K lietadlu súkromnej spoločnosti Ryanair na trase Atény-Vilnius (let FR4978) sa v nedeľu 23. mája 2021 priblížila stíhačka MiG-29 iba niekoľko minút predtým, ako malo opustiť vzdušný priestor Bieloruska. Piloti dostali informáciu o prítomnosti bomby na palube a boli prinútení pristáť v Minsku aj napriek tomu, že najbližšie letisko sa v tom momente nachádzalo vo Vilniuse. Ako bol do incidentu zaangažovaný Lukašenko a ako reagovali prokremeľské médiá?
Akt štátneho terorizmu
Okamžite po pristáti v Minsku bol zadržaný bieloruský opozičný novinár Raman Pratasevič, spolu s jeho priateľkou Sofiou Sapegovou. Ako navyše ukázalo vyšetrovanie bieloruskej polície, na palube sa žiadna bomba nenachádzala. Paradoxne, varovanie pre pilota lietadla údajne prišlo 30 minút predtým, ako bola letisku vôbec nahlásená bomba.
Let FR4978 bol odklonený z plánovanej trasy na základe osobného príkazu nelegitímneho bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka. Zadržaný Pratasevič je spoluzakladateľom a bývalým redaktorom populárneho bieloruského spravodajského kanálu Nexta. Ten sa stal hlavným zdrojom informácií počas bieloruských protestov proti Lukašenkovej vláde.
Lukašenko svojím krokom vedome ohrozil bezpečnosť 126 cestujúcich a 6 členov posádky tohto letu.
Podľa Michaela O’Learyho (riaditeľ spoločnosti Ryanair) „To bol prípad štátom sponzorovaného únosu – štátom sponzorovaného pirátstva. Zdá sa, že cieľom úradov bolo odstrániť z paluby novinára a jeho priateľku. Sme presvedčení, že na letisku vystúpili aj niektorí agenti KGB (Výbor štátnej bezpečnosti Bieloruskej republiky).“
Prokremeľský ekosystém obhajuje Lukašenkov krok
Ako zdôrazňuje portál EUvsDisinfo, prokremeľské médiá opakujú dva naratívy: „to robí každý“ a „Pratasevič je zločinec“. Operujú pritom s rôznymi taktikami. Ich hlavným cieľom je ospravedlnenie Lukašenkovho aktu.
Prvý naratív sa snaží tvrdiť, že „špeciálne jednotky mnohých krajín odkláňajú alebo nútia pristáť lietadlá, aby zadržali záujmové osoby“. Tento naratív je dosť chabým príkladom whataboutismu.
Druhý naratív nielenže fakticky pokrivkáva, je aj irelevantný. Propaganda sa snaží vykresliť Prataseviča ako pravicového extrémistu a ako člena ukrajinského pluku Azov a s ním spojenou účasťou v bojoch na Donbase. Niektoré z týchto tvrdení sa už podarilo vyvrátiť a iné sú prinajmenšom spochybniteľné. Pratasevičovej účasti v pluku Azov odporujú nielen jeho vlastné vyjadrenia, ale aj tvrdenia bývalého veliteľa tohto pluku Andrija Bileckyja. Podľa nich bol na Donbase prítomný iba ako novinár.
Súvisiace: Lukašenkov režim už rok intenzívne decimuje Bielorusko. Dezinformačným a manipulatívnym kampaniam asistuje Kremeľ
Avšak, aj v prípade, že by Prataševič bol osobu, za ktorú ho označujú prokremeľské médiá, by bolo takéto ohrozenie leteckej bezpečnosti v rozpore s Chicagskym dohovorom a Montrealským dohovorom.
Teda, s medzinárodnými dokumentmi, ktorých signatárom je aj Bielorusko. Montrealský dohovor v článku 1, ods. 1, písm e) stanovuje, že „každý sa dopustí priestupku, ak protiprávne a úmyselne komunikuje také informácie, o ktorých vie, že sú nepravdivé, a tým ohrozuje bezpečnosť letu lietadla”.
Bieloruské ministerstvo dopravy a komunikácie zverejnilo e-mail, podľa ktorého informácia o prítomnosti bomby prišla od hnutia Hamas. Malo ísť o snahu Hamasu zatlačiť na EÚ a dospieť k tomu, „aby Izrael prestal ostreľovať Pásmo Gazy“. Táto informácia bola hneď na druhý deň vyvrátená a to, paradoxne, zo strany Hamasu.
Neskôr sa navyše ukázalo, že spomínaný e-mail obsahoval viacero nezrovnalostí. Ako konštatuje portál EUvsDisinfo, táto situácia postavila Minsk „do zvláštnej situácie, kedy je považovaný za menej dôveryhodný ako medzinárodne odsúdená teroristická organizácia“.
Súvisiace: Prokremeľské médiá – čo dosiahli v Bielorusku?
Sprísnené sankcie voči Bielorusku?
Najsilnejšia reakcia odsudzujúca krok Lukašenkovej administratívy prišla zo strany EÚ, ktorá sa rozhodla uzavrieť vzdušný priestor „pre bieloruské aerolinky a európske letecké spoločnosti vyzvala, aby sa vyhli Bielorusku“. V súčasnosti sa skloňujú aj ekonomické sankcie, vrátane embarga „petrochemických produktov, ktoré sú kľúčovým bieloruským exportom do EÚ“. Je však otázne, či tieto plány nezmení postoj Ruska a Turecka.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová označila kroky Západu za úplne nezodpovedné a ohrozujúce bezpečnosť cestujúcich. Pôvodne sa o sankciách uvažovalo aj zo strany NATO, no Turecko dokázalo prinútiť jeho členské štáty, aby oficiálnu reakciu zmiernili.
