Analýza srbských alternatívnych médií poukazuje na silný prienik proruských naratívov

Analýza srbského neziskového projektu Raskrikavanje približuje sieť pravicových médií v krajine, ktoré sú známe šírením dezinformácií alebo neobjektívneho spravodajstva. Výsledok výskumu poukazuje na vzájomné prepojenie mediálnych aktérov, ktorí majú vplyv na verejnú mienku v Srbsku.

Ruské médiá v Srbsku sa dlhodobo považujú za hybridný nástroj Kremľa. Ich účelom je šírenie proruských naratívov a podnecovanie nepokojov na Balkáne. Nedávno publikovaná analýza Rádia Slobodná Európa (RFE/RL) potvrzuje, že Kremeľ sa snaží ovplyvňovať verejnú mienku prostredníctvom automaticky generovaných správ.

Analýza srbských médií od Raskrikavanje

Pravicovej mediálnej sfére v Srbsku dominuje úzko prepojená sieť nacionalistických a antiglobalistických portálov. Z nich sú mnohé známe šírením neoverených tvrdení a dezinformácií. Túto sieť, jej štruktúru a vplyv skúmal Raskrikavanje, srbský neziskový projekt patriaci pod srbskú investigatívnu skupinu KRIK.

Kľúčovými hráčmi sú podľa autorov Informer a Večernje Novosti, dve z najsilnejších médií v tejto sieti. Analýza Raskrikavanje sa zamerala na spätné odkazy (linky so zdrojmi, ktoré vedú z jednej stránky na druhú). Za posledné dva roky bolo identifikovaných takmer 51 miliónov týchto odkazov pri 25 skúmaných subjektoch.

Informer sa ukázal ako ústredný bod s približne 20 miliónmi spätných odkazov z rôznych webových stránok, vrátane mainstreamových. Večernje Novosti sú podľa analýzy hlavným partnerom Informeru, na ktorý odkázali 18-miliónkrát. Na oplátku získali približne 28 miliónov spätných odkazov od Informeru. Oba portály tak spolu tvoria mediálnu os, ktorá oslovuje široké srbské publikum spoločným prorežimným a nacionalistickým posolstvom.

Väčšina stránok v analyzovanej sieti používa srbskú doménu .rs. Niekoľko z nich má sídlo v Čiernej Hore alebo medzi diaspórou, ale ich čitateľmi sú prevažne etnickí Srbi. Medzi ďalšie kľúčové portály v tejto sieti patria Novosti, Alo, Srbin.info alebo ruské Sputnikportal či RT Balkans.

Problémom je podľa autorov analýzy aj to, že na sieť často odkazujú aj ďalšie srbské médiá, ktoré predstavujú mainstream, a tak ju legitimizujú. Ide najmä o médiá Pravda, Serbian Times, Srbija Javlja či Srbija Danas.

Ruská stopa je výrazná

V srbskej sieti pravicových médií zohrávajú významnú úlohu aj stránky napojené na ruský režim, ktoré podľa autorov analýzy využívajú koordinovanú stratégiu spätných odkazov na rozšírenie svojho dosahu. RT Balkan (predtým známe ako Russia Today) sa stala ústredným médiom od svojho spustenia v roku 2022, ktoré sa časovo zhoduje s uvalením západných sankcií voči Rusku a obmedzeniami voči ruským médiám v Európe.

Sputnikportal, ďalšie ruské médium v Srbsku, má výrazne menšie prepojenie so zvyškom siete ako RT Balkan. Napriek tomu je ale hlboko zakorenené v srbskej nacionalistickej mediálnej sieti. Na rozdiel od RT Balkan, ktorý sa opiera o medzinárodné kanály RT, sa Sputnik spolieha na spätné odkazy z miestnych nacionalistických portálov, ako sú Srbin.info a Pravda.rs. Táto podpora z ideologicky podobných srbských stránok pomáha Sputniku propagovať proruské naratívy prostredníctvom zdanlivo miestnych hlasov.

Nedávna analýza RFE/RL sa taktiež pozrela na ruskú stopu a priblížila dezinformačnú kampaň ruských médií zameranú na Balkán. Táto sieť podľa autorov využíva automatizáciu na produkciu veľkého množstva obsahu v súlade s naratívmi Kremľa, pričom sa zameriava najmä na Srbsko, Bosnu a Hercegovinu, Severné Macedónsko a Albánsko. 

Jednou z takýchto automatizovaných stránok je platforma Pravda-rs.com, ktorú si však netreba mýliť s už spomínanou stránkou Pravda.rs. Táto srbská platforma, ktorá má rovnaký ekvivalent s doménou v ďalších balkánskych krajinách, využíva prevažne srbský jazyk na šírenie proruských naratívov.

RFE/RL uvádza, že k tomu často dochádza v priebehu niekoľkých minút po tom, čo sa originálna správa objaví na ruských kanáloch v aplikácii Telegram. Napríklad od 22. marca do 20. júla 2024 bolo na štyroch webových stránkach uverejnených celkovo 70 719 správ, pričom viac ako 67-tisíc z nich bolo v srbskom jazyku, a to napriek tomu, že domény boli registrované v Albánsku či Severnom Macedónsku.

Informovanie v negatívnom kontexte pri polarizačných otázkach

Raskrikavanje taktiež analyzovalo konkrétne naratívy a názory, ktoré táto sieť šíri. Ide najmä o naratívy v kontexte ruskej invázie na Ukrajinu, postavenia Kosova, práv sexuálnych menšín, genocídy v Srebrenici alebo kontroverznej ťažby lítia. Spomedzi približne 57-tisíc článkov z 85 dezinformačných ale aj mainstreamových webov mal Informer najviac citácií, čo potvrdzuje jeho vplyv na srbský verejný diskurz.

Spravodajstvo o ruskej invázii na týchto portáloch často odráža silnú proruskú tendenciu, pričom naratívy vykresľujú Rusko pozitívne a Ukrajinu považujú za bábku Západu. Mnohé z týchto stránok posilňujú rétoriku Kremľa a prezentujú Rusko ako obrancu tradičných hodnôt proti Západu.

Tento svetonázor zjednodušuje globálnu dynamiku na binárny obraz, v ktorom Rusko predstavuje dobro a Západ zase hrozbu pre srbskú kultúru a suverenitu. Týmto rámcovaním prispievajú k formovaniu nacionalistických a protizápadných nálad verejnosti v Srbsku, ale aj za jeho hranicami.

CHCETE PODPORIŤ BOJ PROTI DEZINFORMÁCIÁM? POMÔŽTE NÁM NA DARUJME.SK.

Absolvent medzinárodný vzťahov a európskych štúdií. Zaujíma sa prevažne o politické a bezpečnostné dianie mimo Európskej únie, v regiónoch strednej či východnej Ázie, ale aj amerického kontinentu. Kontakt: richard.straka@infosecurity.sk