Ani jej najbližší nepočuli rozdiel. Herečka Scarlett Johanssonová podozrieva OpenAI z imitácie jej hlasu

OpenAI predstavila novú verziu svojho chatbota. Hlas hlasovej asistentky Sky sa však nápadne podobal na hlas herečky Scarlett Johanssonovej. Spoločnosť sa voči tvrdeniu ohradila, avšak Sky stiahla. Vzťahy medzi AI vývojármi a umeleckou brandžou zostávajú napäté.

Pôvodné obrázky: Flickr

V pondelok 13. mája predstavila Mira Muratiová, technologická riaditeľka firmy OpenAI, vylepšenú verziu chatbota GPT-4, ktorá nesie názov GPT-4o.

V porovnaní so staršou verziou reaguje tá nová na zvukové vstupy dvakrát rýchlejšie. Podľa tímu OpenAI odpovie v priemere po 320 milisekundách, čo je doba, ktorá je podobná reakcii človeka. GPT-4o vie vo všeobecnosti lepšie pracovať so zvukovými, ale aj vizuálnymi podnetmi ako jeho predchodca.

Súčasťou novej verzie mala byť aj hlasová asistentka Sky. Počas živého prenosu, keď bol GPT-4o predstavený, Sky na príkaz členov OpenAI tímu vygenerovala príbeh na dobrú noc, ktorý aj sama prerozprávala. Počas rozprávania dokázala meniť tón svojho hlasu a pridávať doň potrebné emócie. Hlasová asistentka rovnako vedela opísať výraz tváre jedného z členov OpenAI.

Hoci je nová verzia chatbota vnímaná ako veľký krok vpred, firma OpenAI sa nevyhla vlne kritiky. Problémom bola práve spomínaná hlasová asistentka Sky. Hlas, ktorým hovorila, sa totiž podľa viacerých ľudí až príliš nápadne podobal hlasu herečky Scarlett Johanssonovej. Po tom, ako herečka vyjadrila svoje zhrozenie, OpenAI funkciu hlasovej asistentky Sky stiahla.

Náhoda alebo cielená imitácia hlasu známej herečky?

Podľa slov Johanssonovej ju spoločnosť OpenAI pred niekoľkými mesiacmi oslovila s ponukou prepožičať svoj hlas v tom čase pripravovanému hlasovému asistentovi. Herečka ponuku odmietla z osobných dôvodov. Pár dní pred oficiálnym predstavením verzie GPT-4o ju mala firma OpenAI znovu osloviť s otázkou, či si svoje predošlé rozhodnutie nerozmyslela. Ponuku znovu odmietla.

Keď potom počula hlas hlasovej asistentky Sky, ktorý bol „tak podobný tomu jej, že ani jej najbližší priatelia a médiá ich nevedeli rozlíšiť“, cítila sa šokovaná a zároveň nahnevaná.

Spoločnosť OpenAI ako odpoveď na túto kauzu zverejnila blogový príspevok, v ktorom opísala, ako prebiehalo výberové konanie k hlasovému asistentovi. Podľa vyjadrenia spoločnosti mala Sky nadabovať iná herečka, a teda v žiadnom prípade nemalo ísť o imitáciu hlasu Johanssonovej. Meno herečky sa však rozhodli ponechať v tajnosti. V príspevku OpenAI tiež uviedla, že po rozhovoroch s tímom Scarlett Johanssonovej sa rozhodli z rešpektu k nej stopnúť funkciu Sky.

Médiá však aj napriek vyjadreniu spoločnosti poukazujú na podobnosť medzi hlasom Sky a Scarlett Johanssonovej. Konkrétne upozorňujú na jednu z jej filmových rolí, keď herečka prepožičala svoj hlas operačnému systému Samantha vo filme „Ona“.

Snímok sleduje vzťah medzi umelou inteligenciou a jej používateľom. Fiktívny operačný systém Samantha v reálnom živote pritom pripomína funkciu Sky od OpenAI. Samotný Sam Altman, generálny riaditeľ spoločnosti OpenAI, akoby upozorňoval na túto paralelu, keď na svojom X účte zverejnil v deň predstavenia GPT-4o príspevok s popisom „Ona“.

AI vývojári verzus kreatívny priemysel

Vzťah medzi AI vývojármi a tvorcami obsahu je už dnes veľmi napätý. Posledným medializovaným konfliktom bolo podanie súdnej žaloby na Microsoft a OpenAI zo strany ôsmich denníkov spoločnosti Alden Global Capital, medzi ktoré patrí aj The New York Times. Denníky žalujú spoločnosti za neoprávnené používanie ich obsahu na trénovanie generatívnej umelej inteligencie.

O budúcnosť kreatívneho priemyslu a dodržiavanie autorských práv sa obáva aj časť Hollywoodu. Členovia The Writers Guild of America (WGA) a Screen Actors Guild–American Federation of Television and Radio Artists (Sag-Aftra), ktoré združujú amerických scenáristov a hercov, minulý rok protestovali okrem iného aj proti používaniu umelej inteligencii v kreatívnom priemysle.

V dobe, keď aj filmový priemysel pociťuje nástup nových technológií, sa umelci obávajú, že ich umelá inteligencia nahradí. Sag-Aftra si preto myslí, že by bolo najlepšie, keby sa prijal, či už na federálnej alebo celoštátnej úrovni, zákon, ktorý by považoval hlas a podobu osoby za súčasť jej duševného vlastníctva.

Je pravdepodobné, že prípadov zneužitia autorských práv umelou inteligenciou bude pribúdať. Malo by byť preto prioritou štátov pripraviť sa na takéto situácie vopred, a to formou regulácií a právnych predpisov. Takisto bude v najbližšej budúcnosti potrebné vniesť do odbornej verejnej diskusie tému etickosti umelej inteligencie a jej vplyvu na samotných tvorcov.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/