Korupcia predstavuje pre mladé demokracie jeden z najpálčivejších problémov a v mnohých prípadoch im bráni v úspešnej transformácii. Inak na tom nie je ani Slovenská republika, ktorá si od svojho osamostatnenia prešla mnohými viac či menej známymi korupčnými kauzami, z ktorých niektoré zásadným spôsobom menili slovenskú politickú mapu.
Podľa definície Transparency International sa korupciou rozumie zneužitie zverenej moci pre osobný (respektíve súkromný) zisk. Takéto konanie pritom nielen podrýva samotné základy demokracie a dôveru občanov, ale taktiež môže za určitých okolností viesť k vážnemu porušovaniu ľudských práv či dokonca k ohrozeniu národnej bezpečnosti.
Policajná akcia Ezechiel 7 rozvírila šesť týždňov pred parlamentnými voľbami opäť hladinu politického a verejného diskurzu. Podľa dostupných informácií sú v korupčnom prípade obvinení bývalý policajný prezident Tibor Gašpar, podnikateľ Norbert Bödör a bývalý vyšetrovateľ Roman Stahl.
Mená obvinených vzbudili takmer okamžite vášne a záujem o celú kauzu. Realizácia akcie v predvolebnom období navyše hrá do karát šíriteľom konšpiračných teórií o prenasledovaní opozície a politicky motivovaných vyšetrovaniach.
Večný kajúcnik?
Klasickou stratégiou pri obhajobe mnohých predstaviteľov štátnej moci z éry Smeru je spochybňovanie kľúčových svedkov, prípadne tvrdenia, že vyšetrovanie stojí len na výpovediach tzv. kajúcnikov. Inak tomu nie je ani v aktuálnom prípade stíhania Tibora Gašpara.
Monika Beňová napríklad akciu Ezechiel 7 interpretovala tak, že bývalý policajný prezident bol zadržaný len na základe výpovede kajúcnika Bernarda Slobodníka. Ten si mal podľa Beňovej údajne spomenúť na to, že o jednom z jeho úplatkov Tibor Gašpar vedel a nekonal.
Monika Beňová však v dobe písania statusu nemala informácie z vyšetrovania. Z tlačovej konferencie súčasného vedenia polície navyše vyplýva, že Tibor Gašpar je obvinený z účasti na uplácaní v súvislosti s kauzami Váhostav, Doprastav a Technopol.
Obvinenie taktiež podľa vedenia polície nestojí len na výpovedi Bernarda Slobodníka, ale aj na prepise Threemy a listinných dôkazoch. Jedným zo zverejnených dôkazov bola aj analýza odposluchu obvineného ex-policajta Romana Stahla.
Ten sa okrem iného objavil v Kočnerovej Threeme, z ktorej vyplývalo, že ho mali Norbert Bödör a Marián Kočner využívať na pozdržanie vyšetrovania určitých káuz. Opodstatnenosť konania polície navyše potvrdila aj prokuratúra a súd.
Prepustení z väzby, vyšetrovaní na slobode
Ďalším z dôležitých a často zneužívaných bodov je prepustenie Tibora Gašpara z väzby, ku ktorému došlo 13. augusta v skorých ranných hodinách, teda len dva dni po jeho zadržaní. Túto skutočnosť na svojom facebookovom profile zverejnil Gašparov advokát Marek Para.
Správy sa v ten istý deň chytili najmä členovia strany Smer – SSD, ktorí ju interpretovali ako fatálne zlyhanie NAKA a dôkaz o tom, že Tibor Gašpar je nevinný. V skutočnosti je však bežné, že medzi vyšetrovateľom a prokurátorom, prípadne medzi prokurátorom a sudcom nedôjde k zhode na dôvodoch väzby. V tomto prípade sú však obvinení naďalej stíhaní na slobode a o ich vine či nevine rozhodne súd.
Túto argumentačnú líniu si však osvojili aj politici mimo Smeru. Na Facebooku sa podobne vyjadril napríklad predseda strany Život – Národná strana Tomáš Taraba, kandidujúci pod SNS.
Od ďalšieho členy strany Smer – SSD, Erika Kaliňáka zasa zazneli slová o údajnom skrývaní sa vyšetrovateľa pred advokátom Tibora Gašpara Marekom Parom. Erik Kaliňák týmto vyjadrením reagoval na tvredia Mareka Paru o tom, že sa mu vyšetrovateľ po zadržaní Tibora Gašpara vyhýbal. Podľa riaditeľa NAKA však o žiadne skrývanie nešlo a k oneskorenému výsluchu Tibora Gašpara došlo z objektívnych dôvodov.
Konkrétne v prípadoch, kde figuruje viacero obvinených, je nutné, aby boli pri výsluchu každého prítomní všetci obhajcovia. Jeden z obvinených však na poslednú chvíľu menil svojho obhajcu, čo spôsobilo oneskorenie.
Celú kauzu samozrejme komentoval aj v online priestore najaktívnejší podpredseda Smeru Ľuboš Blaha. Ten na svojom telegramovom kanáli v zásade zrecykloval všetky naratívy prezentované jeho kolegami. Navyše však doplnil manipulatívnu rečnícku otázku o tom, či náhodou ďalším krokom polície nebudú politické vraždy.
Štefan Hamran cieľom útokov
Obhajoba Tibora Gašpara zo strany jeho straníckych kolegov, ale aj spojencov mimo Smeru sa vo veľkej väčšine nezameriava na prezentovanie dôkazov v prospech obvineného, ale najmä na spochybňovanie polície a špeciálne policajného prezidenta Štefana Hamrana.
V tomto kontexte je zaujímavá zmena rétoriky mnohých aktérov. Zatiaľ čo v minulosti označovali Hamrana za „Matovičovho človeka“, v súčasnosti, keď Igor Matovič nie je pri moci a pre stranu Smer nepredstavuje zásadného súpera vo voľbách, označujú Štefana Hamrana za človeka napojeného na stranu Progresívne Slovensko.
Výhradnú zodpovednosť za akýkoľvek obsah podporovaný prostredníctvom European Media and Information Fund nesú autori a nemusí nevyhnutne odrážať postoje EMIF a partnerov fondu, Calouste Gulbenkian Foundation a European University Institute.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
