Skupina dnes už bývalých europoslancov adresovala medzinárodným korporáciám list, v ktorom sa snažila upozorniť na ich spolufinancovanie proruských médií na Balkáne. Hlavným autorom listu bol bulharský konzervatívny europoslanec Andrey Kovatchev, ktorý spolu s pätnástimi kolegami odporúčal firmám „dôkladne prehodnotiť svoje propagačné stratégie, aby sa predišlo (hoci aj neúmyselnému) financovaniu médií, ktoré šíria škodlivé dezinformácie“. List bol adresovaný spoločnostiam ako Heineken, Lidl, či Coca-Cola.
V minulosti sa už problému venovala organizácia The Balkan Free Media Initiative, ktorá vo svojej správe upozornila, že medzinárodné korporácie nepriamo financujú televízie, tlačové médiá a online portály šíriace proruské naratívy týkajúce sa najmä ruskej agresie voči Ukrajine.
Ako sa situácia líši pri online a offline reklame?
K financovaniu proruských kampaní dochádza dvoma spôsobmi, a to buď prostredníctvom online inzercie alebo reklamy na televíznych kanáloch a v printových médiách. Pri oboch typoch reklám môžeme pozorovať evidentne proruské pohľady na vojnu na Ukrajine, útoky na občiansku spoločnosť či médiá, prípadne naratívy spochybňujúce demokratické hodnoty. Korporácie sa bránia argumentom, že nad ich umiestnením nemajú priamu kontrolu. Zaisťujú to totiž buď marketingové agentúry alebo automatizované systémy v prípade online reklám.
Tento argument však nie je celkom pravdivý. Pri televíziách a printových médiách vedia korporácie kontrolovať agentúry, ktoré reklamy do týchto médií zadávajú. Môžu tak zakázať umiestňovať ich kampane do určitých médií.
Príkladom takéhoto postupu je spoločnosť Lidl, ktorej hovorca sa pre Politico vyjadril, že už mesiace pred doručením listu od dnes už bývalých europoslancov výrazne znížili investície do reklám v srbskej televizii TV Happy. V roku 2024 v nej napokon inzerciu úplne prerušili. TV Happy, jedna z najpopulárnejších televíznych staníc v Srbsku, pravidelne šírila ruskú propagandu.
V prípade online reklamných kampaní je štruktúra podobná, no pridávajú sa do nej aktéri ako Google alebo Meta, ktorí samotnú realizáciu kampaní zabezpečujú. V nich sa často využíva tzv. bidding system, ktorý je plne automatizovaný a jeho cieľom je, zjednodušene povedané, zobraziť reklamu čo najväčšej časti relevantnej cieľovej skupiny za čo najnižšiu cenu. To vedie k tomu, že reklamy sa zobrazujú aj na dezinformačných weboch.
Avšak aj v tomto prípade majú spoločnosti možnosť obmedziť umiestňovanie svojich reklám na jednotlivých portáloch. Pri každej inzercii je totiž možné manuálne zakázať miesta, kde si inzerent neželá svoju reklamu umiestniť. Korporáciám môžu navyše k identifikácii problematických stránok pomôcť zoznamy dezinformačných webov, ako je napríklad na Slovensku projekt Konšpirátori.sk.
V Srbsku proruské naratívy šíria aj najsledovanejšie televízie v krajine
Spomínaný report od organizácie The Balkan Free Media Initiative z decembra 2023 informoval o konkrétnych prípadoch, keď sa reklamy nadnárodných korporácií nachádzali v médiách šíriacich proruské naratívy. V prípade Srbska išlo hlavne o umiestňovanie reklám v popredných televíziách a printových médiách.
V srbskej súkromnej televízii TV Happy, ktorá je treťou najsledovanejšou v celej krajine, pravidelne v rôznych reláciách zaznievajú falošné naratívy o údajnom ukrajinskom fašizme. Počas jedného z programov, ktorého hlavným sponzorom bola spoločnosť Lidl, padol v marci 2022 tento výrok: „Rusko vraví, že na súčasnom území Ukrajiny sa ich armáda stretla so zombifikovanou Hitlerovou Európskou úniou, ktorá sa snaží pomstiť za rok 1945.“
Ďalším príkladom môže byť printové médium Informer, ktoré v auguste 2022 na titulnú stranu umiestnilo článok obsahujúci dezinformácie o tom, ako bol masaker v Buči sfalšovaný Ukrajincami a ich spojencami. Jedným z hlavných inzerentov v novinách bola spoločnosť Heineken.
Strach zo straty dosahu
Problém so šírením proruských dezinformačných naratívov v Bulharsku je podobne výrazný ako v prípade Srbska. Opäť nejde len o okrajové „alternatívne“ médiá, ale často aj o najnavštevovanejšie webstránky v krajine.
Portál Blitz New Agency pravidelne šíriaci ruskú propagandu mesačne navštívi takmer 13 miliónov čitateľov. V auguste 2023 portál publikoval článok s videom, ktorého cieľom bolo zdiskreditovať ukrajinských utečencov v Poľsku. Podľa nadpisu mali Ukrajinci fyzicky napadnúť skupinu Poliakov preto, že odmietli skandovať proukrajinské heslá. Išlo však o neoverené video zobrazujúce náhodnú fyzickú potýčku na ulici. Video navyše odkazovalo na zdroj „Operácia Z: Vojenskí reportéri počas Ruskej jari“, ktorý šíri ruskú propagandu. Na webstránke s článkom sa pritom zobrazovala reklama spoločnosti Bosch.
Vo všetkých týchto prípadoch, ako bolo vyššie uvedené, majú spoločnosti možnosť zabrániť zobrazovaniu ich reklám na problematických weboch či kanáloch. V niektorých prípadoch tak však firmy nie sú ochotné urobiť, a to najmä kvôli strachu zo straty dosahu na istú časť spoločnosti. Na druhú stranu, ak reklamu na problematických portáloch a televíziach ponechajú, riskujú svoju reputáciu.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
