Recep Tayyip Erdogan vyhral prvé kolo prezidentského súboja v Turecku so 49,5 % hlasov. Získal tak náskok pred druhým Kemalom Kiličdarogluom so ziskom 44,89 %. Keďže ani jeden nezískal viac ako 50 %, obaja sa stretnú v druhom kole, ktoré sa bude konať v nedeľu 28. mája 2023.
Tureckí občania rozhodnú, či po dvadsiatich rokoch vlády Erdogana uspeje spojená opozícia zosobnená v 74-ročnom Kiličdarogluovi. Prieskumy predpokladajú vyrovnaný súboj, mierne navrch s 51 % má však podľa portálu Politico Kiličdaroglu.
Erdoganove autoritárske tendencie
Súčasný prezident je už roky kritizovaný za autoritárske tendencie uplatňované pri vládnutí. Spomína sa najmä oslabovanie demokratických inštitúcií a armády v krajine vo svoj prospech, obmedzovanie slobody médií a zásah do férovosti volieb.
Erdogan sa dostal k moci po demokratických voľbách v roku 2003, keď sa stal predsedom vlády. Funkciu zastával až do roku 2014, v ktorom vyhral prvé priame prezidentské voľby a stal sa hlavou štátu. Odvtedy sa politika aj politický systém v 83-miliónovej krajine výrazne zmenili.
Za zmenami stojí samotný Erdogan, ktorý v roku 2018 transformoval tureckú demokraciu z parlamentného systému na prezidentský. Po novom už na čele vlády nestojí premiér, ale hlavou výkonnej moci je samotný prezident.
Už od predchádzajúcich volieb v roku 2018 turecký prezident vytvoril svojimi stratégiami a vplyvom na štátnu správu a médiá neférové podmienky pre volebnú súťaž. V roku 2022 presadil zákon o parlamentných voľbách.
Tento zákon je navrhnutý tak, aby neprimerane zvýhodňoval stranu s najväčším počtom hlasov, namiesto toho, aby podporoval vytváranie koalícií. Vzhľadom na roztrieštený stranícky systém v Turecku toto nastavenie funguje v prospech Erdoganovej AKP, ktorá vo voľbách dlhodobo dominuje.
Inak tomu nebolo ani počas kampane pred prvým kolom prezidentských volieb 2023. Na veľký Erdoganov vplyv na médiá v Turecku poukazuje aj fakt, že ak sa opozičný Kiličdaroglu vyskytne na obraze, tak je často negatívne vykreslený.
Príkladom je fotografia, kde stojí na islamskom modlitebnom koberčeku s obutými topánkami. Provládne televízie a tlač ho zasadzovali do úlohy človeka, ktorý nepozná alebo nerešpektuje islam a je nedostatočne nábožensky založený.
Podľa organizácie Reportéri bez hraníc ovláda súčasný prezident 90 % médií v Turecku. Prepočet mediálneho priestoru v štátnej televízii pre oboch kandidátov ukázal, že Erdogan mal k dispozícii 32 hodín, kým Kiličdaroglu len 32 minút.
Erdogan využíva sociálne siete na boj proti opozícii
Ankara sa v oblasti regulácie sociálnych sietí inšpirovala legislatívou z Bruselu. Cieľom nadchádzajúceho Nariadenia o digitálnych službách (Digital Services Act) je eliminácia nenávistných prejavov a dezinformácií v online priestore. Pravidlá nastavené Európskou komisiou stanovujú aj penalizácie pre technologické firmy za nedodržiavanie pravidiel. Tie sa môžu vyšplhať až do výšky 6 % príjmov spoločností.
Turecko však pri trestoch zašlo ďalej. Platformy, ktoré chcú pôsobiť v krajine, legislatíva núti, aby si v nej otvorili kancelárie, pričom im hrozia sankcie a pokuty, ak nereagujú na vládne nariadenia o zákaze alebo obmedzení obsahu.
Za šírenie „falošných správ“ alebo informácií, ktoré „narušujú bezpečnosť Turecka“, hrozí pre jednotlivcov trest odňatia slobody až do výšky piatich rokov. Podľa niektorých to ohrozuje slobodnú žurnalistiku a cieli aj na opozíciu, ktorá môže byť perzekvovaná.
Vláda a prezident Erdogan už v minulosti obmedzovali sociálne siete. Stalo sa to v prípadoch, keď vláda po bombovom útoku v Istanbule v novembri 2022 zakázala mediálne spravodajstvo a obmedzila platformy sociálnych sietí ako Twitter či YouTube.
Turecko rovnako postupovalo aj po ničivom zemetrasení vo februári tohto roka, keď zablokovalo prístup na Twitter. Zároveň bolo zatknutých niekoľko desiatok ľudí za údajne „provokatívne príspevky“.
Témou bola aj LGBT komunita
Jadrom Erdoganovho elektorátu je konzervatívna moslimská časť spoločnosti. Nie je preto prekvapením, že rétorika a dôraz na rodinu s odmietnutím LGBT komunity je súčasťou jeho komunikačnej stratégie. V prejavoch na predvolebných stretnutiach Erdogan obviňuje opozíciu, že je „pod vplyvom LGBT propagandy“ a keď sa dostane k moci, tak sa Turecko údajne zmení na „LGBT krajinu“.
Momentálne v Turecku nevládnu priaznivé podmienky pre túto komunitu. Vlajky LGBT sú v krajine zakázané a problémy sú aj pri organizovaní pochodov na podporu sexuálnych menšín. Podujatia sú sprevádzané zatýkaním. Aktivisti sa obávajú, aby nenávistné prejavy a rétorika nevyústili do fyzického násilia.
Podľa niektorých expertov však môže ísť len o zástupný problém. Turecko má totiž problémy s vysokou infláciou, ktorá minulý rok dosahovala hodnotu viac ako 80 %. Problematickou témou je aj prístup tureckej vlády pri riešení situácie spojenej s rozsiahlym zemetrasením v provincii Gaziantep.
To si vyžiadalo viac ako 50-tisíc obetí, 100-tisíc zranených a vyše milión osôb sa muselo z regiónu vysťahovať. Pre niektorých obyvateľov zasiahnutého regiónu, kde v minulosti dosahovala popularita Erdogana 70 %, bola vládna pomoc sklamaním.
Prvé kolo volieb sprevádzali obavy z manipulácie s hlasmi
Pred prvým kolom prezidentských volieb prieskumy favorizovali opozičného lídra Kiličdaroglua. Za určitých okolností to dokonca vyzeralo, že by sa mohol stať prezidentom už v prvom kole.
Po uzavretí volebných miestností a po uverejnení priebežných výsledkov však situácia vyzerala opačne. Po prerátaní časti volebných okrskov štátna tlačová agentúra Anadolu odhadovala víťazstvo Erdogana v pomere 54 % ku 40 %.
Predstavitelia opozičných strán agentúru obviňovali, že poskytovala skreslené informácie, pretože mala zverejňovať iba výsledky z okrskov, kde dominoval Erdogan.
Kiličdaroglu v reakcii na to vyzval opozičných členov volebných komisií a pozorovateľov, aby ostali pri sčítavaní hlasov v miestnostiach až dokonca, aby sa predišlo možnej manipulácii s hlasmi v prospech Erdogana. Samotný prezident sa ohradil, aby opozícia nehľadala výhovorky na prehru.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
