Politická, ale aj ekonomická veda stavia na predpoklade, že ľudia sú schopní racionálne uvažovať. Kritické myslenie sa spolieha na našu schopnosť objektívne zhodnotiť informácie, ktorým sme vystavení.
Veda o ľudskom chovaní a rozhodovaní, ktorej sa tiež hovorí behaviorálna ekonomika, si to nemyslí. Základnou premisou behaviorálnych prístupov je, že naše rozhodovanie je založené na podvedomých mozgových reakciách, ktoré ľudstvu umožnili prežiť.
Kľúčová rola podvedomia
Ľudský mozog spracúva každú sekundu 11 miliónov bitov informácií. Jeho vedomá časť je schopná spracovať maximálne 60 bitov. O zvyšok sa stará podvedomie.
V podstate 99,9% našich rozhodnutí je podvedomých a väčšina z nich automatických. Vedomá časť mozgu je zapojená do rozhodovania iba sporadicky.
V situáciách, keď si myslíme, že sa rozhodujeme racionálne, je naše rozhodovanie najviac ovplyvnené skratkami, ktorým sa hovorí kognitívne skreslenia.
Ja používam radšej pojem kognitívne predpojatosti. Ide totiž o predprogramované vzorce rozhodovania, ktoré nám umožňujú rozhodnúť sa rýchlo, s minimálnym vynaložením energie.
Čo stojí za efektivitou dezinformácií?
Toto je hlavný dôvod, prečo sú dezinformácie veľmi efektívne. Štúdia RAND Corporation „Rozklad pravdy“ uvádza kognitívne predpojatosti ako základný dôvod toho, prečo sa dezinformáciám a rôznym hoaxom v súčasnom svete tak darí.
Dezinformácie a hoaxy sú majstri vo využívaní spôsobu, akým je náš mozog predprogramovaný reagovať na podnety. Preto majú veľmi dobrú šancu, aby boli šírené ďalej.
Väčšina z nich je jednoduchá, silne emocionálna a využíva niektorú z kognitívnych predpojatostí, na základe čoho nevyžaduje zapojenie vedomého rozhodovania.
Kritické myslenie v boji proti dezinformáciám nestačí
Boj s dezinformáciami a hoaxami je v súčasnosti založený na kritickom myslení, ktoré vyžaduje zapojenie racionálneho rozhodovania. Ignoruje skutočnosť, že skutočne racionálne a objektívne rozhodovanie v podstate neexistuje.
A aj keď si to ľudia, ktorí sa snažia bojovať s dezinformáciami, uvedomia a priznajú, nie sú schopní reagovať. V súčasnosti sme technologicky schopní identifikovať dezinformácie a ich zdroje, ale nie sme schopní rýchlo a správne reagovať.
Ľudia, ktorí bojujú s dezinformáciami sa stále uchyľujú k metódam klasického kritického myslenia, ktoré sú veľmi neefektívne. Nehovoriac o tom, že chýba akýkoľvek legislatívny rámec, ktorý by im umožnil efektívne reagovať.
Dezinformátori a ich výplody majú voči tým, ktorí sa snažia s dezinformáciami akýmkoľvek spôsobom bojovať, veľkú výhodu už na štartovacej čiare.
Nielenže majú lepšie vybavenie a „know how“ o tom, ako vytvoriť efektívne dezinformácie a hoaxy. Toto „know how“ tým, čo sa snažia bojovať s dezinformáciami, chýba. A naviac môžu hrať nefér, pretože nikto nenastavil pravidlá týchto pretekov.
O tom, ako eliminovať výhodu lepšieho vybavenia sa dozviete v pokračovaní budúci týždeň.
Štefan Sarvaš je externý spolupracovník Centra pre bezpečnostnú analýzu a prevenciu (CBAP) v Prahe. Pracuje v komerčnej sfére, kde viedol globálne a regionálne tímy a projekty výskumu trhu s využitím neuroscience, behaviorálnej vedy a umelej inteligencie vo viac ako 50 krajinách.
