Strategické vnímanie budúcnosti vojnových konfliktov kladie zo strany Číny kľúčový dôraz na technológie. Tento postoj je vyjadrený v jej deklarovaných cieľoch stať sa lídrom v oblasti umelej inteligencie, ako aj celkovým plánom rozvoja Číny do roku 2050. Samotný líder Si Ťin-pching v jednom zo svojich vyhlásení uviedol, že v časoch globálneho vojenského súperenia „ovplývajú šancou na víťazstvo len inovátori“.
Ľudská myseľ ako ďalšia z domén bojiska
Na dosiahnutie svojich politicko-vojenských cieľov sa preto Čína v budúcnosti plánuje sústrediť na využívanie nástrojov kognitívnej vojny. Tento koncept zahŕňa širokú škálu rozličných hybridných nástrojov, ktorých cieľom je pôsobiť na ľudskú myseľ a kognitívne schopnosti. Prostredníctvom tohto pôsobenia sa tak vytvára možnosť poraziť svojich protivníkov bez priameho konvenčného stretu.
Koncept kognitívnej vojny má pritom externý aj vnútropolitický rámec. V prípade Číny je v kontexte domáceho prostredia cieľom dosiahnuť kontrolu nad myslením jej vlastných občanov. Potrebné je tak udržiavať v priestore strategické naratívy, ktoré sú prijateľné pre režim vládnucej komunistickej strany. Na dosiahnutie týchto cieľov sú využívané rôzne nástroje zahŕňajúce masívnu propagandu, cenzúru, zber dát a umelú inteligenciu.
V rámci čínskej Ľudovo-oslobodeneckej armády sú súčasťou konceptu kognitívnej vojny snahy o vytvorenie tzv. biologicky vylepšených vojakov. Tento prístup je založený na analýze dát zbieraných prostredníctvom inteligentných náramkov. Na základe nich sa vyhodnocuje efektívnosť správania sa jednotlivých vojakov. Využívanie poznatkov z oblasti neurovedy je takisto súčasťou zberu dát prostredníctvom súprav umiestnených na hlave od firmy Entertech.
Hybridné nástroje voči Taiwanu
Využívanie nástrojov kognitívnej vojny zo strany Číny je obzvlášť prítomné vo vzťahu k Taiwanu. Hlavným politickým cieľom Čínskej ľudovej republiky je znovuzjednotenie Taiwanu s pevninskou Čínou, pričom na jeho dosiahnutie využíva rôzne nástroje hybridného pôsobenia.
Tradičným spôsobom čínskeho vplyvu je najmä masívna propaganda a šírenie dezinformácií, ktorých cieľom je prehĺbiť polarizáciu spoločnosti na ostrove. Okrem toho sa tieto informačné operácie snažia o zníženie podpory pre vládu a oslabenie demokratických inštitúcií na tomto území.
Konkrétnym príkladom čínskeho pôsobenia voči Taiwanu je jeho kognitívna kampaň počas pandémie. V rámci kampane sa čínskej vláde podarilo využiť túto krízu na dosiahnutie politických cieľov prostredníctvom blokovania dodávok očkovacích vakcín. Súčasťou vojenskej kampane bolo okrem manipulatívnych informačných operácií tiež narušovanie vzdušného priestoru, ktoré prispelo k zvýšenej úzkosti obyvateľstva Taiwanu.
Zároveň je tradične možné pozorovať snahu čínskych elít o ovplyvňovanie volebných procesov na Taiwane. Počas volebného obdobia dochádza pravidelne k zintezívňovaniu snahy o manipuláciu obyvateľstva, pričom na tento cieľ slúžia rôzne trollie farmy, falošné účty, deepfake obsahy a pročínske médiá, ktorých cieľom je zdiskreditovať politické subjekty presadzujúce nezávislosť Taiwanu. Napriek tejto robustnosti boli úspechy koordinovanej snahy Číny o ovplyvnenie volieb pri posledných prezidentských voľbách na Taiwane čiastočne limitované.
K tradičným vplyvovým operáciám Číny patria informačné kampane, ktoré podporujú tzv. sirotskú mentalitu naprieč taiwanským obyvateľstvom. Tento naratív je budovaný na základe myšlienky, že Taiwan by v prípade celoplošného konfliktu ostal bez podpory svojich spojencov.
Historicky sa pritom odvoláva na oslabenie podpory pre Tchaj-pej zo strany Spojených štátov amerických počas procesu ich zbližovania s Čínou na konci 70. rokov minulého storočia. Cieľom Číny je tak prostredníctvom škodlivých operácií prehlbovať rôzne ontologické neistoty naprieč obyvateľstvom Taiwanu.
Sociálne siete ako kľúčové platformy na presadzovanie propagandy
Platformy sociálnych sietí sú dnes globálne rozšírenou formou komunikácie, pričom však okrem mnoho výhod predstavujú aj určitý typ hrozby. Ten spočíva v ich zneužívaní na zber dát používateľov, nastavení niektorých algoritmov a profilácii jednotlivcov.
Obzvlášť problematickým je v tomto kontexte prístup k dátam používateľov, keď na základe nich dochádza k ovplyvňovaniu vnímania jednotlivých spoločenských tém v súlade s preferenciami zahranično-politických záujmov jednotlivých štátnych aktérov.
V spojitosti s Čínskou ľudovou republikou sa hovorí najmä o hrozbe, ktorú predstavuje sociálna sieť TikTok, ktorej materská spoločnosť Bytedance je firmou založenou v Číne. V súvislosti s platformou TikTok existuje viacero prípadov, keď došlo k blokovaniu obsahu, ktorý kritizoval čínsku vládu.
Naopak v prípade januárových prezidentských volieb na Taiwane sa v rámci platformy objavovalo zvýšené množstvo obsahu, ktoré priamo či nepriamo podporovalo záujmy Komunistickej strany Číny v kontexte volieb. Tento obsah však nebol zo strany platformy regulovaný.
Kontrola „strategických naratívov“ v globálnom prostredí
TikTok však nie je zďaleka jedinou sociálnou sieťou, ktorá môže byť využívaná ako nástroj kognitívnej vojny. Po prevzatí platformy X Elonom Muskom sa výskyt čínskych, ruských a iránskych dezinformácií na tejto sieti zvýšil o 70 %. V roku 2023 odhalila spoločnosť Meta jednu z najväčších očierňovacích vplyvových operácií v online prostredí, ktorej terčom boli oponenti čínskeho režimu, vrátane novinárov a výskumníkov. Stáť za ňou pritom mali osoby spojené s čínskymi orgánmi činnými v trestnom konaní.
Obsah čínskych kampaní na sociálnych sieťach sa dlhú dobu niesol v znamení tzv. pozitívnej propagandy, ktorá nezáhrňala agresívnejšie naratívy a posolstvá. Tieto črty sa prejavili aj v rámci komunikácie v súvislosti s ruskou agresiou na Ukrajine. Peking sa v tomto kontexte snažil o prezentáciu umiernenejšieho pohľadu v porovnaní s Ruskom, čím chcel zvýšiť legitimitu svojich túžob v medzinárodnom prostredí. Úsilie komunikačnej stratégie Pekingu v globálnom informačnom priestore je demonštrované propagandistickým výrokom lídra Si Ťin-pchinga, v ktorom vyjadril snahu o docielenie „šírenia čínskeho príbehu správnym spôsobom“.
V rámci strednej Európy sa čínske informačné operácie snažia o zvýšenie pozitívneho vnímania Číny. Tieto snahy zahrňali zvýšenú aktivitu v komunikácii v súvislosti s geopolitickým dianím, obranou firmy Huawei či zlepšovaním reputácie Číny počas pandémie. Na šírenie svojich naratívov pritom Peking využíval na sociálnych sieťach rozsiahle siete botov a falošných účtov, ktoré mali za cieľ posilniť šírenie čínskych posolstiev.
Využívanie umelej inteligencie v rámci kognitívnej vojny
Technologický pokrok v oblasti strojového učenia a umelej inteligencie sa čoraz viac dostáva do záujmu vojenského plánovania. Jedným z mnoha spôsobov využitia nových technológií v oblasti kognitívnej vojny je manipulácia ľudskej mysle jednotlivcov. Konkrétnym príkladom sú nedávne incidenty „havanského syndrómu“, pri ktorých dochádza k závratom a porušeniu sluchu.
Evidencia využitia akustických zbraní voči americkým diplomatom obsahuje prepojenia na Rusko. Doterajšie vyšetrovanie však definitívne nepreukázalo, že by malo ísť o útok zo strany akéhokoľvek zahraničného protivníka.
Predmetom kognitívnej vojny sa postupne môžu stať aj čoraz viac populárne tzv. veľké jazykové modely (LLMs), ktoré môžu slúžiť ako platforma pre tzv. sprievodné útoky. V rámci takejto hrozby dochádza k manipulácii myšlienkových procesov jednotlivca prostredníctvom cielenej úpravy jazykových modelov spôsobom, ktorý bude podporovať šírenie konkrétnych naratívov.
Okrem toho môže AI poslúžiť na zjednodušenie identifikácie konkrétnych jednotlivcov alebo skupín náchylných na špecifické psychologické spúšťače, zraniteľnosti a predsudky. Takéto ciele môžu byť následne vystavené prispôsobeným psychologickým operáciám za pomoci využitia falošných a propagandistických naratívov.
Umelá inteligencia môže zároveň slúžiť na vytváranie audiovizuálnych podkladov pre ovplyvňovacie kampane. Čína takýmto spôsobom využila AI v rámci jednej z jej kampaní, keď sa prostredníctvom animovaného seriálu s názvom „Roztrieštená Amerika“ snažila ovplyvňovať globálne vnímanie USA. Tvorcom sa podarilo vytvoriť vizuálny obsah komiksu, ktorého cieľom bolo posilniť polarizáciu na základe tém zdravotnej starostlivosti, nerovnosti platov, prisťahovalectva či rasovej nespravodlivosti.
Za samotným komiksom stojí spoločnosť First Voice, ktorá je súčasťou CGTN – čínskej štátnej globálnej televízie. Úloha CGTN spoločne s rádiom CCTV spočíva v najmä komunikácii a presadzovaní záujmov Pekingu v zahraničí. Aj z toho dôvodu bol seriál šírený najmä prostredníctvom sociálnych sietí ako X a YouTube, ktoré sú v Číne zablokované.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
