Oblasť Juhočínskeho mora je jedným z najhorúcejších geopolitických priestorov súčasnej mapy sveta. Stretávajú sa tu záujmy svetových, ale aj regionálnych aktérov. Militarizácia priestoru a hybridné pôsobenie viacerých strán znepokojuje regionálne aj medzinárodné organizácie. Tie sa obávajú možnosti konvenčného konfliktu.
Situácia v Juhočínskom mori
Rozlohou najväčšie Juhočínske more je dnes považované za jeden z najhorúcejších bodov na geopolitickej mape. Je jednou z hlavných obchodných tepien sveta, čoho dôležitosť si uvedomujú všetky krajiny v regióne, ktoré sú od medzinárodného obchodu a fungujúcich obchodných trás závislé. Pre krajiny v regióne je more taktiež dôležitým zdrojom rybolovu. Podľa odhadov tiež ukrýva veľké zásoby nerastných surovín.
V Juhočínskom mori sa tak stretávajú kriticky dôležité záujmy viacerých svetových a regionálnych hráčov. Medzi hlavných aktérov v oblasti patrí Čína, ktorá si nárokuje na množstvo ostrovov a významnú časť morskej plochy. Peking tu za účelom dosiahnutia svojich záujmov využíva prvky hybridnej vojny v podobe zaberania ostrovov a útokov na lode iných krajín. Tieto akcie Pekingu prirodzene prinášajú reakciu susedných štátov, ktoré sa obracajú na spoluprácu a pomoc od USA.
Situáciu okolo Juhočínskeho mora vnímajú za problematickú aj medzinárodné a regionálne organizácie. Napríklad Medzinárodný trestný súd v Haagu už v roku 2016 označil čínske aktivity za nelegálne, pretože nemajú žiadny právny základ.
Ministri zahraničných vecí Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN), ktoré hrá významnú rolu v regióne juhovýchodnej Ázie, vyjadrili na prelome rokov 2023 a 2024 znepokojenie nad dianím v oblasti. V spoločnom vyhlásení vyzvali na ukončenie sporov a aktivít zainteresovaných strán. Priamemu menovaniu Číny ako zdroja eskalácie sa však organizácia ASEAN vyhla, keďže niektoré jeho členské štáty nechcú ohroziť svoje vzťahy s Čínou.
Hybridná vojna Pekingu
Čína využíva v oblasti niekoľko nástrojov hybridnej vojny. Okrem klasických prvkov, ako je propaganda či dezinformácie, Peking aplikuje aj dva špecifické postupy. V prvom prípade ide o zaberanie ostrovov, ktoré čínska armáda pretvára na vojenské základne alebo letiská.
Túto aktivitu je možné v publikáciách nájsť ako „salámovú taktiku“. Vyznačuje sa pomalým postupom, čo drží úroveň eskalácie na nízkej úrovni. Napätie je však neustále prítomné. V reakcii na čínsku aktivitu začali s budovaním vlastných vojenských objektov na odľahlých ostrovoch Vietnam aj Filipíny.
Druhým špecifickým postupom sú boje medzi nevojenskými čínskymi a prevažne filipínskymi zásobovacími loďami a plavidlami pobrežnej stráže, ktoré proti sebe namiesto zbraní používajú vodné delá. Túto taktiku začala čínska strana využívať v auguste 2023.
Jeden z posledných útokov, pri ktorom došlo k významnému poškodeniu filipínskej zásobovacej lode, sa odohral 23. marca tohto roka. Vzhľadom na rastúcu frekvenciu tohto trendu je možné očakávať, že v roku 2024 bude zaznamenaných ešte niekoľko podobných udalostí.
Pre Čínu v prípade vodných kanónov nejde o jedinú alternatívu nahrádzajúcu skutočné boje. Peking totiž podobným spôsobom rieši územné spory s Indiou, kde sa strety medzi pohraničnými zložkami oboch krajín vedú za použitia palíc, štítov a kameňov.
Budovanie spojeneckých blokov a iniciatív
Podľa portálu Politico plánujú USA, Japonsko a Filipíny v reakcii na rastúcu aktivitu Číny a jej využívanie vodných diel spoločné námorné hliadky v Juhočínskom mori. Dohoda o spoločnej iniciatíve mala byť pôvodne výsledkom trilaterálneho samitu v polovici apríla. Podľa zverejnených informácií je začiatok tejto aktivity plánovaný v ďalšom priebehu tohto roka.
Vzhľadom na to, že Čína aplikuje hybridné prvky aj vo Východočínskom mori, snaha Japonska viac sa zapájať do spoločných aktivít v Juhočínskom mori je očakávanou reakciou. Spolu s americkým námorníctvom vykonávajú momentálne spojenci a partneri opakované cvičenia v regióne vo zvýšenej miere. Zúčastňuje sa ich ich prevažne práve trojica Japonsko, USA a Filipíny.
Čínske aktivity a nároky dokázali v roku 2023 zblížiť Tokio a Manilu do takej miery, že v roku 2024 očakávajú krajiny podpísanie dohody o vzájomnej možnosti vstupu vojenských síl na ich územie. Išlo by tak o významný pokrok vo vzťahoch, ktoré boli dlhodobo poznačené japonskou inváziou a okupáciou Filipín počas druhej svetovej vojny.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/