Zálusk Čínskej ľudovej republiky na teritórium Juhočínskeho mora je známy už dlhé roky. Či už ide o notoricky známy koncept územných nárokov „nine-dash line” alebo čínske aktivity v blízkosti Taiwanu, je jasné, že čínsky prezident Si Ťin-pching sa tejto oblasti nemieni vzdať. Na manipuláciu verejného diskurzu a historického naratívu vo svoj prospech Čína dlhodobo využíva šírenie dezinformácií a propagandy. Jednou z krajín, ktoré čínska propaganda zasahuje najintenzívnejšie, sú Filipíny.
Vo filipínskom informačnom priestore pôsobí čínska akademická obec, čínske štátom podporované účty na sociálnych sieťach, ale aj rôzni iní aktéri, ktorí sa snažia vytvoriť obraz, podľa ktorého má Peking historické právo na značnú časť Juhočínskeho mora. Filipínske úrady si tento problém uvedomujú a prišli s inovatívnym riešením – vydaním komiksu, ktorý má pomôcť čeliť čínskej dezinformačnej kampani.
Nine-dash line a historický nárok
Juhočínske more je pre Čínu atraktívne najmä z hľadiska jeho strategickej hodnoty. Rozprestiera sa totiž na ploche približne troch miliónov kilometrov štvorcových. Pokrýva tak významné obchodné trasy, bohaté zásoby ropy a zemného plynu, ako aj pestré ekosystémy dôležité pre rybolov.
Peking však tvrdí, že mocné čínske dynastie kontrolovali toto územie po stáročia – má naň teda historický nárok. Tento naratív je stelesnený aj prostredníctvom takzvanej nine-dash line. Ide o čiaru, ktorá na čínskej národnej mape vykresľuje, aká časť Juhočínskeho mora pripadá Číne. Kontroverzná je aj kvôli určitej mystike, ktorá ju obklopuje, keďže Peking už roky ignoruje žiadosti o vysvetlenie, čo presne táto čiara znamená. Ísť by mohlo o požiadavky absolútnej suverenity nad vodami aj pevninou v oblasti, no existujú aj menej výrazné interpretácie.
Medzinárodný tribunál pre morské právo (ITLOS) však v roku 2016 rozhodol, že čínska mapa neposkytuje žiadny právny základ pre územné nároky Pekingu. Čína sa tento verdikt rozhodla ignorovať a odvtedy ešte viac posilnila svoje aktivity v informačnom priestore, ako aj fyzickú prítomnosť v Juhočínskom mori. Naďalej si nárokuje vody, ktoré zároveň požadujú Filipíny, Malajzia, Vietnam aj Brunej, čo prispieva k napätiu v regióne.
Dezinformačná kampaň
Využívanie mapy na deklarovanie svojich expanzívnych teritoriálnych nárokov je len jedným z nástrojov čínskeho propagandistického repertoára. Dôležitú úlohu zohráva aj dezinformačná kampaň zameraná na obyvateľstvo priľahlých krajín, najmä Filipín. Filipínsky poradca pre národnú bezpečnosť Eduardo Año vysvetľuje, že Čína rozširuje mylné naratívy, ktorých cieľom je podložiť svoje územné nároky a znevažovať tie filipínske.
Čínska vláda do formovania naratívu o Juhočínskom mori aktívne zapája aj svojich historikov. Ako príklad slúži seminár, na ktorom Wu Shicun, zakladateľ Národného inštitútu pre výskum Juhočínskeho mora (NISCSS), apeloval na potrebu stratégie, ktorá by ochránila čínske národné záujmy v tejto oblasti. Za kľúčovú považuje konštrukciu naratívov a budovanie diskurzu. Na zhruba stovku akademikov účastných na tomto podujatí bolo naliehané, aby pomohli napraviť „nepravdivé“ teórie medzinárodnej akademickej komunity, ktorá „zámerne prekrúca históriu a zlomyseľne pošpiňuje práva a nároky Číny“.
Cieľom týchto naratívov je preniknúť do filipínskej spoločnosti a podlomiť tak nielen spoločenskú jednotu, ale aj podporu rozhodnutí filipínskej vlády. Okrem snahy prepísať históriu zohrávajú úlohu aj dezinformácie, ktoré Peking šíri. Zmätok spôsobilo napríklad absolútne nepodložené tvrdenie Číny, že filipínske úrady prisľúbili odstránenie hrdzavejúcich pozostatkov vojenskej lode Sierra Madre. Táto správa sa nesie v duchu naratívu podsúvaného Čínou, že Filipíny neplnia svoje prísľuby a konajú v rozpore s existujúcimi dohodami.
Aktívnou je v kampani aj takzvaná „50-centová armáda“ (the 50 Cent Army), ktorú môže podľa odhadov tvoriť minimálne pol milióna osôb. Ide v podstate o trolliu farmu, ktorej cieľom je ovplyvnenie online diskurzu v prospech Komunistickej strany Číny. To sa snažia dosiahnuť pomocou vytvárania pro-čínskeho obsahu, ktorý zverejňujú na platformách sociálnych sietí ako X, Facebook alebo YouTube.
Komiks proti dezinformáciám
Filipínske autority však v snahe kontrolovať čínske naratívy prišli s inovatívnym krokom. Je ním vydanie 40-stranového komiksu s názvom „Príbehy učiteľa Juna“. Karikatúra filipínskeho učiteľa deti sprevádza históriou Juhočínskeho mora, vysvetľuje spor zrozumiteľnejšou formou a zdôrazňuje postoj Filipín.
Cieľovou skupinou komiksu sú mladší čitatelia v odľahlých regiónoch krajiny, kde je prístup k informáciám často limitovaný.
Časť expertov tvrdí, že „čínska propaganda nerozumie domácej politike Filipín a je tak často kontraproduktívna“. Spor medzi Filipínami a Čínou sa vďaka nej rozrastá a podnecuje snahy filipínskych úradov vyvinúť protistratégie. Tie sú nateraz pomerne úspešné – iba 10 % Filipíncov podporuje kooperáciu s Čínou v otázke Juhočínskeho mora.
CHCETE PODPORIŤ BOJ PROTI DEZINFORMÁCIÁM? POMÔŽTE NÁM NA DARUJME.SK.
