Sahelský región je pás v severnej Afrike, do ktorého patria štáty Senegal, Eritrea, Mauritánia, Mali, Burkina Faso, Niger, Nigéria a Sudán. Toto územie si posledné desaťročie prechádza veľmi nestabilnou situáciou spôsobenou politickými, klimatickými a bezpečnostnými problémami.
Udržanie a znovunastolenie demokratických režimov v týchto krajinách je nevyhnutné aj preto, že ich zlyhanie môže predstavovať bezpečnostné riziko pre EÚ a zvyšok sveta.
Podľa Normandy Index z roku 2021 patria krajiny Sahelu medzi jedny z najviac ohrozených krajín sveta v otázke terorizmu, ozbrojeného konfliktu, nestability štátnych útvarov a klimatických zmien.
Konfrontácia vplyvu EÚ s Ruskou federáciou
Participácia EÚ sa preukázala najmä po roku 2010. Krajiny v regióne nedokázali efektívne kontrolovať vlastné štátne hranice a riešiť vnútropolitické problémy vedúce k radikalizácii spoločnosti. S rastúcou nedôverou v demokratické inštitúcie začali obyvatelia hľadať radikálnejšie riešenia.
Takéto geografické a politické prostredie predstavovalo ideálne miesto pre zakladanie teroristických skupín. Tie v priebehu svojho pôsobenia sformovali dve extrémistické aliancie – Islamský štát Veľkej Sahary a odnož Al-Káidy pôsobiacej v severnej Afrike (Nusrat Al-Islam). Obavy vzrástli najmä z možného zvýšeného počtu prichádzajúcich migrantov do Európy, medzi ktorými sa mohli nájsť osoby s teroristickými motívmi.
Podľa štatistiky Global Terrorism Index bolo v roku 2021 35 % z celkového počtu úmrtí na teroristické činy spôsobených v sahelskom regióne.
Na základe zhoršujúcej sa situácie, EÚ v marci 2011 vytvorila prvú stratégiu pre Sahel. Jej hlavným cieľom bol boj proti terorizmu. EÚ v spolupráci s OSN vytvorila niekoľko humanitárnych a vojenských misií, prevažne s poradným účelom.
Príkladom sú civilné misie EÚ na budovanie kapacít v Nigeri a Mali, kde začali pôsobiť od roku 2012 a 2013. S cieľom zefektívniť vzájomnú spoluprácu v boji proti terorizmu bola v roku 2014 vytvorená spoločná platforma G5 pre štáty Sahelu. Veľkú materiálnu a vojenskú pomoc predstavovala priama francúzska intervencia voči teroristom spustením Operácie Barkhane v roku 2013.
Vojenské prevraty priniesli zmeny
Situácia sa zmenila v rokoch 2020-2022, keď došlo v Burkine Faso, Čade a Mali k vojenským pučom. Po nich sa k moci dostali autoritársky zmýšľajúci vodcovia, prevažne z armádnych kruhov.
Od ich nástupu k moci odmietajú diskusiu o slobodných voľbách, potlačujú základné ľudské a politické práva a predlžujú svoje prechodné mandáty. V Burkine Faso dokonca vojenský veliteľ Ibrahim Traore suspendoval ústavu.
Ruská federácia takéto zmeny v politických štruktúrach víta. Snaží sa vybudovať svoju prítomnosť v Afrike cez vedúce elity štátov a upadajúci vplyv Západu. Svoje angažovanie sa pokúša viesť v myšlienke „boja proti kolonializmu“ a zastupovania „panafrických záujmov“.
Vojenské junty rovnako prítomnosť ruského vplyvu vítajú. Dôvodom, je, že na rozdiel od západných štátov Kremeľ nebude požadovať žiadne demokratické reformy namierené k zmene režimu a dodržiavaniu základných ľudských práv a slobôd.
Záujem Ruska v regióne je predovšetkým vedený geopolitickými a ekonomickými motívmi. V rámci geopolitického hľadiska získa väčšiu podporu afrických krajín v hlasovaní OSN. Zároveň, EÚ môže spôsobovať problémy vyvolávaním migračných vĺn ako to urobilo Bielorusko v roku 2021.
Pokiaľ ide o ekonomické väzby, Rusko získa prístup k nerastným surovinám ako sú zlato, zinok, ropa a železo. Vzápätí sa stanú krajinami odbytu ruského zbrojného priemyslu.
Budúcnosť vplyvu európskych krajín
Napriek tomu EÚ v roku 2021 vytvorila novú komplexnú stratégiu na vytvorenie stabilných demokratických režimov v Saheli. Bude totiž musieť čeliť rastúcemu vplyvu ruskej Wagnerovej skupiny a odporu autoritatívnych režimov v akceptácii európskych programov.
Otáznym sa tak stala efektivita a aplikovateľnosť podporných balíčkov z plánov Globálna Európa (Global Europe Instrument) a Európskeho nástroja pre mier (European Peace Facility) v zmieňovaných krajinách.
Rovnako to platí pre efektívnosť a kompatibilitu misií EÚ v Mali a Nigeri, pokiaľ ich služby nahradí Wagnerova skupina. Klesajúci vplyv Západu v bezpečnostnej otázke sa prejavil aj stiahnutím francúzskej Operácie Barkhane v roku 2020.
Okrem toho si české predsedníctvo v Rade EÚ uvedomuje, že geopolitická situácia si vyžaduje lepšie financovanie slobodných médií v Afrike, ktoré by dokázali konkurovať rozsiahle šíreným ruským dezinformáciám popierajúcich legitimitu OSN a EÚ.
Je žiaduce, aby krajiny Západu podporovali rozvoj afrických štátov a prehlbovali spoločnú spoluprácu v rôznych oblastiach vzhľadom na snahy vybudovať stabilnejšie svetové demokratické spoločenstvo.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
