Niekoľko dní od zmiznutia Luisa Martina Sancheza Inigueza, 59-ročného novinára jedného z popredných mexických novín La Jornada, bolo jeho telo nájdené na okraji mesta Tepic (štát Nayari). Naposledy bol videný v Xaliscu, ktoré je známe predovšetkým pašovaním ópia a heroínu.
Štátny prokurátor vo svojom vyhlásení uviedol, že na mieste boli nájdené stopy násilia a dve ručne písané správy. Podobné praktiky bývajú často spájané s aktivitami drogových kartelov. Motív vraždy je však stále predmetom vyšetrovania.
Zlé podmienky pre médiá v Mexiku pretrvávajú
Počas posledných mesiacov sa odohralo už niekoľko útokov na novinárov v mestách ako Acapulco či Mexico City. Od roku 2000 do 2023 bolo v krajine usmrtených takmer 150 novinárov. Organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) vo svojom Svetovom indexe slobody tlače 2023 označuje Mexiko za jednu z najsmrteľnejších a najnebezpečnejších krajín sveta pre prácu novinárov.
V roku 2022 totiž práve v Mexiku prišlo o život celosvetovo najviac novinárov. Podľa dát RSF išlo o 11 obetí, ľudskoprávna organizácia ARTICLE 19 uvádza, že ich bolo 12. ARTICLE 19 zároveň tvrdí, že v danom roku boli mediálne inštitúcie a žurnalisti v Mexiku napádaní v priemere každých 14 hodín.
Podľa Rocío Gallegos, novinárky a spoluzakladateľky mexickej investigatívnej iniciatívy La Verdad, sa čoraz frekventovanejšie prejavy násilia odrážajú na spoločenskom naladení aj ochote vykonávať novinársku profesiu. Tí, ktorí sa venujú citlivým témam, ako napríklad prepojenia organizovaného zločinu s verejnými činiteľmi, sú totiž často zastrašovaní, unášaní či donútení k úteku v záujme vlastnej bezpečnosti.
Správa ARTICLE 19 z marca tohto roka upozorňuje na značný úpadok ochrany ľudských práv v Mexiku. Sústavné zhoršovanie podmienok pre tlač sa začalo nástupom novej vlády v roku 2000. To výrazne vplýva na základné právo prístupu k informáciám aj umožnenie kritického dialógu.
Leopoldo Maldonado, regionálny riaditeľ kancelárie ARTICLE 19 pre Mexiko a Strednú Ameriku, konštatuje nulový inštitucionálny pokrok v oblasti ochrany obetí násilia či zaručenia spravodlivosti.
Nedostatok podpory
Na negatívny progres vplýva aj rétorika zo strany politického spektra. Tá často nesie prvky stigmatizácie – novinárov napríklad označuje za „prisluhovačov“ vládnej opozície. ARTICLE 19 informuje, že v minulom roku boli štátni aktéri zodpovední za 296 z celkovo 696 zdokumentovaných útokov. To predstavuje 42,53 %.
Existujúce opatrenia na ochranu novinárov sa navyše ukazujú ako neúčinné. Federálny mechanizmus na ochranu obhajcov ľudských práv a novinárov, založený v roku 2012, má v prípade potreby zabezpečiť novinárom policajný sprievod, hliadky, monitorovacie kamery či prenosné núdzové tlačidlá, ktoré v prípade útoku informujú úrady. V rámci tohto programu však podporu dostáva necelých 500 osôb.
„Podľa údajov, ktoré poskytol Úrad špeciálneho prokurátora pre stíhanie trestných činov spáchaných proti slobode prejavu (FEADLE) od roku 2010, keď bol zriadený, do decembra 2022 bolo z celkového počtu 1 592 vyšetrovaní trestných činov proti novinárom vynesených len 32 rozsudkov (vrátane posledných 4 rokov),“ uvádza ARTICLE 19. Vláda zatiaľ s legislatívnou odozvou na aktuálne rapídne zhoršenie situácie neprišla.
Viditeľná zmena nastala po nástupe Andresa Manuela Lopeza Obradora do prezidentského úradu v roku 2018. V prvej polovici funkčného obdobia vzrástol počet obetí z radov novinárov o 85 %. Prezident je známy svojimi verbálnymi útokmi na profesionalitu, objektivitu a spravodlivosť mexickej tlače.
Násilné prejavy nielen v spojitosti s kriminálnymi aktivitami, ale aj zásahmi polície či ozbrojených síl, spôsobujú v spoločnosti šírenie strachu, až apatiu. Protesty, demonštrácie či akékoľvek prejavy nesúhlasu a pobúrenia tak nie sú v Mexiku až tak frekventované.
Podľa Carlosa Martíneza de la Sernu, programového riaditeľa Výboru na ochranu novinárov, tento vývoj nie je mimoriadny. „Deje sa to v kontexte úpadku slobody tlače, čoraz autoritárskejších štátov, agresívnejších štátov proti odborárstvu a žurnalistike, a tiež v kontexte beztrestnosti. Preto, žiaľ, nie je prekvapením, že Mexiko, kde je beztrestnosť veľmi rozšírená, vedie v počte prípadov,“ hovorí.
Výstraha pre Slovensko
Slovensko si v spomínanom Indexe slobody tlače RSF v roku 2023 značne polepšilo. Politická scéna však novinárom prácu neuľahčuje.
Útoky (aj) na sociálnych sieťach, trestné oznámenia, šírenie dezinformácií či zastrašovanie sú aj v slovenskom prostredí pomerne časté. Z prelomu rokov 2022 a 2023 zažilo určitú formu hrozby až 66,2 % novinárov. Vyplýva to z dát Investigatívneho centra Jána Kuciaka (ICJK).
Tieto aspekty spojené so silnejúcou polarizáciou spoločnosti sa prejavujú aj na integrite médií. Tohtoročný report inštitútu Reuters o digitálnych médiách poukazuje na nízku úroveň dôvery v médiá. Na Slovensku im verí len 27 % obyvateľstva.
Klesajúca dôvera v tradičné médiá spolu s rozmachom popularity alternatívnych zdrojov informácií ako sú sociálne siete či dezinformačné webstránky, môžu predznamenať úpadok dôvery v politické inštitúcie či demokraciu samotnú. Aj prípad Mexika je dôkazom toho, ako dôležité je uplatňovanie ochrannej legislatívy a vytvorenie priaznivých podmienok pre plnohodnotné fungovanie mediálneho sektora.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
