Dokumenty zobrazujúce krásy čínskej scenérie, filmy o tajoch bojového umenia alebo prejav čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga na zjazde Komunistickej strany Číny. Taká je štandardná ponuka televíznych programov, ktoré majú k dispozícii Afričania obdarovaní televíznym príslušenstvom od čínskej firmy StarTimes. Amerického vysielateľa CNN či britskú verejnoprávnu stanicu BBC by sledovateľ v ponuke hľadal márne.
Tento stav je výsledkom projektu „Program 10 000 dedín“, za ktorý zodpovedá Čínska štátna rozvojová agentúra. Jeho názov vychádza z ambície Číny darovať obyvateľom vybraných 10-tisíc odľahlých afrických dedín satelitnú televíziu, ktorá im má byť navyše bezplatne nainštalovaná.
Takýto zámer oznámil prezident Si Ťin-pching pred takmer deviatimi rokmi na Fóre o čínsko-africkej spolupráci (FOCAC) v juhoafrickom Johannesburgu. Prítomným hlavám štátov povedal, že Čína poskytne tisícom dedín v 23 afrických krajinách prístup k digitálnej televízii. Ide o súčasť čínskeho projektu Novej hodvábnej cesty (BRI), ktorý okrem rozvoja obchodných vzťahov a budovania infraštruktúry zahŕňa aj programy na zabezpečenie internetového pripojenia a digitálneho rozvoja.
Podľa čínskych údajov je projekt takmer dokončený a tisícky súkromných domácností, škôl, nemocníc a iných verejných zariadení tak už majú mať prístup k obsahu kontrolovanému čínskym režimom. Dokopy vraj ide o približne 9 600 sídel. V roku 2023 bolo takmer tisíc zariadení nainštalovaných len v Mozambiku.
Čína sa svojimi úmyslami nijako netají
Zodpovední za tento projekt sa svoje skutočné zámery nesnažia skrývať. Dokazuje to napríklad článok uverejnený v čínskych propagandistických novinách Global Times. V ňom jeden zo zástupcov firmy StarTimes obhajuje toto konanie slovami, že západné televízne stanice majú údajne slúžiť iba elitám, zatiaľ čo ich produkcia sa zameriava na potreby obyčajných ľudí žijúcich na vidieku. Tým následne, v duchu čínskeho vzoru, sprostredkúva dôležitosť hodnôt, akými sú ťažká práca či výkonnosť, ktoré ich majú doviesť k postupnému vzostupu.
Podobnými taktikami sa Čína snaží na svoju stranu dostať aj tisícky afrických novinárov. Tým napríklad každoročne ponúka možnosť zúčastniť sa výmenných pobytov v Čínskej ľudovej republike, počas ktorých sa majú vybraní účastníci zdokonaliť v ich povolaní.
Pravdepodobne tak ázijský gigant koná v nádeji, že daní žurnalisti budú následne ochotní o ňom informovať v pozitívnejšom svetle. Ide o ďalší krok, ktorým sa Čína snaží napraviť si na africkom kontinente svoju pošramotenú povesť poznačenú vykorisťovaním, dlhovými pascami, ale aj nespoľahlivými lacnými produktmi.
Doručené televízory vykazujú chyby
Nespoľahlivosť však vykazujú aj samotné televízory, ktorými si Čína snaží zlepšiť imidž medzi Afričanmi. Novinár nemeckého denníka Der Spiegel, ktorý sa bol na ich stav osobne spýtať obyvateľov Ochuogy, dediny nachádzajúcej sa v Keni, sa dozvedel o mnohých problémoch.
V niektorých domácnostiach chýbali menšie súčiastky, v iných bol pokazený celý televízor či dokonca chýbala elektrina. V miestnom komunitnom centre, kde mal byť zase namontovaný projektor od rovnakej firmy, sa jeho inštalácia skomplikovala kvôli vadnosti daného kusu. Nový však nikdy neprišiel.
Ďalším nezanedbateľným faktorom sa stalo predplatné. Vysielanie poskytnuté firmou StarTimes je totiž bezplatné len prvých pár týždňov, neskôr si za jeho pokračovanie musia používatelia zaplatiť.
Za základný balíček si v prípade takéhoto rozhodnutia musia priplatiť 3,50 eura mesačne, suma za ten rozšírený sa zase pohybuje okolo deväť eur mesačne. V rámci rozšíreného balíčka by mali byť používateľom dokonca sprístupnené niektoré západné televízne kanály. Kvôli stálym finančným ťažkostiam však len málo pôvodných sledovateľov zostáva verných firme StarTimes.
S týmto problémom sa nestretávajú jedine komunitné centrá ako školy či nemocnice, ktorým bezplatné vysielanie zostáva aj po skončení skúšobnej lehoty.
Projekt nepriniesol želané výsledky
Emeka Umejei, nigérijský výskumník zaoberajúci sa čínskou propagandou v Afrike, ako aj samotným projektom „Program 10 000 dedín“, zhodnotil jeho efekt pre denník Der Spiegel nasledovne: „Realizácia bola často veľmi nedostatočná, program nie je skutočne udržateľný, veľa vecí už nefunguje.“
Výskumník tiež dodal, že najmä vo verejných priestoroch, kde sa majú vysielať jednotlivé televízne programy pre tých, ktorí televízorom nedisponujú, takmer žiadne z poskytnutých zariadení nefunguje. V mnohých prípadoch, ako napríklad v dedine Ochuoga, k oprave pravdepodobne nikdy nedôjde.
Okrem toho, čínske spravodajské stanice podľa neho až takú zásadnú popularitu medzi tamojším obyvateľstvom nezaznamenali. Vychádza to z podstaty ich informačného charakteru, ktorý nemá potenciál diváka zaujať.
Umejei však na základe zozbieraných dát dodal, že ak má niečo predsa len šancu pohnúť verejnou mienkou Afričanov, tak sú to dokumentárne filmy, dramatické seriály, kung-fu filmy či športové programy ako vysielanie olympijských hier alebo futbalové prenosy. Takéto programy dokážu diváka nielen pobaviť či poskytnúť mu priestor na oddych, ale aj podvedome podsunúť pozitívny obraz o Číne.
CHCETE PODPORIŤ BOJ PROTI DEZINFORMÁCIÁM? POMÔŽTE NÁM NA DARUJME.SK. https://adapt.darujme.sk/podporte-boj-proti-dezinformaciam/
