Používaniu nástrojov hybridného pôsobenia, ako sú propaganda a dezinformácie, sa Rusko venuje dlhodobo. Cieľom je získať podporu verejnosti doma aj v zahraničí, demotivovať a demoralizovať nepriateľa a pripraviť ho o schopnosť viesť konflikt. Patria sem aj takzvané psychologické operácie, ktoré Rusko používa už od obsadenia Krymského polostrova v roku 2014.
Vplyvné nevojenské prostriedky
Psychologické operácie (psyops) sú vojenské operácie zamerané na ovplyvnenie duševného stavu nepriateľa nevojenskými prostriedkami. V rámci psychologického bojiska sa používajú nástroje ako propaganda či sprostredkovanie vybraných informácií smerom k zahraničnému publiku. Ich cieľom je vplývať na názory, emócie, postoje a správanie protivníka.
Psyops môžu aktéri uskutočňovať prostredníctvom tlače, rádia, televízneho vysielania, internetu či ktoréhokoľvek iného média.
V modernom vojenstve nie sú psyops žiadnou novinkou. Armáda USA ich používala napríklad počas intervencie v Afganistane v roku 2001. Cieľom amerických psyops bolo získať podporu verejnosti v snahe zvrhnúť Islamský emirát v krajine, ale aj podporu pre prítomnosť zahraničných vojsk.
Dezinformácie a propagandistický obsah
Psyops môžu mať rôzne podoby. Ako bolo naznačené, môže ísť napríklad o šírenie dezinformácií. Jednou z najznámejších dezinformácií z nedávneho obdobia je klamlivý naratív o vývoji biologických zbraní v laboratóriách nachádzajúcich sa na Ukrajine.
Psychologické operácie pritom majú silný psychologický účinok, keďže často pracujú s emóciami svojich cieľov. Dezinformácia o ukrajinských biolaboratóriách sa snaží v ľuďoch podnietiť strach z možného biologického útoku. Naratív má tiež vzbudzovať hnev voči Ukrajine či USA a v konečnom dôsledku aj sympatie voči Rusku ako záchrancovi.
Andrij Yusov, zástupca ukrajinského obranného spravodajstva, opísal jednu z jednoduchších psyop praktík, na ktoré sú využívané ruské boty. Po útoku zo strany Ruska sa s ukrajinským obyvateľom na napadnutom území skontaktuje „vzdialený príbuzný z Ruska“. Údajný príbuzný sa potom pýta, ako sa kontaktovaný má a či je v poriadku. Počas rozhovoru často padajú aj frázy ako „toto musí prestať“, „sme bratia“ či „za všetko môžu USA“.
Ďalším príkladom je propagandistické video pôvodom z ruskej dielne, ktoré sa šírilo na sociálnych sieťach. Na videu je ukrajinský vojak zasiahnutý guľkou. Rozprávač vo videu adresuje propagandistické naratívy o skorumpovanej Ukrajine a nútenom narukovaní. Na konci videa si môže spomenutý zasiahnutý vojak vybrať, či bude žiť alebo zomrie. Ak sa rozhodne pre prvú možnosť, má sa vzdať Rusku.
Ukrajinské Centrum pre boj proti dezinformáciám informovalo o možných naratívoch, ktoré by ruská strana mohla adresovať v rámci budúcich psyops. Potenciál majú vraj témy ako nedostatok zdrojov počas letnej protiofenzívy či dezinformácie o tom, ako je Zelenského administratíva proti mierovým rokovaniam, pretože z vojny údajne profituje.
Nevyužíva ich len Rusko
Podľa Molfar OSINT, ukrajinskej spravodajskej agentúry pracujúcej s verejne dostupnými informáciami, má psyops v rámci ruskej armády na starosti napríklad jednotka 74455. Okrem vývoja a vedenia psychologických operácií sa jednotka zaoberá aj kryptografiou či hackovaním.
Psychologické operácie však nesmerujú len za hranice Ruska. Jedným z cieľov ruského režimu je totiž aj ochrana vlastného obyvateľstva a jednotiek. Patriotizmus občanov je udržiavaný napríklad vytváraním dojmu, že krajine hrozí nebezpečenstvo zvonku, napríklad zo strany USA alebo NATO. Túto taktiku možno taktiež zaradiť pod psyops.
Rusko však nie je jediné, ktoré využíva psychologické operácie. Ukrajinský útok na ruský Belgorod je taktiež vnímaný ako súčasť tejto stratégie, tentokrát však zo strany Ukrajiny. Na ruské mestečko v pohraničnej oblasti zaútočili ruskí dobrovoľníci, ktorí sú proti vojne na Ukrajine. Podľa ruskej propagandy mal útok prekrývať neúspech v ukrajinskom Bachmute. Autor tvrdenia pravdepodobne naráža na informáciu o „páde Bachmutu“ pod ruskú kontrolu, ktorá sa šírila na Telegrame pár dní pred útokom na Belgorod.
Kyjev tiež využil vyššie spomínané video s ukrajinským vojakom vo svoj prospech. Z ukrajinského vojaka spravili ruského, pričom komentátor ponúkol ruským vojakom možnosť vzdať sa.
Psyops teda nie sú vo vojne využívané výhradne Ruskom a nie sú ani novou stratégiou. Takéto operácie bývajú mimoriadne premyslené a cielené na emócie ľudí. Ako jeden z hlavných nástrojov informačnej a hybridnej vojny sa v novodobých konfliktoch vyskytujú čoraz častejšie.
Nebezpečenstvo vyplývajúce zo psyop stratégií by nemalo byť podceňované ani vládami, ani jednotlivcami. V slovenskom prostredí sa na tému zameriava napríklad nová webstránka Centra boja proti hybridným hrozbám.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
