Vojenský konflikt medzi teroristickou organizáciou Hamas a Izraelom sa od jeho začiatku stal témou rôznych dezinformácií šírených na sociálnych sieťach. Tie sú často zverejňované bez potrebného kontextu alebo klamú o čase a priestore, v ktorom sa údajné udalosti odohrali. Autori zavádzajúcich príspevkov využívajú pri ich tvorbe aj umelú inteligenciu (AI). Cieľom je ovplyvniť používateľov sociálnych sietí, ktorí sú týmto príspevkom vystavení.
Turecké vojnové lode údajne prichádzajú na pomoc Pásmu Gazy
Jeden z príspevkov na sociálnej sieti X (predtým Twitter) informoval o príchode tureckých vojnových lodí blížiacich sa k Pásmu Gazy. Údajnou motiváciou bolo podľa autora príspevku bránenie tohto územia Tureckom.
Autenticitu videa malo zvýšiť pridanie loga spravodajského kanála CNN do pravého dolného rohu. Hovorkyňa CNN Emily Khun však informovala, že ide o podvrh a takéto video nebolo stanicou odvysielané.
Informáciu o údajnom vyslaní tureckých bojových lodí poprela aj Ankara. Turecko objasnilo, že video zachytáva americké vojnové lode. Zábery totiž pochádzajú z oficiálneho YouTube kanála amerického námorníctva z rokov 2012 a 2013.
Vlajka Palestíny na futbalovom štadióne Atlético Madrid
Ďalší príspevok z 19. októbra, ktorý získal 1,7 milióna pozretí na platforme X, klamal o prítomnosti vlajky Palestíny, ktorá sa údajne nachádzala na jednej z tribún pred začiatkom zápasu futbalového tímu Atlético Madrid. Autenticitu príspevku vyvrátil pre Reuters vedúci komunikácie a marketingu Atlética Madrid Juan Jose Anaut.
Príspevok zobrazuje údajný zápas odohrávajúci sa vo večerných hodinách. Jediný duel, ktorý však madridské Atlético na svojom štadióne odohralo od vypuknutia konfliktu do 19. októbra, bol zápas s tímom Real Sociedad. Ten prebiehal počas dňa.
Reuters a France24 sa po analýze záberu zhodli, že obrázok zachytávajúci vlajku na štadióne Atlética Madrid bol vytvorený pomocou AI. Napovedajú tomu aj deformácie rúk údajných fanúšikov.
Palestínčania vraj zranenia predstierajú
Naratívom šíriacim sa na sociálnych sieťach od začiatku konfliktu je aj údajné predstieranie zranení obyvateľmi Palestíny. Zdieľané sú napríklad niekoľko rokov staré zábery z príprav na natáčanie filmu, v ktorých si herci za pomoci maskérov chystajú kostýmy, s tvrdeniami, že ide o aktuálne zábery Palestínčanov. Príspevky na sociálnych sieťach tak hrubo zavádzajú a šíria nepravdy.
Ďalší nedávny príspevok na sociálnej sieti X uvádzal, že palestínsky bloger Saleh Aljafarawi, ktorý mal byť údajne ťažko zranený, sa na druhý deň zázračne vyliečil. To by malo byť ďalším dôkazom toho, že obyvatelia Palestíny zranenia predstierajú.
Po analýze týchto záberov vyplynulo, že nejde o blogera ležiaceho v nemocnici. V skutočnosti išlo o Mohammeda Zendiq, ktorý utrpel ťažké zranenia po izraelských náletoch. Tvrdenie o zázračne vyliečenom blogerovi tak bolo účelovo vymyslené.
Naratívy prítomné od začiatku konfliktu sa nápadne podobajú tým, ktoré sa na sociálnych sieťach vyskytovali v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu. Prokremeľskí aktéri taktiež šírili dezinformácie spochybňujúce autenticitu záberov, ktoré zachytávali napríklad ukrajinské civilné obete.
V súvislosti s čoraz sofistikovanejšími praktikami pri vytváraní podobných príspevkov sa tak práca fact-checkerov stáva stále náročnejšou. Jednotlivé informácie je totiž aj kvôli zneužívaniu AI zložitejšie overiť. To vedie k ďalšej devalvácii pravdy, keďže ľudia nevedia, čomu veriť.
Shadowbanning propalestínskych postojov na sociálnych sieťach
V súvislosti s prebiehajúcim konfliktom viacerí používatelia obviňujú platformy sociálnych sietí Facebook, Instagram, X, YouTube a TikTok z potláčania propalestínskych postojov. Má sa tak diať po použití hashtagov ako „FreePalestine“ („Osloboďte Palestínu“) alebo „IStandWithPalestine“ („Stojím za Palestínou“), ale aj v príspevkoch spomínajúcich Palestínu v akomkoľvek kontexte. Niektorí používatelia si na platforme Instagram všimli, že ich príbehy týkajúce sa Palestíny majú značne nižší počet videní v porovnaní s ostatnými.
Spoločnosť Meta vlastniaca platformy Instagram a Facebook v reakcii na kritiku uviedla: „Nikdy nie je naším zámerom potláčať konkrétnu komunitu alebo názor.“ Vzhľadom na veľké množstvo nahláseného obsahu sa podľa jej vyjadrení mohlo v určitých prípadoch stať, že aj „obsah, ktorý neporušil jej pravidlá, mohol byť chybne odstránený“.
TikTok pre kanál Al Jazeera uviedol, že platforma odstraňuje iba príspevky narúšajúce pravidlá komunity. YouTube zase zdôraznil, že sa snaží svojim používateľom ponúkať informácie z overených zdrojov. Platforma X na otázky súvisiace s touto témou spravodajskému kanálu Al Jazeera vôbec neodpovedala.Môžeme očakávať, že počas prebiehajúceho konfliktu medzi Hamasom a Izraelom budú snahy o dezinformovanie a dezinterpretovanie rôznych udalostí pokračovať aj naďalej. Do akej miery bude informovanie o týchto udalostiach regulované, záleží do značnej miery na sociálnych sieťach a na vymáhaní platných pravidiel zo strany štátov a EÚ, napríklad prostredníctvom nariadenia o digitálnych službách (DSA).
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
