Čínske bezpečnosné fórum poskytlo útočisko ruskej propagande. Peking trvá na roli mediátora

V dňoch 29. až 31. októbra hostila Čína predstaviteľov obrany z viac ako 30 štátov na svojej každoročnej konferencii zameranej na vojenskú diplomaciu, známej ako Siang-šan fórum. Tohtoročné stretnutie čínski vojenskí lídri využili na predstavenie svojej vízie globálnej bezpečnosti. Neobišli pritom kritiku USA či čínske riešenia konfliktov na Ukrajine a v Izraeli.

Viac ako 30 ministrov obrany, veliteľov ozbrojených síl či iných armádnych predstaviteľov sa zišlo na trojdňovom Siang-šan fóre v čínskom hlavnom meste. Chýbal však minister samotnej hostiteľskej krajiny. Peking totiž predtým oznámil, že odvolal ministra obrany Li Šang-fu, pričom ešte nevymenoval nástupcu a ani neposkytol vysvetlenie jeho odvolania.

Peking kritizoval USA a obhajoval svoju doktrínu

Rolu ministra obrany Číny počas konferencie dočasne prevzal vojenský predstaviteľ Komunistickej strany Číny, generál Čang Jou-sio. Ten je zároveň podpredsedom Ústrednej vojenskej komisie – mocného orgánu na čele s čínskym vodcom Si Ťin-pchingom, ktorý je najvyšším veliteľom ozbrojených síl štátu. 

Vo svojom prejave Jou-sio vyzdvihol Si Ťin-pchingovu „Iniciatívu globálnej bezpečnosti“ na riešenie globálných konfliktov. Táto iniciatíva je v podstate čínskou doktrínou zahranično-bezpečnostnej politiky, ktorá má konkurovať západným obranným alianciám.

Okrem toho Jou-sio implicitne kritizoval Spojené štáty americké. „Náš svet je zatienený temným mrakom mentality studenej vojny a musíme sa vyhnúť tomu, aby sme upadli do konfrontácie blokov,“  povedal, pričom použil typický diplomatický jazyk, ktorým Peking kritizuje Washington a jeho spojencov. „Ak sa krajina stará len o svoje záujmy, bude všetkých ostatných vnímať ako súperov,“ doplnil čínsky predstaviteľ.

Čang Jou-sio okrem iného uviedol, že štáty by sa mali skôr zamerať na spoločnú bezpečnosť a vzájomné rešpektovanie svojich zahraničných politík. V podstate tak zopakoval kľúčové princípy zdôraznené v spomenutej Si Ťin-pchingovej bezpečnostnej iniciatíve, ktorú čínsky líder predstavil minulý rok.

V prejave tiež nebol opomenutý ani Taiwan. Generál Jou-sio v tejto súvislosti uviedol, že Peking „nebude mať zľutovanie“ s akýmikoľvek krokmi smerujúcimi k nezávislosti tohto ostrova.

Čínske zbližovanie s Ruskom

Ako prvý zahraničný líder na konferencii vystúpil ruský minister obrany Sergej Šojgu. Ten sa so svojím prejavom nelíšil od čínskeho kolegu a tiež zdôraznil údajné zlyhanie bezpečnostného globálneho systému pod vedením USA.

Ruský predstaviteľ počas svojho prejavu obvinil NATO z toho, že zakrýva svoj skutočný zámer zvyšovať svoju prítomnosť v ázijsko-tichomorskom regióne a že podporuje svetové preteky v zbrojení. 

USA v záujme zachovania svojej geopolitickej a strategickej dominancie úmyselne podkopávajú základy medzinárodnej bezpečnosti a strategickej stability, pokračoval Šojgu, a taktiež podkopávajú práva a záujmy Ruska v jeho vlastnej bezpečnosti. 

Tieto vyjadrenia je potrebné vnímať v kontexte úmyselného ohýbania faktov v prospech ruskej propagandy. Je to totiž najmä Moskva, ktorá svojimi bezprecedentnými agresívnymi aktivitami narušila svetový bezpečnostný poriadok.

Koordinácia bezpečnostných politík medzi Čínou a Ruskom sa hlavne od ruskej ofenzívy od 24. februára 2022 na Ukrajine zintenzívnila. Peking opakovane vyhlásil, že nebude poskytovať zbrane ruskej strane, ale naďalej sa bude zúčastňovať spoločných vojenských cvičení a inej bezpečnostnej koordinácie.

Pre vzájomné vzťahy je kľúčová aj hospodárska spolupráca, ktorá pomáha vojnou a sankciami zdecimovanej ruskej ekonomike.

Diplomatické úsilie medzi Pekingom a Washingtonom

Fóra sa zúčastnila aj americká delegácia pod vedením Xanthi Carrasovej, riaditeľky pre Čínu na Úrade námestníka ministra obrany. Je dôležité pripomenúť, že fórum sa konalo v čase, keď sa USA a Čína snažia urovnať svoje diplomatické vzťahy. V súčasnosti sú hlavnými bodmi sporu otázka Taiwanu a rastúca prítomnosť Pekingu v Juhočínskom mori.

Hovorca čínskeho ministerstva obrany Qian Wu povedal, že „Čína prikladá veľký význam rozvoju vojenských vzťahov medzi Čínou a USA“. Dodal tiež, že dúfa v „priaznivú atmosféru pre zdravý a stabilný rozvoj“ ich vojenských vzťahov.

To, že dva svetové giganty sa pokúšajú zlepšiť vzájomné vzťahy, napovedá aj ďalšia udalosť, ktorá sa odohrala len pár týždňov po vojenskom fóre Xiangshan. V polovici novembra sa na americkej pôde uskutočnilo stretnutie amerického prezidenta Joe Bidena s jeho náprotivkom Si Ťin-pchingom.

Hlavným cieľom rozhovorov bolo obnovenie komunikačných kanálov, najmä prostredníctvom armády, aby sa predišlo nedorozumiam, ktoré by mohli viesť k otvorenému konfliktu. Čína zároveň súhlasila, že bude stíhať spoločnosti vyrábajúce prekurzory fentanylu, ktoré podnietili drogovú krízu v USA.

Napriek konkrétnym pozitívnym výsledkom sa však obidve strany zhodli, že napätie a rivalita stále pretrvávajú. Pri odchode zo summitu prezident Biden taktiež povedal, že Si Ťin-pchinga považuje aj naďalej za diktátora.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/

Študent práva na bakalárskom stupni Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Zaujíma sa o medzinárodné vzťahy, európsku politiku a o budovanie občianskej spoločnosti. Je členom viacerých mládežnických organizácií aj na európskej úrovni.