Fact-checking je v prípade vojenských konfliktov často užitočným nástrojom na odlíšenie nepravdivých informácií od faktov. Tzv. fact-checking zo strany Ruska však podľa analytikov predstavuje len ďalšiu formu dezinformačnej kampane.
Kyjevská alebo kremeľská propaganda?
Už začiatkom marca sa na sociálnych sieťach objavilo video, ktoré údajne odhaľuje, ako funguje kyjevská propaganda. Video tvrdí, že zábery, ktoré Kyjev prezentuje ako raketový útok na Charkov, v skutočnosti zobrazujú výbuch muničného skladu, ku ktorému došlo v roku 2017.
Podrobná analýza metadát však spochybňuje obvinenia, že Kyjev takýto propagandistický materiál niekedy šíril.
Výskumníci z Clemson University a organizácie ProPublica identifikovali vyše tucet videí, ktoré podobným spôsobom „odhaľujú pravdu“ o ukrajinskej propagande. Tieto videá majú na proruských kanáloch vyše milión zhliadnutí. Niektoré z nich dokonca zdieľali oficiálne vládne účty aj štátna televízia Prvý kanál.
Dôkazy svedčia o opaku
Spomínaný fact-checking zo strany Kremľa má však niekoľko nedostatkov. V prvom rade existuje len málo dôkazov o tom, že video týkajúce sa údajného raketového útoku na internete vôbec kolovalo. Podľa analytikov sa na sociálnych sieťach prvýkrát objavuje až v súvislosti s údajným fact-checkingom.
Túto domnienku potvrdzuje aj skutočnosť, že hľadanie originálnych videozáznamov na sociálnych sieťach bolo často márne. Vysvetlenie ponúka analýza metadát. Tá by v prípade overovania originálneho videozáznamu pozostávala z dvoch súborov – originálneho záznamu a následného záberu, ktorý má overovať jeho autenticitu.
V prípade skúmaných videozáznamov však možno identifikovať len jeden súbor, ktorý bol duplikovaný a následne upravený. Darren Linvill z Clemson University preto tvrdí, že osoba, ktorá údajný fact-checking vytvorila, zároveň vytvorila prvotný záznam, ktorého pravdivosť mala byť overená.
Súčasť širšej stratégie
Podľa analytikov je takáto forma dezinformačnej kampane úspešná najmä preto, že jej cieľom nie je presvedčiť publikum o pravdivosti daných tvrdení. Patrick Warren z Clemson University tvrdí, že jej zámerom je len vštepiť pochybnosti o tom, čo je prezentované v médiách a čomu skutočne možno veriť.
Takýto typ dezinformácií pritom môže mať želaný efekt aj bez masívneho zdieľania či dosahu na sociálnych sieťach. „Stačí, ak ich ako dôkaz údajnej ukrajinskej propagandy spomenú najväčšie ruské médiá,“ myslí si Joan Donovan z Harvardskej univerzity.
Janis Sarts, riaditeľ Centra výnimočnosti strategickej komunikácie NATO, za takouto zmenou taktiky vidí neúspešnú snahu Ruska zmeniť globálny naratív o konflikte. Z tohto dôvodu sa podľa neho drvivá väčšina Putinovej propagandy dnes preorientovala na domáce publikum v snahe spochybniť naratív, s ktorým prichádza Kyjev.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
