V prvej časti trojdielnej série sme si predstavili niekoľko psychologických konceptov, s ktorými sa v dezinformačnej sfére pravidelne a často nevedomky stretávame. Ak sa však efektívne brániť.
Čo je debunking a fact-checking, efekt pretrvávajúceho vplyvu, poškvrnenej alebo zdanlivej pravdy?
Efekt pretrvávajúceho vplyvu
O tomto efekte hovoríme v prípadoch, kedy opravný mechanizmus zlyhá. To znamená, že lživá informácia ovyplyvňuje ľudí aj po tom, čo pomocou opravného mechanizmu zistili, že sa nejedná o reálne fakty, ale iba mylné či zavádzajúce tvrdenia. Keďže zbaviť sa jej je pre náš mozog nesmierne náročné, efekt pretrvávajúceho vplyvu sa objavuje častejšie, než by sme si mohli myslieť.
Opravné mechanizmy ako fact-checking, či debunking môžu ľahko zlyhať najmä kvôli tomu, že zabúdame. Je to ľudské a v prípade lživých informácií aj pomerne časté. Keďže stará, v minulosti vyvrátená lož sa nám môže s odstupom času znovu javiť ako pravda, osveta nemusí byť účinná.
Spomeňme si na teóriu duálnych procesov: automatický myšlienkový proces, ktorý nás vedie k unáhleným záverom, spôsobuje aj to, že si na danú lož síce môžeme spomenúť, ale zabudneme na to, že bola vyvrátená.
Táto situácia je fyziologicky a psychologicky podmienená a štúdie dokazujú, že aj detailné debunky, sa nám môžu z pamäti vytratiť už po jednom týždni. Slovami Ulricha Eckera, australského experta z oblasti kognitívnej psychológie: „Efekt pretrvávajúceho vplyvu dokáže odolať aj niekoľkým pokusom o jeho nápravu.“
Podvedomé modely
Pomocou podvedomého modelu sa náš mozog snaží pochopiť, čo sa okolo nás deje. Inak povedané, spájame príčinu s následkami. Predstavte si situáciu, že sa vrátite domov a zistíte, že je kuchyňa v plameňoch. Na zemi pri kuchynskom okne pritom zbadáte Molotov koktejl.
Vaše podvedomie si tieto dve veci ihneď spojí a vyvodí, že práve ten je príčinou požiaru. Problém nastáva v prípade, kedy vám domnienku vyvráti nejaká autorita – napr. hasič, ktorý vám oznámi, že požiar spôsobil elektrický skrat, nie Molotov koktejl. Tým v našom podvedomí zrazu vznikne zmätok a pochyby o tom, čo je skutočné a čo nie.
Ak majú opravné mechanizmy fungovať, musia tiež odstrániť zmätok a pochyby, ktoré sami spôsobili. Musia lživú informáciu nie iba vyvrátiť, ale aj poskytnúť alternatívne vysvetlenie. To je však počin často náročný, keďže nahradiť už existujúci podvedomý model iným, nie je vôbec jednoduché.
Efekt poškvrnenej pravdy
Iným extrémom je, keď v nás opravné mechanizmy vyvolajú všeobecnú nedôveru voči akejkoľvek informácii, na ktorú na internete narazíme. Môžu sa z nás stať až takí skeptici, že prestaneme veriť aj bezproblémovým a overeným zdrojom.
Spolu s efektom naznačenej pravdy, je aj tento potenciálnym problémom. Šíritelia propagandy v kyberpriestore počítajú s nedokonalosťou nášho vnímania – podobné fenomény preto iba umocňujú nedôveru, ktorú voči internetu máme.
Opakovanie
Prirodzenou tendenciou nášho podvedomia je dôverovať informáciám, na ktoré narazíme opakovane. Hoci sa môže jednať o lživú informáciu, povieme si „O tomto som už čítal/a aj inde, tak to predsa nemôže byť výmysel.“ Vyvodíme si tak mylný záver, že čím viac ľudí verí, že je niečo pravda, tým vyššia je vierohodnosť danej informácie. Pritom býva pravda často nikede úplne inde a mnohé lži dosahujú virálnych rozmerov.
Efekt zdanlivej pravdy
Tento efekt je častým dôvodom zlyhania opravných mechanizmov. Dostaví sa vtedy, keď je nám niečo povedomé. Každá kvalitne ušitá lož, ma v svojom jadre kúsok pravdy. Práve to nás môže ľahko zmiasť.
V nasledujúcej, a zároveň, poslednej časti sa zameriame na prevenciu proti lživým informáciám. Už za pár dní!
