Minule sme si povedali, prečo sú dezinformácie efektívnejšie, než boj s nimi. A obdobie globálnej pandémie je dôkazom toho, ako môžu dezinformácie a hoaxy škodiť – polarizovať spoločnosť, spôsobovať ekonomické škody, ale aj viesť k stratám na ľudských životoch. Ako toho dosahujú?
Aby dezinformácie a hoaxy maximalizovali svoj efekt, využívajú niekoľko základných pravidiel pre tvorbu dezinformácií a hoaxov, ako aj pre ich efektívne šírenie.
Pre tvorbu dezinformácií a hoaxov sú najmä dôležité dva aspekty:
- Zakotvenie v kognitívnych skresleniach
Ide o využitie heuristických skratiek, ktoré umožňujú dezinformáciám a hoaxom vyhnúť sa (racionálnej) kontrole takzvaných „vyhadzovačov,“ teda prefrontalných cortexov. COVID-ové dezinformácie efektívne využívajú skreslenia, ktoré máme predprogramované v našom rozhodovaní. Tu je niekoľko príkladov:
- Priming
Pokiaľ sme vystavení jednému stimulu, ovplyvňuje to, ako reagujeme na nasledujúci stimul. V prípade COVID-ových hoaxov a dezinformácií bol priming veľmi často využívaný.
Ide o veľmi jednoduchý princíp, keď ako prvú uvedieme informáciu, ktorá je pravdivá a overiteľná. Účelom je relativizovať informáciu nasledujúcu, ktorá tiež môže byť pravdivá, ale je často vytrhnutá z kontextu.
Príkladom boli hoaxy o tom, že nosenie respirátorov a rúšok neobmedzuje šírenie SARS-CoV-2. Prvá informácia bola, že respirátor KN-95 zachytáva častice nad 5 mikrónov, ktorá je pravdivá. Ďalej nasleduje informácia, že veľkosť vírusu SARS-CoV-2 je 2-3 mikrónov, takže nemá zmysel rúška a respirátory používať. Veľmi logický záver, ktorý zabudol informovať, že vírus je súčasťou aerosólových kvapiek, ktoré človek vydychuje a tieto častice majú viac ako 5 mikrónov.
Podobne na začiatku pandémie dezinformácie pracovali s tým, že ročne na chrípku zomrie v ČR 1 500 ľudí a na Slovensku 800. Počet úmrtí na COVID v prvej vlne bol výrazne menší. Znova ide o vytrhnutie z kontextu, ktorý nebral do úvahy, koľko ľudí je ročne infikovaných chrípkou a koľko ľudí bolo v prvej vlne infikovaných SARS-CoV-2.
- Autority
Ľudia majú tendenciu automaticky viac veriť autoritám, ako sú doktori, politici, policajti, právnici, a to bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú vedomosti v oblasti, ku ktorej sa vyjadrujú. Súčasne im tiež médiá dávajú väčší priestor.
Výsledkom toho bolo, že najväčším odborníkom na COVID sa stal v Čechách stomatológ, prípadne anestéziológ a názory politikov ako Marián Kotleba alebo Lubomír Volný dostali značný priestor.
Nehovoriac o tom, že najvplyvnejšími zdrojmi antivakcinačných dezinformácií sa stali liečitelia ako Joseph Mercola, podnikateľ živiaci sa alternatívnou medicínou a predávajúci rôzne diétne a imunologické prípravky.
Čína v rámci svojich dezinformačných aktivit využívala odkazy na falošné, neexistujúce vedecké autority, ktoré boli následne citované svetovými médiami.
- Celebrity
V prípade celebrít je schopnosť dezinformácií vyhnúť sa racionálnej kontrole založená na pozitívnom emocionálnom prežitku z minulosti.
Pokiaľ máme s nejakou celebritou, ako je napríklad Ilona Csáková alebo Janek Ledecký, spojený silný emocionálny zážitok, tak náš mozog má tendenciu pozitívne reagovať na ich názory a výroky aj v oblastiach, kde nemajú absolútne žiadnu odbornú kompetenciu.
- Emocionalita
Silná emocionalita dezinformácií zvyšuje ich schopnosť vyhnúť sa racionálnej kontrole. Čím silnejšiu emocionálnu reakciu dezinformácia či hoax vyvoláva, tým menej je náš mozog schopný reagovať „racionálne“.
Silný pocit roztrpčenia, strachu, hnevu, ale i nadšenia a humoru, v podstate vypína našu schopnosť racionálne posúdiť informáciu. A práve preto majú efektívne dezinformácie veľmi výrazný emocionálny náboj dosiahnutý silným a memetickým vizuálnym obsahom a ideálne šokujúcou informáciou, často s využitím primingu.
Dezinformácie sú tiež veľmi efektívne, pretože ideálne využívajú kombináciu ľudského faktoru a umelej inteligencie.
„Užitoční blbci“ a prečo Facebook nechce mať „to sa mi nepáči“ možnosť
Pre úspech šírenia dezinformácií nie je dôležitá iba skupina ľudí, ktorí sú schopní tieto dezinformácie často veľmi profesionálne vyrobiť, ale predovšetkým skupina ľudí, ktorí ich aktívne šíria.
Výskumy (Eric Oliver & Thomas Wood, Enchanted America, University of Chicago Press, 2018, ale i napríklad výskumy STEM v ČR) indikujú, že skoro polovica populácie má tendenciu veriť aspoň nejakým dezinformáciám, hoaxom, prípadne konšpiračným teóriám.
Nie všetci sú však aktívni v ich šírení. V skutočnosti, v závislosti od krajiny, iba desatina až pätina ľudí na sociálnych sieťach dezinformácie skutočne aktívne šíri.
Časť z nich sa domnieva, respektíve post-racionalizuje svoje chovanie tým, že ide o „prospešnú činnosť“, pretože zdieľajú niečo, čo štandardné médiá zamlčujú.
Veľkej väčšine z nich ide o pocity šťastia a slasti spojených so zvyšovaním úrovne dopamínu v mozgu. Dopamín je jeden zo štyroch neurotransmiterov, chemických látok vylučovaných v nervových zakončeniach, slúžiacich k prenosu mozgových impulzov.
V prípade šírenia dezinformácií hrá dopamín dôležitú rolu. Každý like a prípadne súhlasný komentár znamená vylúčenie dopamínu do mozgu, čo vyvoláva pocit slasti, šťastia a uspokojenia. K vylučovaniu dopamínu dochádza dokonca už pri očakávaní pozitívnych reakcií.
Nadmerné vylučovanie dopamínu však vedie k závislosti na šírení dezinformácií. Podobne ako v prípade drogových závislosti vedie k recidíve – zvyšovaniu frekvencie šírenia dezinformácií.
Každá negatívna reakcia alebo komentár pripravuje šíriteľov dezinformácií o ich dávku drogy šťastia – dopamínu. A sociálne siete sú si toho vedomé. Vedia, že pokiaľ chcú maximalizovať svoje reklamné a prípadne ďalšie príjmy, tak musia maximalizovať čas, ktorý ľudia strávia na Facebooku, Instagrame, YouTube.
A práve pocity šťastia, slasti a maximalizáciu času stráveného na sociálnych sieťach umožňujú. Toto je jeden z dôvodov, prečo Facebook už šesť rokov hovorí a testuje možnosť vyjadriť nesúhlas s príspevkom, ale k jeho zavedeniu sa nikdy neodhodlal.
Zisk je proste dôležitejší než pravda.
- Amplifikácia a frekvencia
Ako dokazuje štúdia expertov z MIT MediaLab „Šírenie pravdivých a nepravdivých správ online“ z roku 2018, dezinformácie majú o 70% väčšiu šancu byť šírené a sú šírené 10-20x rýchlejšie než fakty.
Toto by však nebolo možné, pokiaľ by ich ďalším pomocníkom neboli samotné algoritmy sociálnych sietí využívajúce umelú inteligenciu.
Kombinácia týchto faktorov vedie k rýchlej amplifikácii dezinformácií a hoaxov.
Amplifikácia je veľmi dôležitá k dosiahnutiu takzvanej kritickej masy zásahu, ktorá umožňuje následné exponenciálne šírenie, ktorému sa medzi odborníkmi na sociálne médiá niekedy hovorí aj sonická akcelerácia.
Schopnosť algoritmu identifikovať ľudí, ktorí majú vysokú afinitu pre akceptáciu dezinformácií a naviac ich ďalšie šírenie kombinované s limitovanou možnosťou negatívnych reakcií, výrazne napomáha šíreniu.
Dosiahnutie rýchlej amplifikácie má za dôsledok využitie ďalšej z kognitívnych predpojatostí, a to frekvencie opakovania. Akákoľvek informácia vytvára v mozgu neurónové prepojenia, a to bez ohľadu na to, či je informácia pravdivá alebo nie. Čím viac je daná informácia opakovaná, tým viac má mozog tendenciu jej veriť.
V dobe COVID-ovej sme mohli zaznamenať, že tá istá informácia nás zasiahla mnohokrát v rôznych formách. Schopnosť recyklovať hoax o tom, že očkovanie je vlastne očipovaním, za ktorým stojí Bill Gates, viedla k tomu, že značná časť populácie tomu skutočne uverila.
Naviac rôzne prevedenia umožnili vidieť, ktorá z nich funguje najlepšie. A súčasne sa vyhnúť „efektu opotrebovania“. Nové prevedenia boli schopné znova a znova zaujať, aj keď boli nositeľmi tej istej informácie, a naďalej posilňovať mozgové prepojenia.
Kombinácia štyroch faktorov – zakotvenie v kognitívnych predpojatostiach, silná emocionalita, využitie časti populácie, u ktorej šírenie dezinformácií a hoaxov vyvoláva pocit šťastia a jedinečnosti a využitie algoritmov k dosiahnutiu rýchleho šírenia a opakovaného zásahu – robí z dezinformácií veľmi účinný nástroj hybridnej vojny.
Ale o tom niečo v poslednom pokračovaní tejto krátkej serie o efektoch šírenia dezinformácií – konšpiračných teóriách a polarizácii spoločnosti.
Štefan Sarvaš je externý spolupracovník Centra pre bezpečnostnú analýzu a prevenciu (CBAP) v Prahe. Pracuje v komerčnej sfére, kde viedol globálne a regionálne tímy a projekty výskumu trhu s využitím neuroscience, behaviorálnej vedy a umelej inteligencie vo viac ako 50 krajinách.
