Príbeh Evžena Shlyakhtina: od ruského zajatia v Luhanskej oblasti po pomoc vysídleným ľuďom v Odese

Tisíce ľudí, ktorí boli nútení opustiť svoje domovy, vyhľadávajú pomoc aj v Odese. Tam im pomáha Evžen Shlyakhtin, ktorý vedie charitu poskytujúcu pomoc týmto obyvateľom. Zároveň je vo výbore pre vysídlené osoby v regionálnom vojenskom úrade v Odese, kde pomáha s integráciou tých, ktorí museli utiecť pred ruskou agresiou.

Evžen Shlynkhtin je koordinátorom dobrovoľníkov pre charitu Carita Odesa UGCC. S humanitárnou prácou začal po tom, ako v roku 2014 strávil 30 dní v ruskom zajatí.

Komunita dobrovoľníkov

Caritas Odesa UGCC (Ukrajinská gréckokatolícka cirkev) je súčasťou jednej z najväčších  medzinárodných sietí charitatívnych organizácií na svete. Fond pomáha ľuďom v núdzi bez ohľadu na ich vierovyznanie alebo spoločenský status. Od začiatku ruskej invázie Ukrajiny sa začala organizácia venovať predovšetkým obetiam ruskej agresie. Evžen vedie tím dobrovoľníkov, ktorý má od roku 2022 už 286 členov. Asi polovica z nich sú sami vnútorne presídlené osoby, ktoré od organizácie dostali pomoc. Medzi dobrovoľníkov patria ako mladí, tak aj starší ľudia.

„Je to pre nich skvelá príležitosť integrovať sa v novej komunite, keďže niektorí z dobrovoľníkov sú miestni obyvatelia. Vďaka tomu môžu nadviazať nové známosti, ktoré im umožnia dostať sa z ich bubliny iba vnútorne presídlených ľudí,“ povedal Evžen.

Asi 90 ľudí pracuje v nadácii pravidelne, zatiaľ čo ostatní sa pridávajú kedykoľvek môžu. 24 dobrovoľníkov sa dokonca stalo zamestnancami Caritas Odesa. Podľa Evžena je to skvelý výsledok spolupráce.

Organizácia získava ponuky na dobrovoľnícku činnosť cez špeciálny Google formulár. Vždy, keď je potrebná pomoc, Evžen pridelí dobrovoľníkom prácu podľa ich schopností a zručností.

Jeho úlohou je organizovať tím čo najefektívnejšie, no má to mnoho úskalí. Evžen spomína, ako na začiatku invázie dostala Carita Odesa veľké množstvo humanitárnej pomoci, ktorá musela byť ručne vyložená. Neskôr im partneri poskytli špeciálne vybavenie, ktoré prácu mechanizovalo a značne zjednodušilo.

Evžen však nie je zodpovedný iba za poskytovanie podpory tým, ktorí ju od Caritas Odesa potrebujú, ale aj za blaho jeho dobrovoľníkov.

„Hľadanie prostriedkov, aby som náš tím dobrovoľníkov udržal jednotný a produktívny je neustála výzva. Je pre nás dôležité, aby nielen poskytovali pomoc, ale aby spolu komunikovali a oddychovali, a predišli tak vyhoreniu. Kvôli tomu organizujeme rôzne podujatia, ako napríklad tréningové sedenia, neformálne mítingy, stolové hry a podobne. Chceme tak poďakovať našim dobrovoľníkom a dať im možnosť stráviť spolu príjemné chvíle,“ vysvetlil Evžen.

Inštitucionálna úroveň

Okrem práce v charite vedie Evžen výbor pre vysídlené osoby v regionálnom vojenskom úrade v Odese. Regionálne vojenské úrady boli na Ukrajine vytvorené po vyhlásení stanného práva, aby plnili úlohy vládnych orgánov v regiónoch. Výbory pre vysídlené osoby sú verejné, poradné a konzultačné organizácie, ktoré ochraňujú práva vysídlených osôb a pomáhajú s problémami, ktorým čelia. Prvé také útvary sa na Ukrajine objavili v roku 2019 a v súčasnosti ich je viac ako tisíc.

Umožňujú integráciu vysídlených ľudí do nových komunít, agitujú za výhody pre nich, podporujú ich integráciu, zabezpečujú ubytovacie programy a zaručujú, že miestne autority v rozhodovacích procesoch myslia aj na vysídlených ľudí. Každý týždeň sa členovia regionálneho výboru stretávajú s ministerstvom pre integráciu dočasne okupovaných území, aby v prípade, že sa vyskytnú problémy, ktoré nie je možné vyriešiť na regionálnej úrovni, mohlo zasiahnuť ministerstvo v Kyjeve.

Evžen sám vie, akým výzvam sú vysídlení ľudia vystavovaní. Do roku 2014 žil v meste Kadiivka v Luhanskej oblasti, kde pracoval pre samosprávu (predtým sa mesto volalo Stakhanov, ale v roku 2016 mu bolo vrátené jeho historické meno v rámci procesu dekomunizácie Ukrajiny). Keď na jar v roku 2014 Rusko začalo s destabilizáciou regiónu, Evžen organizoval proukrajinské protesty. V tom čase bolo mnoho lokálnych aktivistov zabitých, zbitých, znásilnených alebo unesených. V máji 2014 bol Evžen taktiež napadnutý a 31. júla, keď mesto začalo byť okupované ruskými silami, ho militanti uniesli a uväznili. V ruskom zajatí strávil 30 dní, počas ktorých bol mučený a vypočúvaný.

Po prepustení sa Evžen presťahoval do Odesy, bez peňazí či práce. Po tom, ako musel zanechať svoju kancelársku prácu, sa zamestnal ako manuálny pracovník a nakladač. Po čase bol schopný dostať rodičov z okupovaného územia a začať žiť v novom meste. Následne sa rozhodol bojovať za práva bývalých civilných zajatcov. V tom čase štát ešte nemal vytvorené plnohodnotné mechanizmy na ich ochranu. Po prepustení zo zajatia nemali títo ľudia náležitý oficiálny status ani prístup k materiálom alebo rehabilitácii.

Po rokoch naliehania Evžena a iných bývalých zajatcov na štát, ako aj spolupráce s organizáciami, ktoré zastupujú práva väzňov, bol v roku 2019 prijatý zákon, ktorý riešil väčšinu ich problémov.

Ruská invázia v roku 2022 vytvorila obrovské množstvo problémov pre ukrajinské obyvateľstvo a prehĺbila už tie existujúce. Preto je pomoc od bčiansky zmýšľajúcich Ukrajincov a organizácií občianskej spoločnosti ako je Caritas životne dôležitá pre prežitie krajiny. Aj napriek takmer každodenným ruským raketovým útokom, ktoré zasiahli Odesu v posledných mesiacoch, Evžen a jeho tím pokračujú s pomáhaním ostatným v núdzi.

Tento článok je výstupom vzdelávacieho programu InfoGuard Academy, podporeného z grantu Veľvyslanectva USA na Slovensku. Obsah článku bol vytvorený vďaka spolupráci s organizáciou Internews Ukraine.