Južná Kórea čelila dezinformáciám už pred prezidentskými voľbami v roku 2022. Klamlivé tvrdenia pochádzali z domácich, ale aj zahraničných zdrojov. Súčasný prezident krajiny Yoon Suk-Yeol varuje, že Severná Kórea sa ako externý aktér pravdepodobne pokúsi zasiahnuť do aprílových volieb prostredníctvom vojenských akcií, dezinformácií a kybernetických útokov.
Parlamentné voľby v Južnej Kórei
V polovici apríla 2024 má Južná Kórea naplánované pravidelné voľby do Národného zhromaždenia. Ide o jednokomorový národný zákonodarný zbor zložený z 300 poslancov. Z nich je 253 volených v miestnych volebných obvodoch priamo a zvyšných 47 sa volí na základe pomerného zastúpenia podľa dosiahnutých percent pre politickú stranu. V súčasnosti je vláda vedená Kórejskou demokratickou stranou. Jej pozícia je však podľa prieskumov ohrozená, keďže sa na ňu percentuálne dotiahla hlavná opozičná Ľudová mocenská strana.
Štát pritom čelí viacerým výzvam, ktoré sú kritické pre jeho budúcnosť. Ide napríklad o ekonomické témy, keď štát má jednu z najrýchlejšie starnúcich populácií na svete a extrémne nízku pôrodnosť. Otázky vyvolávajú aj bezpečnostné problémy v kontexte čínskej, ruskej alebo severokórejskej hrozby. Tieto a rôzne iné problematické body budú formovať výsledok volieb, pričom mnohé z nich sa dajú ľahko zneužiť na šírenie dezinformácií.
Podľa súčasného prezidenta Yoon Suk-Yeola sa Severná Kórea pravdepodobne pokúsi vyvolať pred voľbami provokácie. Má ísť napríklad o aktivity ozbrojených síl v blízkosti spoločných hraníc a taktiež o kybernetické útoky s cieľom narušiť priebeh volieb. Prezident týmto vyjadrením apeloval na sprísnenie bezpečnostných opatrení.
YouTube ako populárna platforma Juhokórejcov
Juhokórejské médium The Chosun News začiatkom februára upozornilo na tému dezinformácií na YouTube. Platforma v krajine nie je regulovaná a je na ňu možné nahrávať videá s akýmkoľvek obsahom. Ten môže často porušovať jej pravidlá. V kontexte predvolebnej kampane sa na YouTube objavilo niekoľko videí s klamlivým obsahom, ktoré mali za cieľ manipulovať verejnú mienku.
Jedno z videí, ktoré si získalo veľkú popularitu, šírilo nepravdivú informáciu o prezidentovi Yoon Suk-Yeolovi. Vo videu jeho autor tvrdil, že prezident predniesol prípitok na svadbe speváka Lim Young-Woonga. Tento spevák je však slobodný a v dohľadnom čase sa neplánuje ženiť. Napriek tomu, že video nespôsobilo problémy pre úradujúceho prezidenta, Kórejská komisia pre komunikačné štandardy (KCSC) sa s cieľom odstrániť falošný obsah pokúsila YouTube kontaktovať. Platforma však výzvu odmietla, pretože podľa nej video pravidlá platformy neporušovalo.
Ďalším príkladom je januárový útok na Lee Jae-myunga, lídra Demokratickej strany, ktorý bol napadnutý útočníkom s nožom. Lee Jae-myung síce útok prežil, ale musel byť hospitalizovaný. Hospitalizácia a samotný útok sa stali zdrojom rôznych dezinformácií, ktoré zahltili juhokórejský priestor na YouTube. V tomto kontexte sa šírili prevažne vyjadrenia popierajúce, že by sa útok reálne odohral.
Vplyv platformy YouTube na juhokórejských voličov sa ukázal už pri posledných prezidentských voľbách v roku 2022. Súčasný prezident Yoon Suk-Yeol zažil aj kvôli jednému z rozhovorov zverejnenom na YouTube rapídny prepad v prieskumoch, a to až o 8 %.
Podľa štatistík za rok 2023 má YouTube v Južnej Kórei viac ako 46 miliónov používateľov. Populáciu Južnej Kórey pritom tvorí niečo vyše 50 miliónov obyvateľov. Je však nutné brať do úvahy existenciu trollých fariem či skutočnosť, že ľudia môžu disponovať viacerými účtami. Podobný výsledok sa objavil aj v dátach za rok 2022, keď počet používateľov presahoval 41 miliónov.
Aktivity externých aj domácich aktérov pred voľbami
Napriek tomu, že je Južná Kórea demokraciou, kritika voči vládnym špičkám nie je vo veľkých médiách veľmi prítomná. Súvisí to so strachom zo súdnych procesov médií s predstaviteľmi vlády alebo prezidentom, ktoré sú v krajine opakujúcim sa javom. YouTube tak dáva priestor pre kritiku, ktorú Juhokórejčania hľadajú mimo hlavných mediálnych prostriedkov.
YouTube samozrejme nie je jediným zdrojom dezinformácií. Tie sú rozšírené aj na ďalších sociálnych sieťach alebo sa do informačného priestoru dostávajú prostredníctvom iných mechanizmov. Začiatkom februára napríklad vzbudila kontroverziu v krajine stránka, ktorá za poplatok 50 dolárov ponúkala vytvorenie falošnej správy podobajúcej sa na obsah juhokórejskej spravodajskej stanice Naver News. Ide o podobný koncept ako priniesla už známa stránka Break Your Own News, predstavuje však výrazne sofistikovanejší platený prostriedok na tvorbu dezinformácií.
Do konania volieb zostáva ešte niekoľko týždňov. Skutočný dopad dezinformácií bude možné zhodnotiť až po ich skončení, keďže vopred nie je možné predpovedať, do akej miery ovplyvnia výsledky. Južná Kórea a jej spoločnosť sa však vzhľadom na svoju geopolitickú situáciu musia s touto hybridnou hrozbou vysporiadať a vplyv dezinformácií minimalizovať.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
