Článok operuje s homofóbnou predstavou, že väčšina homosexuálov nie sú „skutoční“ homosexuáli, ale že vykazujú predstierané správanie. Takýto pohľad na ľudskú sexualitu sa nielenže nezakladá na výskumoch, ale stojí za rokmi utláčania homosexuálov a traumatizujúcich snáh o ich „konverziu“ na hetero. Článok uvádza aj niekoľko nepravdivých informácií. Nie je pravda, že by sexuálny delikvent S.P. Boone, ktorý cielene nakazil niekoľko chlapcov a mužov vírusom HIV, unikol spravodlivosti za svoje správanie – od roku 2012 si odpykáva trest. Zároveň nie je pravda, že sa vírus HIV nedá vyliečiť – existujú už 2 kompletne vyliečené prípady.
Nespoľahlivý zdroj
Článok je publikovaný na portáli Zem a Vek. Projekt Konšpirátori.sk – ktorý monitoruje slovenskú informačnú sféru a upozorňuje na stránky “s neserióznym, klamlivým, podvodným, konšpiračným alebo propagandistickým obsahom“ – ohodnotil Zem a Vek číslom 9.6 z 10, teda ako mimoriadne problematický, nespoľahlivý zdroj.
Časopis Zem a Vek je vo svojej tlačenej aj online verzii skutočne známy publikovaním konšpiračných teórií, prekrúcaním faktov, a zaujatými či výrazne nevyrovnanými článkami, ktoré nemajú v kvalitnom spravodajstve čo robiť.
Zakladateľovi časopisu Zem a Vek, Tiborovi Eliotovi Rostasovi, boli dokázané prepojenia na Kremeľ, odkiaľ mal žiadať peniaze, výmenou za šírenie pro-ruských naratívov a propagandy. Rostas bol zároveň v roku 2019 odsúdený za hanobenie národa, rasy a presvedčenia, ktorého sa dopustil vo svojom článku v časopise Zem a Vek.
Hlavný zdroj posudzovaného článku sa teda nedá zaradiť ku kvalitným, faktickým a spoľahlivým zdrojom.
Keď sa pozrieme na zdroje, na ktoré článok odkazuje, dôjdeme k podobnému záveru. Článok stojí primárne na tvrdeniach psychológa Ivana Štubňu. O koho ide?
Pán Štubňa mimo vlastného blogu, prispieva aj do portálu Dav Dva (hodnotenie Konspiratori.sk: 7.1 / 10), alebo Hlavné Správy, ktorý financoval aj Marián Kočner, a ktorý je známy kombinovaním problematického obsahu s legitímnymi správami, čím sa pokúša normalizovať a dostať medzi hlavnoprúdové médiá. Dôkazy a tri rozličné analýzy (aj) o pôsobení Hlavných Správ nájdete napr. tu, tu, alebo tu.
Mimo blogu pána Štubňu, jediný ďalší zdroj, ktorý posudzovaný článok uvádza, je len ďalší článok zo Zem a Vek. Toľko ku zdrojovej diverzite.
HIV je možné vyliečiť
V texte sa objavuje niekoľko tvrdení, ktoré sú nepravdivé.
Ivan Štubňa píše: „V októbri 2012 sa Kanaďan Steve Paul Boone s HIV ocitol pred súdom a bol obvinený zo zámerného šírenia choroby. Nič sa mu nestalo a vírus šíri s ostatnými aj naďalej“. Pravdou však je, že súd roku 2012 rozhodol o Booneovej vine. Od roku 2012 sedí vo väzení. Boone podal odvolanie, no roku 2016 súd ustanovil, že Booneovi náleží 14-ročný trest odňatia slobody (z ktorého mu v danom bode ostávalo odsedieť ešte ďalších 9, keďže medzi rokmi 2012 a 2016 bol už vo väzbe).
Článok ďalej cituje MUDr. Jána Lakotu (zo spomínaného druhého zdroja – ďalšieho článku zo Zem a Vek), ktorý o HIV napísal: “…ide o vírus, ktorý má 100% úmrtnosť. Nie, neklamme sa. Vývoj nových liekov (virostatík) je síce búrlivý, ale ani jeden nedokáže infekciu HIV vyliečiť”. Toto je opäť čiastočne nepravdivé tvrdenie.
V roku 2007 bol z infekcie HIV kompletne vyliečený prvý chorý človek vďaka transplantácii kmeňových buniek. Roku 2019 bol vyliečený ďalší pacient, opäť vďaka liečbe s použitím kmeňových buniek. (Vedecký článok o liečbe nájdete tu.) Je pravdou, že liečba choroby AIDS, ktorú spôsobuje vírus HIV, je náročná a väčšina dostupných liekov jej priebeh len spomaľuje, no už existujú funkčné metódy liečby, ako kompletne vyliečiť pacientov.
Článok obsahuje aj množstvo tvrdení, ktoré sú nepodložené a/alebo neoveriteľné.
Napríklad tvrdenie: „Veľká časť mladíkov, zúčastňujúcich sa na spomínaných orgiách, nie sú praví homosexuáli“. Pre toto tvrdenie nie je uvedený žiaden zdroj, a nie je ani dohľadateľný.
Ďalší problém tohto tvrdenia, je označenie „praví homosexuáli“. Štubňa aj ďalej v článku pokračuje v rozvíjaní názoru, že existujú akýsi ‘skutoční‘ homosexuáli a ‘predstierajúci‘ homosexuáli. Toto je opäť vyfabulované tvrdenie – osobný názor Ivana Štubňu, bez uvedenia zdrojov, a bez vedeckého základu.
Štubňa ďalej píše „spoločnosť nemôže tolerovať prípady, kedy sa za homosexuálov sami označujú ľudia nie s vrodenou, ale získanou homosexualitou bez toho, aby sa s ňou stotožnili.“ … „Treba jednoducho rozlišovať a jedincom s tzv. „hranou“ formou homosexuality pomôcť a spolu s nimi opäť nájsť ich stratenú identitu. Kým nie je neskoro.“ Pozornejší čitateľ si všimne homofóbne zafarbenie tvrdení, a sympatizáciu s predstavou, že väčšinu homosexuálov je možné homosexualitu „odučiť“, lebo sa jedná len o akési pomýlené vnímanie identity.
Pripomeňme si, že podobné názory stoja za mimoriadne kontroverznými „konverznými terapiami“, ktoré démonizujú homosexualitu a pokúšajú sa „konvertovať“ homosexuálov na heterosexuálov, a to aj s použitím mučenia, a podobných predpotopných praktík.
Na záver len poznamenáme, že hoci je pán Štubňa vyštudovaný psychológ, špecializuje sa na autizmus, nie otázky sexuality. Pre žiadne svoje tvrdenia o sexualite neposkytuje odkaz na vedecké štúdie, resp. vôbec žiadny dôkaz/odkaz. Jeho vyjadrenia teda majú skôr laickú, než expertnú hodnotu.
Prepájanie „HIV orgií“ s homosexualitou
Článok je stručný a otvorene na nikoho neútočí. V zdvorilostných, rádoby odborných formulkách sa však skrývajú hyper-konzervatívne, homofóbne názory. Tieto útočia nie len na homosexualitu, ale aj liberálne hodnoty, a vytvárajú akýsi imidž ‘dekadentnej západnej spoločnosti’, ktorá toleruje, či dokonca podnecuje ‘falošnú’ homosexualitu.
Text zároveň – elegantne, ale mimoriadne nekorektne – prepája marginálny fenomén „HIV orgií“ s homosexualitou ako takou. Vytvára tak podprahový dojem, že homosexualita (resp. akási „predstieraná homosexualita“, ktorú si autor sám vydefinoval) je rovná úchylnosti a chorému prístupu k životu.
Text sa opiera najmä o emócie; fakty, resp. ich zdroje, úplne absentujú. Článok je zároveň len prebratým názorom jedného človeka – chýba balans, kritická analýza, či vyjadrenie druhej strany. Čitateľovi je tak podsúvaný konkrétny názor, a nie objektívne spravodajstvo.
Záver
Hoci je text písaný pomerne formálnym, slušným tónom, obsahuje množstvo nekorektných tvrdení bez uvádzania zdrojov, a operuje aj s kompletne nepravdivými informáciami. Článok nie je vyrovnaný – čitateľom podsúva názor autora, a dokonca podprahovo dehonestuje homosexuálnu orientáciu, tým že ju dáva do jedného vreca s extrémnym správaním menšiny.
Celkové hodnotenie redakcie: 2,3/7
Autorka analýzy: Katarína Kondrotová
