Infosecurity.sk prináša prehľad dezinformačných trendov, ktoré boli v posledných dvoch týždňoch na vzostupe:
- Výzvu vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničné veci, aby sa európski lídri nezúčastnili osláv Dňa víťazstva v Moskve, využila dezinformačná scéna pre ďalšiu glorifikáciu ZSSR. Nechýbalo ani vysoko manipulatívne obviňovanie Západu z prepisovania histórie a nastoľovania totality ako v 1939. Za tým má predovšetkým stáť vraj fašistická Európska únia (EÚ).
- Do niektorých naratívov zapadla aj smrť pápeža Františka. Dezinformátori si z jeho života vyselektovali to, čo im pasovalo do obsahu. Pre niektorých bol mierozvestcom, ktorý stál proti „štekajúcemu“ NATO, pre iných bol podporovateľom medzinárodnej globalistickej elity ovládajúcej svet.
- Vďaka vládou podporovanému vyšetrovaniu procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 sa do obehu opäť dostávajú aj anti-vaxerské naratívy. Časť z nich je legitimizovaná aj premiérom Ficom, ktorý pokračuje v spochybňovaní bezpečnosti vakcín.
Červené námestie volá
Od osláv Dňa víťazstva v Moskve nás delí už len niekoľko dní. Naratívy o druhej svetovej vojne sa objavujú čoraz viac. Ešte začiatkom monitorovaného obdobia rozvírila dezinformačné vody vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci Kaja Kallas, ktorá vo svojom vyjadrení vyzvala európskych lídrov, aby sa osláv na Červenom námestí nezúčastnili. Uviedla pritom celkom pochopiteľný dôvod – Rusko vedie na európskom území agresívnu vojnu.
Očakávane sa toto vyjadrenie stretlo s kritikou najmä zo strany Roberta Fica, ktorý svoju účasť potvrdil už v novembri 2024. Hneď po oslavách oslobodenia Bratislavy Červenou armády, o ktorých zneužití dezinformátormi sme informovali v minulom reporte, uverejnil slovenský premiér príspevok, v ktorom vyjadrenie Kallas označil za vydieranie. Situáciu prirovnal k roku 1939. V príspevku zároveň vysokej predstaviteľke odkázal, že do Moskvy pôjde vzdať úctu vojakom Červenej armády, a že nie je zástancom pokračovania „nezmyselnej vojny“ na Ukrajine. Je otázne, či to takto Fico bude komunikovať aj ruskej strane, ktorá vojnu svojou agresiou započala, alebo bude pokračovať vo fikcii o krvilačnom Západe.
Svoje rusofilné fantazmagórie posunul na ďalší level aj Ľuboš Blaha. Europoslanec a podpredseda SMER-SSD sa vo svojom príspevku na Telegrame opäť vrátil k obvineniam, že sa Západ (alebo si ľubovoľne dosaďme EÚ, NATO, USA, opozíciu, médiá či slniečkarskych aktivistov) snaží prepísať históriu. Výzva k tomu, aby si politici nešli uctiť víťazstvo nad fašizmom do hlavného mesta súčasného agresora, vraj môže byť „otvorená podpora fašizmu“. V príspevku hovorí o „ruských osloboditeľoch“, na iné národy v Červenej armáde však už začína zabúdať. Fabuluje tvrdeniami o tom, že ak by „dnes došiel z Berlína pokyn, aby do dobytčákov strkali Rusov, tak tí, čo dnes organizujú protivládne protesty, by boli prví, ktorí by Rusov posielali na smrť“. Čo teda Blaha robí? Akúkoľvek kritiku ruskej agresie deflektuje ako snahy o historický revizionizmus. Pridáva nálepkovanie a vytváranie nepriateľov v spoločnosti. Nemeckú nacistickú históriu stotožňuje s dedičstvom Západu. Je to hodné europoslanca? Nie, ale čo už.
Na Kaju Kallas zaútočil aj Pavol Slota zo strany DOMOV – Národná strana, ktorý je známy tým, že vo svojich dezinformačných výpovediach dokáže skombinovať neskombinovateľné. Okrem označenia „nevolená bruselská fašistka“ je vraj vysoká predstaviteľka EÚ „temným dôkazom toho, že v roku 1945 bola os zla síce porazená na bojisku, ale jej zhubné a smrtonosné ideológie vykorenené neboli“. Na Ukrajine malo dôjsť k „vzkrieseniu nacizmu a fašizmu a chorá, zhubná ideológia banderizmu sa dnes ako taká jedovatá hmla začala rozširovať aj na Slovensku a v EÚ“. Príspevok je síce svojou rétorikou toxický a nebezpečný, ale ponúka cennú introspektívu do fungovania niektorých dezinformátorov – všetko neprajné či iné radi označia za fašistické. Robia tak po vzore sovietskej propagandy vedome alebo nie?
Časť dezinformačnej scény pre svoje potreby využila aj smrť pápeža Františka. Každý si takpovediac zobral z pápežovho života to, čo mu vyhovovalo do prednastaveného naratívu. Pre Ľuboša Blahu išlo o pápeža mieru, ktorý v roku 2022 povedal, že ruská agresia mohla byť vyprovokovaná štekaním NATO. To, že pápež odsúdil agresiu a krutosť ruských vojakov, už Blaha prirodzene nespomenul.
Eduardovi Chmelárovi zas vadili správy, ktoré sa objavili hneď po pápežovej smrti a hovorili o tom, že pápež František mal v roku 2023 zaplatiť z vlastných peňazí tri vojenské drony pre Ukrajinu. Je faktom, že ide o nepotvrdené informácie, ale Chmelár ich bez dôkazov okamžite označil za klamstvá. Prebratie tejto správy médiami označil Chmelár za „to najodpornejšie zneužitie odkazu pápeža Františka, za zákernú snahu spochybniť jeho vášnivé a výrazné mierové úsilie“. Nechávame na zváženie čitateľa, či Chmelár zneužil pápežov odkaz na kopnutie si do mainstreamových médií, proti ktorým brojí už dlhodobo.
V neposlednom rade sa ozval aj Miroslav Heredoš, ktorý vo svojom príspevku pápeža obvinil z vyzývania „k očkovaniu pochybnou genetickou mRNA vakcínou“. Téma vakcín bola v posledných týždňoch všeobecne obľúbená a budeme sa jej venovať ešte nižšie v článku. Nie je náhodou, že Heredoš túto tému pripojil aj k naratívom o tom, že pápež sa mal podpísať na morálnom úpadku či byť „podporovateľom medzinárodnej „operácie“ elít a to migrácie do Európy, ktorej globalistickým cieľom je devastovať európske obyvateľstvo“. Ide asi o základnú výbavu človeka, ktorý v minulosti kandidoval za krajne pravicovú Republiku a k popularite sa dostal šírením hoaxov o pandemickej totalite.
Totalitný diktát Európskej únie
Po týždňoch, kedy bola EÚ na dezinformačnej scéne verejným nepriateľom číslo jeden, sme sa na „bruselského strašiaka“ pozreli aj prostredníctvom analytického nástroja Gerulata Juno. Pomocou neho sme analyzovali najpopulárnejšie príspevky na slovenskom Facebooku, ktoré obsahovali kľúčové slovo „EÚ“, „Európska únia“ alebo „Brusel“. Zo zoznamu sme vylúčili tie príspevky, ktoré neobsahovali problematické naratívy. Následne sme príspevky hodnotili na základe celkového počtu interakcií (súčet všetkých reakcií, komentárov a zdieľaní).
Príspevok s najväčším počtom interakcií patrí Robertovi Ficovi. Premiérov príspevok sme už spomínali vyššie v súvislosti s vlnou pobúrenia, ktorú na pro-ruskej strane informačného prostredia vyvolalo vyjadrenie Kaji Kallas o májových oslavách Dňa víťazstva v Moskve. Okrem silných rečí o suverenite a ľúbivých slov o historickom odkaze ZSSR sa Fico nevyhol ani verbálnym útokom na EÚ, ktorú vysoká predstaviteľka prirodzene reprezentuje. Po prirovnaní súčasnosti k totalitnému roku 1939 premiér pokračoval v tradičných manipulatívnych naratívoch o zlej EÚ, ktorá vraj trpí deficitom demokracie, a rozprávkach o prezidentských voľbách v Rumunsku. Tentokrát k ním priradil aj tie francúzske – Ficovi sa pravdepodobne nepozdáva vyústenie korupčnej kauzy Marine Le Pen, ktorej po spreneverení európskych peňazí súd zakázal kandidovať. Nečudo, okrem iného je pre predsedu SMER-SSD aj vzdialenou spolubojovníčkou na fronte, kde sa schválne podceňuje potenciál ruského vplyvu a hybridného pôsobenia. To, že nechýbali ani zmienky o Západe, ktorý má vraj v Gruzínsku a Srbsku inštruovať majdany, už hádam nemusíme ani spomínať. A hádam ani nemusíme vysvetľovať, prečo ide z pozície slovenského premiéra o problematické tvrdenia.
V druhom príspevku, ktorý bol publikovaný Milanom Mazurekom, sa europoslanec z krajne pravicového hnutia Republika vracia k svojim obľúbeným naratívom o špinavosti a úpadku Bruselu. Tentokrát sa odvoláva na článok uverejnený na Politico. Ten skutočne popisuje výzvy, ktorým hlavné mesto Belgicka čelí – od odpadkov cez drogy až po násilie. Problémom je však hlavne to, že túto situáciu nemá kto riešiť. Po voľbách, ktoré sa konali pred deviatimi mesiacmi, Bruselu stále chýba vláda. Kde je teda problém s príspevkom Mazureka? Europoslanec si z článku vybral len problémy, ktoré mu pasujú do naratívu – odpadky, zlú finančnú situáciu a násilie však nespája s administratívnou paralýzou, ale s prítomnosťou progresivizmu a liberalizmu. Tie sú vraj zárukou katastrofy. Pýtate sa prečo? Mazurek ponúka (až príliš) jednoduchú, ale zavádzajúcu odpoveď – dekadenciu Západu a riadené prísuny nelegálnych migrantov. Vraj má ísť o „skutočnú tvár modernej západnej multikultúrnej Európy“. Okrem toho, že europoslanec neprávom vykresľuje komunálnu situáciu ako problém EÚ, tak tiež svojmu publiku ponúka daný článok ako potvrdenie toho, že liberáli si priznávajú svoje zlyhanie. Je otázne koľko z jeho fanúšikov si článok skutočne nájde, otvorí a zistí, že Mazurek vytrháva veci z kontextu. Pri odpovedi budeme pesimistickí.
Tretí príspevok publikoval Ľuboš Hrica. Ide o známu tvár slovenskej dezinformačnej scény, ktorá sa svojmu publiku dlhodobo prihovára predovšetkým pro-ruskými naratívmi (tzv. disinfluencer). Hrica sa vo svojom amatérsky točenom videu vyjadril po vzore slovenského premiéra k slovám Kaji Kallas. Do funkcie vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničné veci sa podľa Hricu mala dostať kvôli svojej nenávisti voči Rusku. Dezinformátor pokračoval značne zjednodušenou historickou prednáškou o druhej svetovej vojne, počas ktorej estónsku rodinu Kallas označil za nacistov. Hrica nepohrdol ani útokmi na EÚ – tá sa vraj snaží pretláčať naratív, v ktorom sa zabúda na nacistickú minulosť Nemecka a v ktorom Európu oslobodili iba USA. Je ťažké určiť, ako Hrica získal toto presvedčenie, ktoré ďalej manipulatívne šíri medzi svoje publikum (video malo v čase písania článku 145-tisíc zhliadnutí). Jeden by si ale mohol tipnúť, že kritika Ruska, ak ho máte až iracionálne v obľube, sa prijíma ťažko. Výsledkom môžu byť aj halucinácie o Európskom parlamente, ktorý má vraj pod „rúškom demokracie diktovať to, čo môže alebo nemôže robiť líder suverénnej krajiny“.
Ďalší príspevok bol publikovaný Juditou Laššákovou. Tá sa po dlhodobej plavbe vo vodách slovenského dezinformačného ekosystému dostala v roku 2024 až na kandidátku SMER-SSD do Európskeho parlamentu a dnes v Bruseli hrdo zastupuje slovenské záujmy. Teda, ak by bolo slovenským záujmom približovanie sa Rusku a eventuálne vystúpenie z EÚ. Laššáková sa vo svojom videu totiž bráni voči nedávnym tvrdeniam, že na svojich prednáškach otvorene hovorí o možnostiach vystúpenia Slovenska z EÚ. Video krátkeho úryvku z Laššákovej prednášky zverejnil aj europoslanec Ľudovít Ódor (Progresívne Slovensko). Zaznieva v ňom, že „ak chceme odísť, najskôr musíme pochopiť, akým spôsobom tá Európska únia vôbec funguje, na to, aby sme si potom vedeli vyjednať, čo pri odchode“. Podľa dostupných svedectiev europoslankyňa vysvetľuje princípy fungovania Únie ako znalostný predpoklad na to, aby sme raz mohli pristúpiť k vyjednávaniu o vystúpení krajiny z európskeho spoločenstva. Laššáková pri svojej obrane zvolila celkom očakávanú taktiku – médiá a opozíciu obvinila z manipulácií a účelového zostrihania videa. Tiež ich označila za fašistov. Vraj stačí to, že klamú. Paradoxne, toto hovorí človek, ktorý celkom ostentatívne spolupracuje s neonacistom Danielom Bombicom. Eduardovi Chmelárovi, ďalšiemu pro-kremeľskému, no menej úspešnému politikovi, sa zas poďakovala za verejné vyjadrenie podpory. Inak povedané, postavila sa do role obete, ktorá už dlho čelí nespravodlivému útlaku mainstreamu. Teda aspoň tak europoslankyňa nazýva poukazovanie na nepravdy, ktoré ako samozvaná bojovníčka proti pandemickej tyranii zo svojich úst chŕli už niekoľko rokov.
Posledný príspevok v poradí bol publikovaný Marekom Gécim. Bývalý tenista a súčasný straník krajne pravicovej Republiky svojmu publiku predstavuje ruský liek s názvom Afotid, ktorý „podľa dostupných informácií dokáže liečiť onkologické ochorenia vo všetkých štádiách“. Problém je ten, že dostupných informácií je iba minimum a pochádzajú výhradne z ruských alebo pochybných zdrojov. To však Gécimu nebránilo v tom, aby sa trochu pohral s nádejou a strachom svojich fanúšikov. Záchrane životov podľa neúspešného politika môže brániť práve EÚ, pri ktorej je vraj otázne, či podobný liek povolí na náš trh. Po skúsenostiach s vakcínou Sputnik V, o ktorej bolo aj viac informácií, si tipneme, že Brusel tomuto neznámemu lieku (ak vôbec reálne existuje) vystaví stopku. A to je dobré. Nie však pre každého – stačí nahliadnuť do komentárov pod príspevkom, ktoré hovoria o fašistickej EÚ a konšpiračných záujmoch chemoterapeutických farmafiriem.
Vakcíny a atentát. Zakonšpirujeme si?
Na domácej scéne Slovensko nezostalo nič dlžné svojej povesti zlatej bane konšpiračných teórií. Vrátili sme sa najmä k téme vakcín, ale aj k téme atentátu, ktorý sa na premiéra odohral už skoro pred rokom. Protagonistom postupne sa revitalizujúcej anti-vaxerskej rétoriky stavia opäť aj premiér Fico.
Tragické je najmä to, že Fico preberá tieto problematické naratívy od Petra Kotlára, ktorý je dnes splnomocnencom vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19. Kotlár je však telovýchovný lekár a ortóped, nie epidemiológ. Práve naopak, má reputáciu človeka, ktorý sa zviditeľnil počas pandémie ako jedna z hlavných postáv konšpiračnej scény. Posledné týždne si spríjemňuje terorizovaním slovenskej verejnosti svojimi tlačovkami, na ktorých prezentuje chaotické výsledky svojho vyšetrovania a volá po ukončení očkovania. Tie vyplývajú z pochybných zdrojov a nedôsledného výskumu.
Fico týmto poplašným správam samozvaného epidemiológa kontinuálne pridáva na legitimite. Hovorí o potrebe informovania spoločnosti o závažných záveroch znaleckých posudkov, volá po vytvorení komisií na ďalšie prešetrovanie. Neštíti sa ani priameho spochybňovania bezpečnosti vakcín. Pripomenieme, že anti-vaxerská rétorika bola pre Fica počas pandémie kľúčová pre jeho politickú revitalizáciu. Neistota pandemickej situácie mu takpovediac ponúkla druhú šancu, tentokrát už v roli dezinformátora a konšpirátora, ktorej sa buď z presvedčenia alebo pragmatizmu (ťažko určiť) drži dodnes.
Nebol by to report o dezinformačnej scéne, ak by v ňom svoje miesto nenašiel aj predseda krajne-pravicovej Republiky. Milan Uhrík v spoločnosti svojho straníckeho kolegu Mazureka vo videu vyzýval po odmietnutí pandemickej zmluvy z dielne WHO. Dôvod? Tzv. koronateror a protipandemické opatrenia, ktoré pravdepodobne zachránili tisícky životov. Paradoxne, a aj celkom úsmevne, obaja europoslanci obviňujú súčasnú vládu Roberta Fica z toho, že svoje stanovisko k novej zmluve WHO zatajuje. Aspoň pred objektívmi svojmu publiku komunikujú obavy z ďalšieho prenasledovania. Áno, takto naďalej nazývajú kontrolu toho, či populácia dodržiava protipandemické opatrenia. A záver? Podľa europoslancov bolo už dosť „pandémie a hier globalistických korporácií“. Skvelé, no nič konštruktívne to neprináša.
Podobne je tomu v prípade György Gyimesiho, ktorý sa vo svojom príspevku vrátil k téme atentátu na premiéra Roberta Fica. Ten sa odohral 15. mája 2024 a dodnes sa na ňom snaží časť politicko-dezinformačnej scény ťažiť. Člen maďarskej strany Aliancia-Szövetség sa špecificky zameral na video s vypočúvaným atentátnikom, ktoré uniklo na verejnosť tesne po atentáte. Video pravdepodobne uniklo vďaka členovi policajného zboru. Gyimesi neuznáva kritiku médií a opozície, ktoré tento únik odsudzujú a žiadajú vyšetrenie. Podľa Gyimesiho sme sa len vďaka „smelému policajtovi dozvedeli identitu atentátnika a dôvody streľby. Len vďaka nemu sa progresívnym médiám, v súvislosti s atentátom, ťažšie manipuluje verejná mienka a agresívnym opozičným politikom zmýva zodpovednosť“.
K rozpútavaniu vášní sa vrátil aj minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD), ktorý sa hneď po atentáte snažil spoločenskú situáciu upokojiť varovaniami pred občianskou vojnou. Rovnako kvalitnú a ministra hodnú rétoriku zvolil aj vo svojom nedávnom videu, v ktorom hovorí o sfanatizovaní atentátnika opozíciou a nenávistnými médiami. Vrátil sa tým k naratívom, s ktorými pracuje dlhodobo – nenávistné prejavy sa mali šíriť na námestiach (počas protestov) a prostredníctvom progresívnych médií. Slovami „nenávisť, klamstvo, manipulácia“ sa síce snaží pomenovať tzv. frustrovanú opozíciu, ale skôr odkrýva svoj každodenný modus operandi.
Projekt Infosecurity.sk, organizovaný skrze Adapt Institute, ktorý je podporovaný pražskou kanceláriou Friedrich Naumann Foundation for Freedom, nepretržite monitoruje aktivity slovenských aj zahraničných dezinformačných aktérov, no zameriava sa najmä na slovenských. Aktivity projektu sú postavené na každodennom monitorovaní nových dezinformácií, hoaxov a konšpiračných teórií v online informačnom priestore. Tento prístup umožňuje analytikom identifikovať dezinformačné príspevky a naratívy, ktoré najviac rezonovali u verejnosti, ako aj zistiť, odkiaľ pochádzajú a ako sa šírili a vyvíjali na sociálnych sieťach. Správa má formu dvojtýždenného súhrnu vznikajúcich trendov v šírení škodlivého informačného obsahu online. Na základe toho môže Infosecurity.sk informovať verejnosť o vznikajúcich a aktuálnych trendoch v oblasti dezinformácií, manipulácie a propagandy.
