Maďarský premiér Viktor Orbán predniesol 18. februára 2023 správu o stave republiky. Počas prejavu venoval hlavnú pozornosť kritickej pozícii voči Európskej únii. Pozornosť opozičných politikov sa následne upriamila na maďarský think-thank MCC Brussels, ktorý vznikol v novembri 2022. Think-tank je prezentovaný verejnosti ako médium ponúkajúce rozličné nazeranie na smerovanie EÚ.
Ovplyvnená agenda
Riaditeľom organizácie MCC Brussels je maďarský Kanaďan Frank Furedi, sociológ na Univerzite v Kente a zakladateľ už neexistujúcej Revolučnej komunistickej strany v Spojenom kráľovstve.
Furedi nie je členom Fideszu, avšak v kritike EÚ sa zhoduje s postojmi Viktora Orbána. Spoločný názor zdieľajú primárne pri otázke údajne veľkého zasahovania inštitúcií Únie do právnych záležitostí Maďarska a v problematike údajného utláčania tradičnej maďarskej kultúry.
Think-tank bol založený mimo centra Bruselu, kde sídlia všetky subjekty zaoberajúce sa fungovaním a smerovaním nadnárodnej organizácie. Má to predovšetkým symbolický význam, Furedi to totiž odôvodňuje ako únik z „bubliny“ EÚ.
Politický riaditeľ tímu Viktora Orbána a člen správnej rady univerzity Mathias Corvinus Collegium (MCC) v Budapešti Balázs Orbán tvrdí, že úlohou nového think-tanku bude boj proti EÚ v otázkach financií, vojny na Ukrajine, sankcií voči Rusku, migrácie, identity pohlaví, súdnictva, právneho štátu a budúcnosti samotnej EÚ.
Odlišné postoje voči ostatným think-tankom EÚ sa snažia prezentovať prostredníctvom článkov na svojej webovej stránke, ale aj formou pravidelných diskusií. Esenciálnou témou je podľa ich slov nazeranie na technokratické politiky a hodnoty EÚ. Okrem toho budú študenti z MCC pravidelne cestovať do Bruselu. To v budúcnosti podľa slov Balázsa Orbána prispeje k tomu, aby sa stalo Maďarsko centrom európskej inteligencie.
Think-tank blízky strane Fidesz
MCC Brussels je think-tank maďarskej univerzity MCC. Tá už 24 rokov pripravuje svojich študentov na najvyšší politický, ekonomický a kultúrny život v krajine. Rastúce obavy opozície v Maďarsku z transparentnosti inštitúcie vznikli po tom, ako bol v roku 2021 schválený zákon, ktorý reguloval činnosť vysokých škôl.
Prijatý zákon totiž ukončil priame vlastníctvo univerzít štátom. Namiesto toho sa stali jednotlivé edukačné inštitúcie akýmisi nadáciami. Ich fungovanie záleží od ich podielov v štátom vlastnených firmách a od finančnej podpory zo štátneho rozpočtu. Problematickými sa stali správne rady univerzít, ktoré sú výlučne tvorené z ľudí politicky blízkych vládnucej strane Fidesz.
Dlhoročný maďarský premiér Viktor Orbán o správnych radách povedal, že ktokoľvek s „globalistickým svetonázorom“ nebude nominovaný do riadiacich pozícií univerzít. Zároveň dodal, že iba ľudia s národným cítením a tí, ktorí presadzujú národný záujem, budú v týchto radách vítaní.
MCC obdržala už pred schválením zákona miliardy forintov vo forme priamych dotácií od vládnucej strany Fidesz. To predovšetkým preto, že zakladateľ MCC András Tombor bol v období medzi rokmi 1998 – 2002 členom poradnej skupiny pre bezpečnostnú politiku v prvej Orbánovej vláde a v súčasnosti je považovaný za lobistu Fideszu.
V dôsledku toho zákona Orbán vytvoril v krajine systém elít, ktorého cieľom je budovať spoločnosť lojálnu jeho politickej strane. Okrem toho reforma univerzít a politicky obsadené správne rady prispievajú k propagande iliberálnej agendy v edukačných inštitúciách podľa svetonázoru premiéra Orbána. To môže v budúcnosti ovplyvniť názory mladej generácie Maďarov voči EÚ.
Správa o stave republiky
Vo svojom výročnom prejave Orbán venoval veľkú pozornosť svojim postojom voči EÚ. Podľa jeho slov si Maďarsko prešlo ťažkým rokom, počas ktorého viedlo boj s Bruselom. Okrem toho dodal, že kritickou témou sa stala vojna na Ukrajine, pre ktorú musel zaujať jasné stanovisko reprezentujúce národný záujem Maďarska.
Orbán tiež pozdvihol ideu „pomaďarčovania“ telekomunikačného a informačného sektora v krajine, ako to urobil s mediálnym odvetvím. Jeho víziou je prenechať jednotlivé sektory čisto maďarským subjektom, ktoré by bolo možné v porovnaní s tými zahraničnými potenciálne efektívnejšie regulovať a ovplyvňovať. Dôsledkom tohto pomaďarčovania v oblasti médií je, že väčšina maďarských médií je politicky naklonená vládnucej strane Fidesz, čím si Orbán zabezpečil plynulý chod svojej straníckej propagandy.
V časti prejavu o vojne na Ukrajine Orbán kritizoval maďarskú opozíciu a jej stanoviská požadujúce väčšiu finančnú a vojenskú pomoc pre východného suseda. Popri tom, ako rozprával o vlastnej pozícii k neposkytnutiu armádnych zásob ukrajinskej armáde, kritizoval Brusel za to, že peniaze patriace Maďarsku budú kvôli jeho odporu voči EÚ aj tak poskytnuté Ukrajine.
Od roku 2022 EÚ skutočne zvažovala pozastavenie financovania Maďarska v hodnote 7,5 miliárd eur pre rozsiahlu korupciu a upadajúce princípy demokracie v štáte. Maďarsko následne využilo svoje právo veta v otázke balíka pomoci na Ukrajine ako nástroj na vydieranie EÚ. V dôsledku toho Maďarsko dosiahlo dohodu medzi Budapešťou a Bruselom o znížení pozastavených financií na hodnotu 6,5 miliardy eur.
Orbán a vojna na Ukrajine
Súčasný maďarský premiér okrem toho v kontexte vojny na Ukrajine vyzval Kyjev, Brusel a Washington na väčšiu solidaritu s maďarskými Ukrajincami žijúcimi v Podkarpatskej Rusi. Orbán tvrdí, že dochádza k odstraňovaniu maďarských národných symbolov na Ukrajine a zároveň množstvo z etnických Maďarov bojuje na fronte.
Na záver prejavu o stave republiky dodal, že Maďarsko odmieta prerušenie diplomatických vzťahov s Ruskou federáciou, nakoľko pri hľadaní mieru je potrebné viesť dialóg s oboma stranami konfliktu. Zároveň znova kritizoval EÚ za to, že konflikt na Ukrajine „internacionalizuje“, čo údajne môže viesť k väčšej eskalácii vojny.
Rovnako slovne napadol aj zmenu nemeckej doktríny známej ako Ostpolitik, ktorej cieľom bolo udržiavať priateľské vzťahy s Ruskom. V dôsledku nemeckých dodávok zbraňových systémov Ukrajine na obranu pred agresorom Orbán podotkol, že Nemci im mohli požičať ešte aj staré mapy z operácií fašistického Nemecka na území vtedajšieho ZSSR.
Trojský kôň v EÚ
Viktor Orbán je v štruktúrach EÚ čoraz častejšie vnímaný ako nebezpečný aktér. Jeho konanie a postoje môžu blokovať a znemožňovať progres v esenciálnych procesoch potrebných pre bezpečnosť, prosperitu a jednotu EÚ. Fidesz na jednej strane opisuje EÚ ako ničiteľa tradičnej maďarskej kultúry, no na druhej strane z nej čerpá nemalé finančné prostriedky na rozvoj Maďarska.
Úpadok demokracie v Maďarsku a jeho „neutrálny“ postoj v NATO a EÚ robia z neho zaujímavého partnera pre nedemokratické štáty. Maďarsko pod vládou Fideszu totiž nezastáva priamočiaru podporu Západu. Tento nejasný postoj z neho vytvára vhodného spojenca pre nedemokratických aktérov.
Politika Viktora Orbána v udržiavaní priateľských vzťahov s Čínou, Ruskom a zároveň EÚ je z dlhodobého hľadiska neudržateľná. Maďarsko sa tak časom bude musieť rozhodnúť, na ktorej strane stojí a aké hodnoty plánuje zastávať.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
