bola imúnna voči tomuto fenoménu, no jeho vplyv na Ukrajine je zanedbateľný a ruskou propagandou do veľkej miery preceňovaný.
Ukrajina nemá žiadnu výraznú extrémistickú stranu, ktorá by mala značný vplyv na politické dianie. Vláda, ktorá bola zvolená v slobodných voľbách, je demokratická a jej legitimita vychádza z voľby občanov.
Kremeľ systematicky zveličuje a manipuluje tento obraz, aby vytvoril falošnú predstavu o Ukrajine ako o „nacistickom štáte“. V skutočnosti Ukrajina nie je len od tohto vytváraného obrazu vzdialená, ale priamo ho vyvracia aj fakt, že prezident Zelenskyj je židovského pôvodu, čo je v rozpore s ideológiou nacizmu, ktorá je zásadne protižidovská.
Ruská verzia „denacifikácie“ v digitálnom priestore
Ruská verzia o denacifikácii sa v dnešnej dobe modernizuje a adaptuje v digitálnom priestore. Obraz Ukrajiny ako hrozby je dnes neustále oživovaný a rozširovaný prostredníctvom propagandy na sociálnych sieťach ako X a Telegram.
Podľa výskumnej správy publikovanej výskumníkmi z organizácie RAND sa ruskí a proruskí aktéri úspešne zmocnili týchto platforiem a dosahujú mnohonásobne širšie publikum, než len v Rusku a na Ukrajine.
Ruská propaganda je dnes multijazyčná, okrem ruštiny sa často šíri aj v angličtine, španielčine, nemčine či jazykoch východnej Európy. Týmto spôsobom sa dostáva do povedomia širokého globálneho publika, pričom vytvára novú formu dehumanizácie Ukrajincov a legitimizácie ruskej vojenskej agresie. Kľúčovými témami tejto online propagandy sú „rusofóbia“ a vykreslenie Ukrajiny ako „nacistického štátu“.
CHCETE PODPORIŤ BOJ PROTI DEZINFORMÁCIÁM? POMÔŽTE NÁM NA DARUJME.SK.
