Infosecurity.sk prináša prehľad dezinformačných trendov, ktoré boli v posledných dvoch týždňoch na vzostupe:
- Veľké množstvo príspevkov obsahovalo negatívny sentiment voči EÚ. Na jeho šírenie dezinformačným aktérom poslúžili predovšetkým informácie o vyšetrovaní bývalého eurokomisára pre spravodlivosť Didiera Reyndersa pre pranie špinavých peňazí. Tie mnohí interpretovali s presahom na jeho údajné kontakty so slovenskou opozičnou stranou Progresívne Slovensko, ktorá má byť rovnako skorumpovaná a nemorálna ako Reynders.
- V rámci domácich tém opäť dominovali útoky na tradičné médiá a očierňovanie opozície. Tá mala neoprávnene kritizovať koalíciu za spôsob konsolidácie verejných financií, koaličnú krízu či stav polície. Podľa premiéra Fica ide o „propagandu zo strany Šimečku a spol.“ podporovanú jeho otcom, denníkom SME, Denníkom N a Aktualitami. Dôvody na odvolanie Šutaja Eštoka sú podľa neho „absolútne vymyslené“.
- V závere roka nechýbali ani naratívy glorifikujúce Rusko. Premiérom plánovaná návšteva Moskvy opäť oživila sovietske propagandistické naratívy, kým povolebná situácia v Gruzínsku a Rumunsku motivovala Ľuboša Blahu a Eduarda Chmelára ku konšpiračným teóriám o zlom Západe a majdanoch.
Dvojitá morálka európskych liberálov
Dezinformátori v uplynulých týždňoch zneužívali témy súvisiace s Európskou úniou, a to primárne v kontexte vyšetrovania bývalého eurokomisára pre spravodlivosť vo veci prania špinavých peňazí, ale aj vymenovania Európskej komisie (EK) v novom zložení či prijímania nových klimatických opatrení.
Priestor na kritiku EÚ poskytli najmä informácie o vyšetrovaní bývalého eurokomisára pre spravodlivosť Didiera Reyndersa pre údajné pranie špinavých peňazí cez národnú lotériu. Belgičan Reynders, člen frakcie Renew Europe, bol vo funkcii od decembra 2019 do 30. novembra 2024. EK zastupoval aj v sporoch so slovenskou vládou, ktoré sa týkali novely trestného zákona. Kritizoval aj nedostatočnú úroveň ochrany novinárov, a to v súvislosti so zmenami v niekdajšej RTVS. Práve pre svoj postoj voči krokom slovenskej vlády sa stal vďačným terčom kritiky, ale aj manipulácií. Jeho členstvo v politickej skupine Renew Europe bolo terčom manipulácií už v minulosti, keďže ide o frakciu, do ktorej patrí aj Progresívne Slovensko (PS).
Informácie o možnom praní špinavých peňazí zneužili viacerí slovenskí politici a dezinformační aktéri. Robert Fico situáciu manipulatívne prepájal na Reyndersovo pôsobenie vo funkcii eurokomisára v rokoch 2020 – 2023, keď malo byť zo strany EK ignorované porušovanie princípov právneho štátu na Slovensku v súvislosti s údajnou snahou likvidovať a kriminalizovať opozíciu. Príspevku sa osobitne venujeme nižšie.
Minister životného prostredia Tomáš Taraba hovoril v príspevku na Facebooku o „dvojtvárnom živote európskych progresívcov“. Podobne ako Fico, aj Taraba poukazoval na porušovanie ľudských práv počas rokov 2020 – 2023. Reynders sa podľa neho správal pokrytecky, keď Slovensko poučoval o právnom štáte, avšak, „keď terajšia opozícia porušovala na Slovensku ľudské práva, ako komisár a veľký priateľ Progresívneho Slovenska, bol ticho a nikde porušenia nevidel“. Aj minister vnútra Matúš Šutaj Eštok živil rétoriku o Reyndresovi ako o údajnom spojencovi tradičných médií a súčasnej opozície proti vláde. Opozícia podľa neho prejavuje dvojitú morálku, keď sa k obvineniam voči jeho osobe nevyjadruje.
Vlastné závery priniesol v príspevku na Telegrame aj europoslanec za SMER – SSD Ľuboš Blaha. Podobne ako Taraba a Šutaj Eštok, aj on sa tému snažil zneužiť na očierňovanie opozície, primárne strany PS. V príspevku, ktorý prezdieľala aj oficiálna facebooková stránka SMER – SSD, tvrdil, že Reyndres „dlhé roky spolupracoval s našim Progresívnym Slovenskom“. Ako dôkaz údajnej spolupráce použil fotografiu eurokomisára s členom PS a europoslancom Martinom Hojsíkom, ktorá však nič nedokazuje. Blaha však neváhal v príspevku fabulovať a vyslovovať obvinenia o skorumpovanosti Hojsíka a PS: „Všetci boli v progresivistickej internacionále, tak Belgičan Reynders ako aj Sorosovec Šimečka. A dnes sa krásne ukázalo, čo sú Progresívci zač. Zločinci. Skorumpovaní do morku kostí. (…) My v Smere pevne stojíme proti tomuto skorumpovanému liberálnemu establišmentu, ktorý tak krásne reprezentujú Reynders s Hojsíkom.“
Kritikou EÚ nešetril ani europoslanec Milan Mazurek, ktorý opäť brojil proti vojenskej pomoci Ukrajine. Tvrdil, že EÚ pozostáva z vojnových fanatikov a jediným výsledkom ich politiky je „rozvrátená a zničená Ukrajina, státisíce mŕtvych ľudí a beznádejné zúfalstvo na fronte“. Vo svojom príspevku Mazurek favorizoval Rusko, keď sa vyjadroval proti zavádzaniu ekonomických sankcií a posielaniu zbraní Ukrajine. Resuscitoval tiež konšpiračnú rétoriku o údajnom obohacovaní sa západných zbrojárenských spoločností a ukrajinských politických elít, a opakoval frázy o potrebe mierových rokovaní.
Okrem toho Mazurek pripisoval zodpovednosť za vojnu na Ukrajine EÚ, keďže Asociačná dohoda spred roku 2014 mala Ukrajinu dohnať k občianskej vojne a dostať ju do stavu, v ktorom je dnes. V jeho prejave nechýbalo ani strašenie treťou svetovou – jadrovou – vojnou, ktorú má vyprovokovať práve vojenská podpora Ukrajiny.
Mozaiku manipulatívnych príspevkov namierených proti EÚ dotvárali príspevky kritizujúce klimatické opatrenia a návrhy v oblasti boja proti klimatickej kríze. Túto líniu už tradične razili europoslanci za Republiku. Príspevok Milana Mazureka, ktorému sa venujeme nižšie, zavádzal o klimatickej pomoci rozvojovým štátom sveta, kvôli ktorej majú údajne obyvatelia EÚ trpieť vysoké ceny.
Okrem toho sa europoslanec dotkol aj témy automobility. Návrh opatrenia, podľa ktorého by mali v členských štátoch automobily jazdiť v obciach rýchlosťou zníženou z 50 na 30 km/h, Mazurek prezentoval ako nápad zelených fanatikov, ktorí „potratili rozum“. Vo video príspevku opatrenie prepájal na konšpiračné tvrdenie o snahe EÚ obmedzovať slobodu občanov: „Je široko známe, že zelení politici nenávidia autá a šoférov a takto sa to prejavuje. Vymýšľajú jedno obmedzenie za druhým a chcú ľudí pripraviť aj o posledné zvyšky slobody…“ V skutočnosti bol takýto návrh prezentovaný už v roku 2023, pričom má ísť o opatrenie na zvýšenie bezpečnosti chodcov a zníženie nehodovosti. Okrem toho, opatrenie by sa v prípade prijatia vzťahovalo pravdepodobne len na niektoré mestské oblasti, kde sa autá miešajú s cyklistami a chodcami. Takýto princíp funguje už dnes napríklad v centre Košíc.
Mazurek sa do tretice zameral aj na problematiku geneticky modifikovaných potravín. Išlo o reakciu na návrh EK dovážať a používať novú odrodu kukurice odolnejšej proti herbicídom. Keďže europarlament rozhodnutie zablokoval, k dovozu týchto potravín v praxi nedôjde. Mazurek však situáciu vo videu úmyselne dramatizoval a vykresľoval návrh EK ako „pokusy ako otráviť našu vlastnú populáciu“.
Ako napovedajú riadky vyššie, v posledných dvoch týždňoch sa na témy súvisiace s dianím na pôde Európskej únie zameral relatívne pestrý kolorit dezinformačných aktérov. Preto sme sa na ne pozreli aj prostredníctvom analytického nástroja Gerulata Juno. Pomocou neho sme analyzovali najpopulárnejšie príspevky na slovenskom Facebooku, ktoré obsahovali kľúčové slovo „EÚ“, „Brusel“ alebo „europarlament“ a „komisia“. Zo zoznamu sme vylúčili tie príspevky, ktoré neobsahovali problematické naratívy. Následne sme príspevky hodnotili na základe celkového počtu interakcií (súčet všetkých reakcií, komentárov a zdieľaní).
Príspevok s najväčším počtom interakcií patrí europoslancovi Milanovi Uhríkovi (Republika), ktorý natočil zavádzajúce video z bruselských ulíc. Zábery zachytávajú vrecia so zmiešaným odpadom, ktoré si miestni obyvatelia pravidelne vykladajú pred obydlia, aby boli ráno vyzbierané a odvezené. Uhrík však vo videu zavádza o tom, že obyvatelia smetie vyhadzujú na ulicu „a raz za týždeň možno prídu nejakí smetiari a pozdvíhajú to“. Manipulatívne prepája spôsob zberu odpadu, ktorý je v kompetencii mesta Brusel, s konaním zamestnancov inštitúcií EÚ. Naznačuje, že takíto „bordelári“ by sa nemali usilovať o kontrolu poriadku a právneho štátu v členských krajinách: „Tak ľudia, ktorí si nevedia upratať ani ulicu, nás budú poučovať o tom, čo je a čo nie je správne robiť a ako sa máme správať.“
Druhý príspevok publikoval premiér Robert Fico. Ide o záznam z tlačovej konferencie na Úrade vlády SR, v rámci ktorej Fico reagoval na prebiehajúcu koaličnú krízu a konsolidáciu verejných financií. Vo svojom vyjadrení premiér zo zlého stavu verejných financií obviňoval predchádzajúce vlády Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora a naznačoval, že médiá by pred verejnosťou chceli zatajiť pozitívne hodnotenie konsolidácie zo strany Európskej komisie (EK konštatovala, že plán ozdravenia verejných financií je v súlade s požadovanými pravidlami). Médiá podľa neho klamali aj o koaličnej kríze, ktorú prezentovali ako reálnu, napriek tomu, že vládna koalícia „bez problémov schvaľuje zákony“. Možnosť predčasných volieb však naznačil samotný premiér na straníckom sneme 17. novembra.
Tretí príspevok patrí opäť Milanovi Uhríkovi, ktorý sa chválil zablokovaním hlasovania o odsúdení Roberta Fica v europarlamente, a to za prijatie pozvania ruského prezidenta Vladimira Putina na oficiálne oslavy konca druhej svetovej vojny v Moskve. Oslavy sa budú realizovať 9. mája 2025. Hlasovanie malo byť symbolickým gestom, ktorým by EP vyjadril podporu Ukrajine proti ruskej vojenskej agresii, bolo však zablokované skupinou krajne pravicových poslancov združených vo frakcii Európa suverénnych národov. Napriek tomu, že účasť na oficiálnom podujatí v Moskve je bezprecedentným krokom, ktorý legitimizuje ruskú agresiu proti Ukrajine a podporuje falošný obraz Ruska ako mierotvorcu, Uhrík Ficovo rozhodnutie schvaľuje. Vo videu dodal, že „euroslniečkari a progresívci sa nemajú čo starať do toho, kam chodí alebo nechodí premiér suverénnej krajiny“.
Ďalší príspevok v poradí bol publikovaný europoslancom za Republiku Milanom Mazurekom. Príspevok bol zameraný proti klimatickým opatreniam EÚ. Tie Mazurek označil za nezmysly „zelených magorov“, ktoré ničia životy obyvateľov Únie. Reagoval tak na záväzok účastníkov klimatickej konferencie OSN COP29 prispievať rozvojovým štátom 300 miliárd dolárov ročne do roku 2035 v rámci klimatickej pomoci. Ten je pritom len navýšením predchádzajúceho záväzku vyspelých štátov sveta k príspevku 100 miliárd dolárov ročne do roku 2025. Záväzok bol prijatý na základe zodpovednosti rozvinutých štátov za škody, ktoré vznikajú kvôli výške vypúšťaných emisií v iných častiach sveta. Mazurek ho prezentoval veľmi manipulatívne, keď upozorňoval na vysoké ceny a tvrdil, že mladí ľudia si v členských štátoch nemôžu dovoliť bývanie a zakladať rodiny, čo však zväčša vyplýva z národných ekonomík, nie z opatrení Únie.
Posledný príspevok v poradí publikoval Robert Fico. Príspevok obsahoval jeho vystúpenie v NR SR, v ktorom sa venoval vymenovaniu Európskej komisie v novom zložení. Fico kritizoval znovuzvolenie predsedníčky EK Ursuly von der Leyenovej, ale aj vymenovanie bývalej estónskej premiérky Kaje Kallasovej ako vysokej predstaviteľky pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. U Kallasovej je podľa Fica „evidentný absolútny príklon k Spojeným štátom a absolútny odklon od realistického riešenia konfliktu na Ukrajine“. Zároveň, Európsku radu a EK Fico nazval „vojnovými kabinetmi“. Tvrdil tiež, že EÚ používa dvojitý meter, keďže sa zaoberá zatknutím predstaviteľa gruzínskej opozície Nika Gvaramiu, „ale zatknutie šéfa slovenskej opozície pred rokmi tíško ignorovali“. Oživoval tak svoj starší konšpiračný naratív o údajnej kriminalizácii a snahe zlikvidovať opozíciu vrátane SMER – SSD počas rokov 2020 – 2023.
Kritiku koalície bagatelizujú ako „propagandu“
V rámci domácich politických tém bola pozornosť dezinformátorov sústredená predovšetkým na cieľ démonizovať opozíciu, ale aj tradičné médiá a v podstate všetkých kritikov súčasnej vládnej koalície. Premiér Robert Fico, ale aj minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok sa do veľkej miery angažovali vo vyvracaní údajných klamstiev opozície a médií o konsolidácii verejných financií, stave slovenskej polície a zlyhaniach jej príslušníkov, či o koaličnej kríze a nezhodách medzi poslancami, ktoré na istý čas znemožnili uznášaniaschopnosť NR SR.
Tak ako už mnohokrát počas uplynulých mesiacov, aj teraz členovia vlády pripisujú zodpovednosť za negatívne politické, ekonomické a spoločenské javy opozícii a s nimi údajne spriazneným médiám. Okrem iného tým „zabúdajú“ na to, že pri moci sú práve oni. Robert Fico hovoril predovšetkým o téme konsolidácie verejných financií, pričom sa vracal k overenej taktike na odvracanie pozornosti: za zlý stav verejných financií opakovane obviňuje predchádzajúce vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera. Na tlačovej konferencii zo začiatku decembra sa vyjadril, že najhorší stav verejných financií v EÚ „sme dostali ako dar od pána Matoviča, pán Hegera a pána Ódora“. Za zdražovanie a stav verejných financií podľa Fica zodpovedajú práve predstavitelia súčasnej opozície. Tí mali počas rokov 2020 – 2023 nielen vnímať a tolerovať, ale aj priamo „organizovať zneužívanie trestného práva na likvidáciu opozície“.
V tomto zmysle mala byť podľa Fica snaha opozície o iniciovanie hlasovania o odvolaní ministra vnútra Šutaja Eštoka (pozn. bolo preložené na začiatok februára 2025) len zásterkou, ktorou opozícia prekrýva svoju zodpovednosť. V skutočnosti sa návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra odvíjal od viacerých udalostí, ktoré podľa opozície odhaľujú podceňovanie problému policajnej brutality a neodôvodneného konania policajných razií v kluboch zo strany Šutaja Eštoka. K tomu sa pridávajú nedostatočné opatrenia v súvislosti s bombovými hrozbami na školách, ktoré sa objavujú už niekoľko mesiacov, ale aj zrušenie Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), masový odchod príslušníkov policajného zboru či neprofesionálne vyšetrovanie atentátu na premiéra z mája tohto roka.
Napriek závažnosti týchto obvinení hovorí Fico o „nezmyselnej tupej propagande zo strany Šimečku a spol.“ podporovanej jeho otcom, denníkom SME, Denníkom N a Aktualitami. Dôvody na odvolanie Šutaja Eštoka sú podľa neho „absolútne vymyslené“. Na tlačovej konferencii však napadol jedine argument o tom, že návrh ministra vnútra na zavedenie kamier na slovenských základných a stredných školách by zasahoval do práv detí, ktoré by boli takto monitorované.
Návrh bol zahrnutý do novej koncepcie posilnenia bezpečnosti škôl prostredníctvom inštalácie kamerových systémov, ktorá hovorí o využívaní umelej inteligencie na rozpoznávanie rizikového správania. Opozícia aj bezpečnostní experti hovoria o potenciálnych rizikách systému na rozpoznávanie tvárí v prípade úniku dát, čo však ministerstvo vnútra odmieta ako neoprávnené obavy.
Šutaj Eštok vo videu na Facebooku reagoval aj na incident z košického sídliska Nad jazerom, kde muž bez domova podľahol zraneniam, ktoré mu pri zásahu z 5. novembra spôsobil príslušník policajného zboru. Šutaj Eštok vo videu povedal, že v reakcii na incident sa prijímajú opatrenia: zavádzajú sa telové kamery, aby boli kroky policajtov v praxi monitorované, a dôjde k zvýšeniu intenzity školení pre policajtov.
Vyjadrenie je nepresné, keďže v prípade policajných kamier ide len o pilotný projekt v Bratislave a Košiciach, kde policajti obdržia šesť a desať telových kamier. Po ich plošnom nasadení pritom volá odborná verejnosť, ombudsmani a ľudskoprávni aktivisti už viac než desať rokov. Napriek tomu Šutaj Eštok prezentoval pilotný projekt ako riešenie a opozíciu atakoval tvrdením, že „len cynicky zneužíva tragédiu na politický útok“.
Podobne Šutaj Eštok útočil na predchádzajúce vlády Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora, počas ktorých malo odísť viac než 5-tisíc policajtov, pričom vlády údajne prejavili nulovú snahu o zvrátenie tohto stavu a súčasná opozícia roky ničí dôveru verejnosti v políciu. Podľa dát ministerstva vnútra skutočne došlo medzi rokmi 2020 – 2023 k odchodu približne 5-tisíc policajtov. Šutaj Eštok však už v minulosti tieto počty nadhodnocoval a snažil sa súčasnú situáciu zľahčovať. Aj v rámci videa argumentoval zavedením tzv. stabilizačného príspevku, ktorý mal pomôcť udržať stavy policajtov, v realite však zatiaľ nebol veľmi úspešný.
Podľa ministra vnútra, rovnako ako podľa premiéra Fica, sú dôvody opozície na navrhnutie jeho odvolávania neadekvátne. Minister pritom zavádza, že skutočným dôvodom jeho odvolávania má byť „zastavenie vojny v polícii a preverovanie všetkých špinavostí, ktoré sa tu za tri a pol roka vlády Matoviča, Hegera a Ódora odohrávali“. Liberáli a progresívci boli údajne do tejto vojny zaangažovaní hneď od začiatku a mali v nej svojich favoritov. Odvolávanie teda Šutaj Eštok finálne zosumarizoval ako opozičné divadlo, v ktorom na neho útočia klamstvom, prekrúcaním a nenávisťou.
„Krvilačné médiá“ ako komplici opozície
Premiér Fico sa okrem útokov voči opozícii vrátil aj k téme tzv. tradičných médií. Vyššie spomínané napätie v parlamente je podľa neho „krmivom pre krvilačné médiá či mimovládky financované zahraničím“. Premiér v tomto duchu dodal, že opozícia nič nerobí a nič neponúka, pretože „všetku špinavú robotu za opozíciu robia takzvané mainstreamové médiá“. Snažil sa vyvolať dojem, že médiá ignorujú pozitívne kroky vlády alebo ju nespravodlivo vykresľujú v zlom svetle. Vo videu Fico tvrdil, že médiá zatajujú pozitívne hodnotenie konsolidácie a návrhu štátneho rozpočtu, ktoré zverejnila Európska komisia. Toto obvinenie neskôr zopakoval na tlačovej konferencii. Podľa premiéra teda „médiá klamú, zavádzajú, zamlčiavajú, ignorujú, vyžívajú sa len v akejkoľvek kritike vládnej koalície“.
Napokon, útoky voči médiám počas sledovaného obdobia prichádzali z viacerých strán, napríklad aj od europoslancov Ľuboša Blahu a Milana Mazureka , ktorí tradičné médiá spájali s vyobrazením škodlivého progresivizmu a liberalizmu. Blaha na tento účel zneužil tému nového filmového snímku Miki o slovenskom mafiánovi Mikulášovi Černákovi. V príspevku na Telegrame, ktorý prebrala aj oficiálna facebooková stránka SMER – SSD zavádzajúco dramatizoval, keď tvrdil, že liberálne médiá Černáka vykresľujú ako hrdinu a točia o ňom oslavné filmy. Údajne ide o manipuláciu divákov a dôkaz toho, že „liberálna kultúrna obec, vrátane médií a filmového priemyslu, kompletne stratila morálny kompas – kopú do hrdinov, obdivujú vrahov“. Výsledkom má byť podľa Blahu toho, že „pomýlené decká“ volia Progresívne Slovensko.
Milan Mazurek vo videu na Facebooku upozornil na skutočnosť, že dosluhujúci americký prezident Joe Biden omilostil svojho syna Huntera v prípadoch nelegálneho získania zbrane a daňových deliktov. Podľa Mazureka o téme klamlivo informoval Denník N, keď zverejnil Bidenovo vyjadrenie o tom, že tento krok neurobí, čo Mazurek nesprávne označil za dezinformáciu. V skutočnosti Denník N publikoval politikovo vyjadrenie a neskôr aj článok o tom, že milosť pre Huntera Bidena bola napriek tomu udelená.
K udeleniu milosti pre Huntera Bidena sa vyjadril aj minister zahraničných vecí SR Juraj Blanár (SMER – SSD). Ten vo video príspevku na Facebooku tvrdil, že po tomto kroku Joe Bidena vyplnilo slovenský mediálny priestor ohlušujúce ticho progresívcov. Okrem manipulatívneho využitia obľúbenej nálepky nepriateľa sa Blanár svojím videom celkom ostentatívne snažil mútiť vody – hrozil predvolaním amerického veľvyslanca a situáciu využil na spomenutie momentov, v ktorých podľa neho boli iní veľvyslanci príliš kritickí voči tzv. suverénnej zahraničnej politike Slovenska. Bidenov krok tým neprávom predstavoval skoro až ako ohrozenie štátnych záujmov Slovenska.
Bez Ruska by to nešlo
Koniec roka na dezinformačnej scéne neprekvapil ani v kontexte témy rusko-ukrajinského konfliktu. Okrem potvrdenia plánu Ficovej návštevy Moskvy pri príležitosti 80. výročia ukončenia druhej svetovej vojny úradovala aj povolebná situácia v Gruzínsku a Rumunsku.
Premiér o svojom rozhodnutí prijať pozvanie na oslavy víťazstva nad fašizmom v Moskve informoval v príspevku na svojom Facebooku. Príspevok bol za sledované obdobie najúspešnejší v celom slovenskom informačnom priestore, vygeneroval viac ako 28-tisíc interakcií. Premiér v ňom už prirodzene operoval s glorifikáciou Ruskej federácie a historickým odkazom oslobodenia územia Slovenska Červenou armádou počas druhej svetovej vojny. Ide síce o historický fakt, s ktorým sa nedá hádať, ale je potrebné dodať, že bol dlhodobo inštrumentalizovaný tak sovietskou, ako aj ruskou propagandou pre legitimizáciu imperialistických chúťok Kremľa. Zdá sa, že Fico sa tejto inštrumentalizácie rád zúčastní aj v pozícii poslušného premiéra, ktorý svojou prítomnosťou v Moskve okrem iného naruší aj jednotu západného postoja k Rusku. Slovami Otta Šimka, preživšieho holokaustu a bývalého partizána, ktorý podobnú pozvánku do Moskvy odmietol, súčasné putinovské Rusko sa už nedá považovať „za totožné s Ruskom z vtedajších vojnových čias“.
Fico za svoje plány obdržal kritiku od opozície, ale aj medzinárodného spoločenstva. Na pomoc mu prišli viacerí členovia strany SMER – SSD. Za zmienku stojí napr. Zuzana Plevíková, poslankyňa za SMER – SSD, ktorá odmietla, že by návšteva Moskvy mala byť hanbou. Podľa nej ide o poctu s potenciálom spájať národy, ktoré sa podpísali na porážke fašizmu. Plevíková už však odignorovala súčasnú ruskú agresiu, ktorá v mnohom pripomína práve fašistické razenie.
Celkom očakávané tomu inak nebolo ani v prípade Ľuboša Blahu. Europoslanec vo svojom príspevku na Telegrame sa vyjadril, že k Ficovi sa v roku 2025 rád pridá. Pokračoval manipulatívnym otočením optiky – to, že Západ odmieta priateľské vzťahy s ruským agresorom predáva Blaha ako prejav rusofóbnej vlny. V klasickom duchu svojich príspevkov, ktoré nemajú ani mantinely a ani podstatu, zaútočil aj na Kaju Kallasovú, budúcu šéfku zahraničnej politiky EÚ, ktorú označil za „mentálne narušenú“.
Europoslanec si z ignorancie faktov a geopolitickej reality, ako aj šírenia manipulatívnych tvrdení, ktoré majú diskreditovať Západ, už dlhodobo robí obľúbenú disciplínu. V ďalšom príspevku hodnotil situáciu v Kosove, Sýrii a Gruzínsku. Vskutku konšpiračne vidí všade prítomnosť tzv. západných vojnových štváčov, ktorí majú byť zodpovední za výbuch na severe Kosova či útok na vládu v Damašku. Vraj ide o „hybridný útok na Rusko“.
V Gruzínsku sa zas podľa europoslanca „chystá majdan“. Ten majú organizovať tzv. sorosovci. Inak tomu nemalo byť ani v prípade Rumunska, kde boli výsledky prezidentských volieb anulované po tom, čo prvé kolo vyhral proruský kandidát. Príčinu, a teda ruské zásahy do volebného procesu, už však Blaha samozrejme nespomína. Podobné snahy o destabilizáciu vidí europoslanec aj na Slovensku – síce bez dôkazov, ale predsa. Blaha podobnými tvrdeniami exportuje dve komodity – strach a ruskú propagandu, – ktorými sa snaží o legitimizáciu naratívu Ruska ako obete medzinárodnej nespravodlivosti a Západu. Ten Blaha vidí ako „treťotriednych nímandov z vojnových frakcií v Bruseli a Štrasburgu“.
Podobných naratívov o Gruzínsku a Rumunsku sa držal aj Eduard Chmelár. Bývalý poradca premiéra obvinil Západ a EÚ z „geopolitizácie volieb“. Manipulatívne sa pýta na to, či je problémom to, že „nevyhral ten [kandidát], ktorý bol vopred vybraný“. Podobnými vyjadreniami Chmelár vytvára obraz Západu ako akejsi temnej sily, ktorá v pozadí ťahá za nitky. Paradoxne pri tom ignoruje hybridné pôsobenie a zásahy do volieb v réžii Ruska, z ktorých je (značne hmatateľnejšie) podozrievané tak v prípade Gruzínska, ako aj Rumunska.
Projekt Infosecurity.sk, organizovaný skrze Adapt Institute, ktorý je podporovaný pražskou kanceláriou Friedrich Naumann Foundation for Freedom, nepretržite monitoruje aktivity slovenských aj zahraničných dezinformačných aktérov, no zameriava sa najmä na slovenských. Aktivity projektu sú postavené na každodennom monitorovaní nových dezinformácií, hoaxov a konšpiračných teórií v online informačnom priestore. Tento prístup umožňuje analytikom identifikovať dezinformačné príspevky a naratívy, ktoré najviac rezonovali u verejnosti, ako aj zistiť, odkiaľ pochádzajú a ako sa šírili a vyvíjali na sociálnych sieťach. Správa má formu dvojtýždenného súhrnu vznikajúcich trendov v šírení škodlivého informačného obsahu online. Na základe toho môže Infosecurity.sk informovať verejnosť o vznikajúcich a aktuálnych trendoch v oblasti dezinformácií, manipulácie a propagandy.
