Účty z Azerbajdžanu šírili v Novej Kaledónii protifrancúzske dezinformácie

V Novej Kaledónii, zámorskom teritóriu Francúzska v Tichom oceáne, sa v polovici mája 2024 spustili intenzívne nepokoje hraničiace so vzburou. Zatiaľ čo sa francúzske ozbrojené zložky usilovali násilnosti potlačiť, množstvo účtov na sociálnych sieťach sa snažilo podnecovať protifrancúzsky sentiment po celom svete.

Dôvodom nepokojov v Novej Kaledónii bol návrh nového volebného zákona z Paríža, ktorý by povolil prisťahovalcom hlasovať v miestnych voľbách a referendách. Týmto krokom by sa zmenšila volebná základňa domorodých Kanakov, ktorí dlhodobo volajú po nezávislosti ostrova.

Kanakovia zároveň tvrdia, že francúzska strana navrhovaným zákonom porušila dohody z Numea z roku 1998, ktoré viedli k upokojeniu vtedajších násilností. Májové nepokoje nakoniec utíchli po prísľube francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona o pozastavení zákona na neurčito.

Nepokoje sprevádzala dezinformačná kampaň

Tohtoročné násilnosti sprevádzala okrem iného aj intenzívna dezinformačná kampaň. Francúzska agentúra pre odhaľovanie digitálnych dezinformačných kampaní (VIGINUM) uverejnila vo svojej správe podrobný popis dezinformačných účtov šíriacich protifrancúzsky sentiment.

Ako vyplýva z analýzy, množstvo účtov zdieľalo v súvislosti s nepokojmi hashtagy #RecognizeNewCaledonia (#UznajteNovúKaledóniu), #EndFrenchColonialism (#KoniecFrancúzskemuKolonializmu), #FrenchColonialism (#FrancúzskyKolonializmus), #BoycottParis2024 (#BojkotParíža2024) a #Paris2024 (#Paríž2024).

Tieto hashtagy sprevádzali príspevky, ktorých najčastejšou témou bola policajná brutalita proti protestujúcim. Ich snahou bolo prepojiť situáciu v Novej Kaledónii s francúzskou vojnou v Alžírsku a v iných bývalých kolóniách Francúzska. Práve pretláčanie obrazu Francúzska ako koloniálneho tyrana je ústredným motívom týchto dezinformácií, tvrdí francúzsky spravodajský dôstojník, ktorý chcel zostať v anonymite.

Analýza VIGINUM okrem toho zmapovala aj stovky účtov šíriacich tieto dezinformácie. Mnohé z nich boli priamo prepojené s azerbajdžanskou vládnou stranou YAP. Tieto účty, okrem vykresľovania Francúzska ako koloniálneho utlačovateľa, vyzývali aj na bojkot tohtoročných letných olympijských hier v Paríži.

Klamstvá šírili aj osoby z administratívy azerbajdžanského prezidenta

Vplyv Azerbajdžanu v Novej Kaledónii bol okrem toho zrejmý aj z mnohých záberov priamo z ostrova, kde popri vlajkách Novej Kaledónie viala aj tá azerbajdžanská. Aj tieto zábery viedli k vyhláseniu francúzskeho ministra vnútra Gérarda Darmanina o tom, že azerbajdžanská dezinformačná operácia na ostrove „nie je iba fantázia, je to realita“.

Odsúdil pritom lídrov kanakských separatistických strán za hľadanie podpory v Baku. V reakcii na Darmaninove slová vydalo ministerstvo zahraničných vecí Azerbajdžanu vyhlásenie, v ktorom poprelo obvinenia francúzskeho ministra z podpory kanackých separatistov.

Na zistenia VIGINUM nadviazala aj azerbajdžanská sekcia Rádia Slobodná Európa (RFE/RL). Podarilo sa jej identifikovať konkrétnych ľudí z administratívy prezidenta Ilhama Alieva, ktorí stáli za šírením dezinformácií. 

Jedna z najzdieľanejších dezinformácií, koláž fotky mŕtveho demonštranta s fotkou muža s puškou s hashtagom #RecognizeNewCaledonia, bola prvýkrát uverejnená na sociálnej sieti X účtom @esmirakhahil. Ten patrí Esmire Xalilovej, ktorá pracuje pre Azerbajdžanský štátny výbor pre záležitosti diaspóry. RFE/RL ju opisuje ako vysoko postavenú byrokratku, ktorá získala ocenenie za implementáciu štátnych opatrení v oblasti vzťahov s diaspórou.

Vzťah na diaľku

Vzťahy medzi Azerbajdžanom a Novou Kaledóniou sú dobre zdokumentované. V júli minulého roka sa v Azerbajdžane konala konferencia s názvom „Smerom k úplnému odstráneniu kolonializmu“, na ktorú boli pozvaní zástupcovia separatistických hnutí z rôznych častí francúzskeho zámorského územia, vrátane Kanakov z Novej Kaledónie. Z tejto konferencie vzišlo hnutie Bakuská iniciatívna skupina, ktorej hlavným cieľom sa stalo „podporovať spravodlivý boj národov trpiacich koloniálnou politikou Francúzska“. 

Táto skupina vydala spolu so 14 hnutiami za nezávislosť z rôznych francúzskych zámorských území spoločné vyhlásenie v súvislosti s aktuálnymi nepokojmi. Vo vyhlásení odsúdila „nátlakovú taktiku francúzskej vlády pri nezákonnej zmene volebných pravidiel Novej Kaledónie s cieľom rozšíriť jej vplyv“. Zástupcovia skupín pritom uviedli, že plne podporujú Kanakov v ich snahe o nezávislosť.

Snaha Baku o podkopanie suverenity Paríža v jeho zámorských oblastiach je výsledkom napätých vzťahov v otázke Náhorného Karabachu. Francúzsko sa radí k blízkym spojencom Arménska, pričom ho nielen diplomaticky, ale aj vojensky podporovalo v konflikte o Náhorný Karabach v rokoch 2020 a 2023.

Azerbajdžan už minulý rok v novembri čelil podozreniam Francúzska, že sa vplyvovou operáciou snažil vyvolať bojkot tohtoročných olympijských hier v Paríži. Súčasná azerbajdžanská kampaň proti Francúzsku v Novej Kaledónii je podľa francúzskych predstaviteľov výsledkom niekoľkomesačných príprav, pričom jeden z nich ju nazval pokusom Azerbajdžanu „vyviesť von“ svoj spor s Francúzskom.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/

Študuje magisterský dvojodbor War and peace studies a Európska únia na Univerzite Palackého v Olomouci. Aktuálne prispieva pre český think-tank Pravý Břeh, kde mapuje predovšetkým politickú situáciu na Slovensku. Zaujíma sa hlavne o aktuálne dianie, geopolitiku a fungovanie malých štátov. Týmto témam, konkrétne príkladu Kataru, sa venoval aj v bakalárskej práci. Okrem toho sa zaujíma o jazyky, okrem angličtiny ovláda aj španielčinu, v menšej miere arabčinu a portugalčinu.