Od založenia Ministerstva pre vnútornú bezpečnosť (DHS) uplynulo vlani 20 rokov. Prezident George W. Bush vtedy podpísal Homeland Security Act (Zákon o vnútornej bezpečnosti), ktorým zjednotil 22 federálnych bezpečnostných agentúr. Vznik DHS bol pritom reakciou na teroristický útok z 11. septembra 2001. Cieľom úradu je najmä prevencia terorizmu, vymáhanie práva, imigračné služby a kyberbezpečnosť.
Súčasný minister pre vnútornú bezpečnosť Alejandro Mayorkas upozornil v „Treťom štvorročnom posudku vnútornej bezpečnosti“ (The Third Quadrennial Homeland Security Review) na riziká vyplývajúce z globálnej prepojenosti a vyspelých technológií. Strategický dokument ministerstva je aktualizovaný každé štyri roky a obsahuje „odporúčania týkajúce sa dlhodobej stratégie a priorít v oblasti vnútornej bezpečnosti“.
Otvorenosť USA voči svetu podľa neho poskytuje priestor aj pre pôsobenie škodlivých aktérov. Tí umocňujú ekonomickú a politickú nestabilitu, posilňujú nezákonný obchod a investičné toky, zneužívajú technológie a v neposlednom rade šíria dezinformácie.
Metamorfózy bezpečnostného prostredia prinášajú výzvy
Bezpečnostné prostredie sa neustále mení a vyvíja. Z toho dôvodu sa mu treba neustále prispôsobovať. Riziká hroziace z neadresovania týchto zmien si uvedomuje aj DHS. Podľa vyššie spomenutého posudku predstavujú výzvu pre národnú bezpečnosť USA konkrétne dynamické teroristické hrozby, komplexnejší imigračný systém, ale aj pracovné alebo sexuálne zneužívanie detí a dospelých.
Veľká pozornosť je venovaná aj klimatickej zmene. Tá má za následok okrem iného aj zvýšenú migráciu. V dôsledku globalizácie a relatívne ľahkého transportu tiež svet čoraz častejšie čelí epidémiám, a najnovšie aj pandémii. DHS tento problém reflektuje a infekčné ochorenia vníma ako výzvu.
Úrad bude v najbližšom období venovať pozornosť aj medzinárodnému organizovanému zločinu, množiacim sa kybernetickým hrozbám a strategickej súťaži, v rámci ktorej má DHS v pláne zamerať sa najmä na Čínu. Tá sa podľa ministerstva snaží o „kompromitáciu bezpečnosti USA“ za použitia svojej ekonomickej, diplomatickej, vojenskej a technologickej moci.
Revizionistická Čína spôsobuje vrásky
Čínska ľudová republika je dlhodobo stavaná do pozície vyzývateľa súčasného systému. Ako vyzývateľa v medzinárodnom prostredí ju definuje aj najnovšia Bezpečnostná stratégia USA, ktorá vyšla koncom minulého roka.
DHS upozorňuje najmä na snahy Číny o ovplyvňovanie politického prostredia v období prezidentských volieb v roku 2020. Rovnaké akcie podnikalo aj Rusko, a do americkej politiky sa snažil zasahovať aj Irán.
Federálny vyšetrovací úrad (FBI) v apríli 2023 obvinil dvoch mužov z prevádzkovania tajnej policajnej stanice napojenej na čínske policajné sily. Dvojica mala využívať svoje sídlo na Manhattane na sledovanie odporcov voči čínskemu režimu žijúcich v USA.
Znepokojenie vyvolávajú aj čínskou vládou financované Konfuciove inštitúty. Tie majú za úlohu vyučovať čínsky jazyk, kultúru a históriu. Podľa média Politico sa o inštitútoch stály člen čínskeho politbyra Li Changchun vyjadril ako o „atraktívnej značke pre rozširovanie (čínskej) kultúry v zahraničí“. Vyučuje sa tu Pekingom schválená verzia čínskej kultúry a histórie. Tá „ignoruje napríklad obavy týkajúce sa ľudských práv a učí, že Taiwan a Tibet nesporne patria pevninskej Číne“.
Tvárou v tvár bezpečnostným rizikám
Okrem posudku DHS, ktorý vykresľuje stratégiu pasovania sa s detailne stanovenými hrozbami, ohlásil minister Mayorkas začiatok dvoch nových iniciatív – nástrojov pre boj s vyvíjajúcimi sa hrozbami.
Tou prvou je Pracovná jednotka pre umelú inteligenciu (AI). Je poverená testovaním AI s cieľom predísť jej zaujatosti a škodlivému používaniu. Jednotka bude tiež hľadať spôsoby efektívneho využitia AI na ochranu dodávateľských reťazcov aj pri znižovaní nelegálneho importu ópioidu fentanyl. Očakáva sa, že AI bude hrať rolu aj pri „identifikovaní, lokalizovaní a záchrane obetí online detského sexuálneho zneužívania“.
Okrem pracovnej jednotky spustí DHS aj 90-dňový „šprint“ týkajúci sa celého ministerstva s cieľom čeliť hrozbám zo strany Číny. Ide o 90 dní trvajúcu akciu, počas ktorej budú oddelenia ministerstva hodnotiť hrozby, ktoré Čína predstavuje a snažiť sa predpovedať ich ďalší vývin.
Šprint priamo nadväzuje na vyššie spomínaný incident s tajnou čínskou policajnou stanicou. Okrem ochrany čínskych disidentov pred obťažovaním sa bude šprint venovať aj ochrane Američanov pred čínskym škodlivým ekonomickým vplyvom či zdieľaniu informácií o čínskych aktivitách so spojencami.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
