Niekoľko týždňov sú ulice v hlavnom meste Gruzínska zaplnené protestujúcimi. Občania nesúhlasia s kontroverzným zákonom, ktorý sa podobá na ruskú legislatívnu normu, ktorú štátne orgány využívajú na represie voči kritikom Kremľa. Gruzínci sa preto obávajú, že podobný zákon znamená pre ich demokraciu veľký krok späť.
Zákon napokon úspešne prešiel všetkými troma čítaniami v gruzínskom parlamente. Podľa aktuálnych informácií sa gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová rozhodla zákon o mimovládnych organizáciách vetovať. Očakáva sa však, že vládna strana Gruzínsky sen (nazývaná aj ako Gruzínska túžba) jej veto poľahky prelomí. Strane totiž pripadá 83 zo 150 poslaneckých kresiel.
Kontroverzný zákon cieli na mimovládky
Znenie zákona hovorí o tom, že ak sú mimovládne organizácie alebo nezávislé médiá z viac ako 20 % financované zahraničnými donormi, musia byť registrované ako „organizácie nesúce záujmy zahraničnej moci“. Organizácie budú zároveň monitorované ministerstvom spravodlivosti a majú povinnosť zdieľať s ním citlivé informácie, vrátane osobných dát. Za ich neposkytnutie im hrozí pokuta až do výšky približne 8 720 eur.
Už počas samotných troch hlasovaní v parlamente sa pred budovou zhromaždilo niekoľko tisíc protestujúcich. Spievali patriotické piesne a skandovali slovo „otroci“, čím chceli naznačiť, že politici podliehajú tlakom z Ruska.
Anna Dolidzeová z opozičnej strany Pre ľudí si myslí, že zákon má byť akýmsi testom poslušnosti voči Rusku. Podobnú legislatívnu normu totiž prijal aj Azerbajdžan, Kirgizsko a Turecko. Politička poukazuje na fakt, že krajiny, ktoré sú vnímané ako proruské a nachádzajú sa v ruskej sfére vplyvu, boli požiadané, aby aj oni zákon o mimovládnych organizáciách prijali. Podľa Dolidzeovej sa tak definitívne vytvorí deliaca čiara medzi Ruskom a jeho spojencami a Európou.
Strana Gruzínsky sen sa však snaží od tvrdení, ktoré ju spájajú s Ruskom, dištancovať. Označuje ich za dezinformácie. Samotný gruzínsky premiér Irakli Kobakhidze tvrdí, že zákon o mimovládnych organizáciách povedie k väčšej transparentnosti.
Gruzínska cesta do EÚ sa môže skomplikovať
Nespokojní obyvatelia Gruzínska sa obávajú, že prijatý zákon by mohol ovplyvniť aj objektívne monitorovanie nadchádzajúcich parlamentných volieb, ktoré sa majú konať ešte tento rok. Mimovládne organizácie v Gruzínsku sa totiž aktívne podieľajú na ich monitorovaní.
Rovnako prevláda medzi protestujúcimi strach z toho, ako sa po prijatí zákona bude vyvíjať gruzínska integrácia do európskych štruktúr. Členstvo v EÚ si totiž želá takmer 80 % občanov. Podporu členstva vidieť aj priamo v gruzínskych uliciach, kde protestujúci mávajú európskymi vlajkami. Gruzínsko je od decembra 2023 jednou z kandidátskych krajín EÚ.
Vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell sa ešte pred prijatím zákona o takzvaných zahraničných agentoch vyjadril, že „nie je v súlade s normami a hodnotami EÚ“. Taktiež priznal, že prijatie tohto legislatívneho návrhu by mohlo negatívne ovplyvniť gruzínsku cestu do EÚ.
Slovenská obdoba gruzínskeho návrhu sa už pripravuje
V NR SR sa v posledných dňoch rokovalo o veľmi podobnom zákone. Poslanci jeho návrh posunuli koncom apríla do druhého čítania. Ak by návrh prešiel legislatívnym procesom, mimovládne organizácie, ktoré dostanú zo zahraničia viac ako 5-tisíc eur ročne, by museli byť označované ako organizácie so zahraničnou podporou. Zverejňovaní by museli byť vo výročných správach aj súkromní donori. Ak by tak mimovládne organizácie neurobili, hrozila by im pokuta alebo dokonca zrušenie.
Poslanci z koaličnej strany SNS, ktorí návrh v parlamente predložili, hovoria o zlepšení transparentnosti financovania mimovládok. Podľa ich slov mimovládne organizácie často ovplyvňujú politické dianie na Slovensku, a preto by bolo dobré, ak by bolo verejne známe, kto ich finančne podporuje. Je však otázne, či je transparentné financovanie skutočným zámerom navrhovateľov zákona. Z vyjadrení koaličných politikov z minulosti totiž vyplýva, že si neprajú účasť občianskej spoločnosti na verejnom diskurze.
Opozícia a tretí sektor tento návrh kritizujú. Podľa nich by prispel skôr k stigmatizácii mimovládnych organizácií. Predseda Komory mimovládnych neziskových organizácií Marcel Zajac sa obáva, že sa takýmto spôsobom stanú mimovládky terčom pre ich odporcov.
Kroky SNS kritizuje aj Európska komisia. Podpredsedníčka Európskej komisie Věra Jourová upozornila na fakt, že prijatie takéhoto zákona by bolo v rozpore s európskou legislatívou.
Poslanci sa pri tvorbe zákona zjavne inšpirovali autoritatívnymi režimami, ako napríklad Ruskom. Návrh predstavuje podľa odborníkov útok na slobodnú občiansku spoločnosť.
V roku 2017 prijalo Maďarsko podobný zákon o transparentnosti zahraničných organizácií. Avšak v roku 2020 Súdny dvor EÚ vydal stanovisko, v ktorom vyhlásil, že zákon je v rozpore s právom na voľný pohyb kapitálu v rámci EÚ a taktiež s Chartou základných práv EÚ, ktorá garantuje slobodu združovania a ochranu osobných údajov. Európska komisia začala proti Maďarsku konať a nakoniec Budapešť sporný zákon stiahla. Očakáva sa, že podobný postup prebehne aj na Slovensku, ak návrh prejde hlasovaním v parlamente.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
