Ekosystém propagandistických informačných kanálov Pravda, ktorý má jasne prokremeľské zameranie, po prvýkrát zmapovala francúzska Služba ochrany pred zahraničným digitálnym ovplyvňovaním (VIGINUM) v roku 2024. Korene siete však siahajú až do roku 2014. To, čo sa spočiatku začalo ako regionálna agregácia správ, sa postupne vyvinulo do sofistikovanej operácie – nástroja ruskej hybridnej vojny. Pôvodný názov „Portal Kombat“ – slovná hračka odkazujúca na populárnu videohru Mortal Kombat známu svojou brutalitou – odráža surovosť a agresivitu tejto digitálnej ofenzívy.
VIGINUM pôvodne identifikovalo 193 webových portálov prepojených na infraštruktúru domén s pôvodom v Rusku. Spočiatku sa zameriavali predovšetkým na ruské a ukrajinské publikum, no krátko po napadnutí Ukrajiny sa ich pôsobenie rozšírilo aj na Západ, najmä do krajín podporujúcich Ukrajinu.
Odvtedy sa sieť značne rozrástla. Podľa Disinformation Observatory dnes zahŕňa niekoľko stoviek webových stránok aktívnych vo viac ako 83 krajinách a mnohých jazykoch – vrátane minoritných jazykov, ako sú katalánčina či maorijčina. Obsah týchto stránok je zvyčajne silne ideologický, často konšpiračný a systematicky zameraný na diskreditáciu Ukrajiny, ospravedlňovanie ruskej „špeciálnej vojenskej operácie“ a kritiku Západu.
Infiltrovaná Wikipédia aj AI četboty
Úspešnosť tejto siete v ovplyvňovaní informačného priestoru je zreteľná. Podľa zistení DFRLab a CheckFirst sa portály z ekosystému Pravda začali objavovať aj ako citované zdroje v množstve článkov na Wikipédii. Hoci išlo spočiatku najmä o stránky v ruskom a ukrajinskom jazyku, od začiatku vojny v Ukrajine boli zaznamenané aj v 15 ďalších jazykoch vrátane poľštiny a maďarčiny.
Práve prostredníctvom Wikipédie prenikli tieto naratívy aj do mnohých jazykových modelov – internetová encyklopédia je totiž využívaná ako kľúčový informačný zdroj pri ich trénovaní. Krátky test výskumníkov preukázal, že ChatGPT, Copilot, Perplexity aj Gemini bez otáľania citovali webové stránky prepojené na Pravdu. To isté robilo aj niekoľko ďalších četbotov.
Vo výsledku ide o tichý a pomerne nenápadný spôsob podprahového šírenia proruských naratívov a najmä ich legitimizácie prostredníctvom populárnych služieb, ktorých obľuba naprieč bežnými používateľmi stále rastie.
Výskumníci zo spoločnosti NewsGuard testovali populárne četboty na 15 falošných naratívoch, ktoré boli šírené sieťou Pravda medzi aprílom 2022 a februárom 2025.
„Zistenia NewsGuardu potvrdzujú správu americkej neziskovej organizácie American Sunlight Project (ASP) z februára 2025, ktorá upozornila na to, že sieť Pravda bola pravdepodobne navrhnutá tak, aby manipulovala modely umelej inteligencie, než aby generovala vysokú návštevnosť. Nezisková organizácia označila taktiku ovplyvňovania modelov s veľkým množstvom jazykových údajov ako ‚LLM grooming’,“ tvrdia výskumníci NewsGuardu.
„Dlhodobé riziká – politické, sociálne a technologické – spojené s potenciálnym LLM groomingom v rámci tejto siete sú vysoké,“ hodnotí ASP a dodáva, že čím väčší je dostupný set proruských naratívov, tým pravdepodobnejšie je, že budú integrované do jazykových modelov.
Architektúra dezinformačnej mašinérie
Center for Information, Democracy and Citizenship na Americkej Univerzite v Bulharsku vypracovalo rozsiahlu analýzu, ktorá ponúka hlbší pohľad na geografické zameranie operácie aj na jej používané taktiky. Medzi decembrom 2024 a marcom 2025 analyzovali viac ako 640-tisíc príspevkov prepojených na ekosystém Pravda v 45 krajinách.
Kľúčovým zistením je, že väčšina týchto stránok neprodukuje vlastný obsah. Mnohé sa navonok tvária ako nezávislé lokálne médiá. V skutočnosti však ide o prepojenú sofistikovanú technickú infraštruktúru riadenú cez centralizovaný systém správy obsahu. Typickým znakom je masové strojové preberanie, prekladanie a šírenie príspevkov z ruských médií, komunikačnej platformy Telegram a účtov prokremeľských aktérov na sociálnych sieťach. Obsah je však selektovaný s ohľadom na cieľové publikum tak, aby mal čo najväčší dosah a zasiahol citlivé témy konkrétnej krajiny.
Regióny v hľadáčiku
Výsledky analýzy regionálneho pôsobenia neprekvapili. Operácia sa zameriava najmä na postsovietske štáty a Balkán. Hoci tieto regióny tvoria len deväť percent populácie všetkých analyzovaných krajín, smeruje do nich viac než polovica všetkých zdieľaných príspevkov. V štátoch bývalého Sovietskeho zväzu dosiahol počet príspevkov až 6,5 na tisíc obyvateľov, čo je približne 31,8-krát viac ako v prípade západnej Európy.
Výber cieľových oblastí je najmä geopolitický – nie jazykový, ekonomický ani kultúrny. Najsilnejší tlak zažívajú štáty na periférii EÚ a NATO, ako napríklad Moldavsko, kde je aktivita o 19,7 % vyššia ako v Lotyšsku, ktoré sa umiestnilo na druhom mieste.
Práve Pobaltie sa pre svoju pohraničnú polohu taktiež našlo na hľadáčiku operácie, ktorej primárnym cieľom je upevniť geopolitický vplyv Kremľa vo svojej „predzáhradke“ a zároveň rozbiť jednotu Západu. Dôležitú úlohu však zohráva aj ekonomicky významná infraštruktúra. Až šesť z desiatich najviac zasiahnutých krajín disponuje strategickým napojením na energetický sektor medzi Ruskom a EÚ.
Rebríček krajín s najvyšším počtom príspevkov siete Pravda v pomere k počtu obyvateľov (sledované obdobie: december 2024 až marec 2025):
- Moldavsko
- Lotyšsko
- Estónsko
- Srbsko
- Arménsko
- Litva
- Gruzínsko
- Slovensko
- Bulharsko
- Česká republika
Ďaleko nezaostalo ani Slovensko. To sa v tomto rebríčku umiestnilo na ôsmej priečke. S ostatnými deviatimi krajinami ho spája predovšetkým zraniteľnosť demokratických inštitúcií. Slovensko, Moldavsko, Lotyšsko, Litva, Bulharsko či Srbsko sú preto považované za nedokonalé demokracie, zatiaľ čo Arménsko a Gruzínsko za hybridné režimy – teda štáty pohybujúce sa v šedej zóne medzi demokraciou a autokraciou. Propagandistické zameranie na tieto krajiny tak môže byť súčasťou snahy o oslabenie demokratického vývoja a spomalenie reformných procesov.
Článok vznikol s podporou Holandského veľvyslanectva na Slovensku.
