Gruzínsko sa nachádza v epicentre jedného z najintenzívnejších geopolitických konfliktov. Rusko využíva vplyvové operácie na formovanie verejnej diskusie a prehĺbenie vnútorných polarizácií, zatiaľ čo infiltruje politické štruktúry krajiny. Spojením teritoriálnej okupácie, ekonomických sankcií, politickej kooptácie a rozsiahlych dezinformačných kampaní si Rusko získalo v Gruzínsku kontrolu, ktorá pôsobí skrytá za vonkajšími politickými a spoločenskými procesmi.
Napriek silnému odporu gruzínskej verejnosti, ktorý sa prejavuje v podobe masových protestov, sa dezinformačné operácie Ruska v Gruzínsku zintenzívňujú ako reakcia na rastúci nesúhlas verejnosti s autoritárskymi tendenciami, ktoré sú podporované a podnecované ruským zasahovaním.
Prekrúcanie protestov v Gruzínsku cez proruský filter
V Gruzínsku sa od novembra 2024 vyostruje politická situácia, ktorá je výsledkom víťazstva proruskej politickej strany Gruzínsky sen (GS) v parlamentných voľbách. V reakcii na zmenu politického kurzu sa v krajine spustili masívne protesty, ktorých hlavná agenda sa sústreďuje okolo obrany zahraničnej orientácie Gruzínska a oslobodenia sa od ruského vplyvu. Verejnosť však aktuálne čelí intenzívnemu odporu zo strany proruských médií, ktoré spustili masívne dezinformačné kampane s cieľom podkopať dôveryhodnosť protestujúcich.
Sputnik Gruzínsko, pobočka ruského štátneho média Sputnik, zohráva zásadnú úlohu v šírení kremeľskej propagandy v gruzínskom mediálnom priestore. Jeho cieľom je znevážiť odpor voči vláde, bagatelizovať rozsah policajnej brutality na protestujúcich a upravovať verejný obraz celej situácie tak, aby to vyzeralo, že skutočný problém spočíva na Západe, nie v samotnej vláde.
Súčasťou je aj obviňovanie Arménov z účasti na protestoch a Západu z financovania týchto protestov, čím proruské zdroje vytvárajú dojem, že protesty sú podporované zo zahraničia. Ak aj súčasťou protestov sú Gruzínci, tak sú vykreslení ako nástroj opozície – národných nepriateľov –, ktorá chce splniť svoj politický cieľ. Tým je údajne prevrat súčasnej vlády. Zvlášť sa zdôrazňuje postava bývalej prezidentky Salome Zourabichvili, ktorá sa jasne postavila proti proruským vplyvom a ešte počas svojho mandátu opakovane varovala pred neviditeľným, no výrazným zásahom Ruska do gruzínskej politiky.
V tejto súvislosti sa výrazne angažuje aj Alt-Info, krajne pravicová mediálna platforma, ktorá v roku 2020 získala oficiálne povolenie od gruzínskej národnej informačnej komisie. Vznikla v roku 2019 s cieľom údajného „boja proti agresívnej liberálnej cenzúre“, čo odráža ideologické zameranie celej platformy. Alt-Info využíva radikálny jazyk a spolupodieľa sa na označovaní protestujúcich za „liberálnych fašistov“, „zradcov“ či „bábky Západu“. Alt-Info sa hlavne zameriava na presadzovanie tradičných hodnôt, pričom vytvára dojem, že tieto tradičné hodnoty sú v konflikte s hodnotami EÚ. Tento postoj nielenže formuje negatívny obraz o západných hodnotách, ale posilňuje skepticizmus voči vstupným rokovaniam Gruzínska do EÚ a zároveň očierňuje samotnú EÚ ako hrozbu pre národnú suverenitu a kultúrnu identitu Gruzíncov.
Viac ako len lokálna kríza
Gruzínsko sa považuje za most medzi Východom a Západom a stabilizátora v regióne Južného Kaukazu. Jeho význam spočíva v oddeľovaní Ruska a Turecka, čím prispieva k stabilite v tomto geopoliticky kľúčovom regióne pri Čiernom mori. Po páde Sovietskeho zväzu bolo vnímané ako úspešný príklad demokratizácie. Dnes sa však rozprávame o protestoch a narastajúcom vplyve Ruska práve preto, že situácia v regióne už dávno nie je len lokálnym problémom, ale predstavuje geopoliticky krehký bod.
Kľúčová otázka preto znie: čo by sa stalo, ak by sa v Gruzínsku – bez verejného odporu a bez medzinárodného dohľadu – ujala moci otvorene proruská vláda so zámermi, aké dnes prezentuje strana GS?
Ak by sa Gruzínsko rozhodlo plne orientovať na Rusko, malo by to najmä dôsledky pre jeho susedov – Arménsko a Azerbajdžan. Tento krok by zásadne obmedzil obchodné a energetické tranzitné trasy, ktoré vedú cez Gruzínsko a sú kľúčové pre nezávislosť a postavenie Arménska a Azerbajdžanu na európskom trhu. Pre EÚ by to zároveň znamenalo vážne ohrozenie jej plánov na diverzifikáciu energetických zdrojov a zníženie závislosti na Rusku.
Ruské ambície v regióne sa zameriavajú aj na obnovenie sovietskej železničnej siete, ktorá by prepájala Rusko s Iránom a Tureckom cez Gruzínsko. Aj keď sa v tomto smere stretli s odporom gruzínskej politickej opozície a občianskej spoločnosti, v súčasnej situácii nemožno úplne vylúčiť možnosť znovuobnovenia tohto plánu.
Realizácia železničnej siete by nielen potlačila alternatívy ako Zangezurský koridor, ktorý podporuje regionálnu nezávislosť od ruskej sféry vplyvu, ale taktiež by posilnila celkový vplyv Ruska na Blízkom východe cez strategickú energetickú a tranzitnú infraštruktúru spájajúcu azerbajdžanské pobrežie Kaspického mora s Tureckom a Čiernym morom cez Gruzínsko.
Takýto vývoj by ešte viac destabilizoval celý región a vytvoril by priestor pre intenzívnejšie vplyvové operácie zo strany Ruska. V tomto kontexte by sa Arménsko mohlo dostať pod silnejší ruský vplyv, čo by mohlo ohroziť jeho ambície o integráciu do EÚ. Na druhej strane, Azerbajdžan, ktorý sa už dlhodobo snaží vyhnúť zapojeniu do geopolitickej a ideologickej konfrontácie medzi Západom a Ruskom, by čelil narastajúcemu tlaku na orientáciu na Rusko alebo na obmedzenie svojich vzťahov so Západom. Z geopolitického hľadiska je teda kritické, aby medzinárodné spoločenstvo naďalej sledovalo tento vývoj a aktívne reagovalo na nárast ruského vplyvu v Gruzínsku.
CHCETE PODPORIŤ BOJ PROTI DEZINFORMÁCIÁM? POMÔŽTE NÁM NA DARUJME.SK. https://adapt.darujme.sk/podporte-boj-proti-dezinformaciam/
