Infosecurity.sk prináša prehľad dezinformačných trendov, ktoré boli v posledných dvoch týždňoch v informačnom priestore na vzostupe:
● Slovenské dezinformačné weby opakovali naratív o tom, že za migračnú krízu na poľsko-bieloruskej hranici môže Západ. Zatiaľ čo vinu pripisujú Poľsku a EÚ, dôkazy poukazujúce na Lukašenkovu účasť na organizovaní migračnej krízy sú prehliadané a zľahčované. Hladujúci a mrznúci migranti sú tak využívaný na vykresľovanie EÚ ako agresívnej a nemorálnej inštitúcie.
● Dezinformačné weby označujú prehlbovanie vzťahov medzi Ruskom a Bieloruskom za ukážkový príklad mýtu „panslavizmu“. Tento mýtus dezinformačná scéna často využíva na nadhodnocovanie dôležitosti Ruska pre strednú a východnú Európu ako aj na podkopávanie euroatlantickej orientácie Slovenska.
● Počas posledných dvoch týždňov sme zaznamenali aj nárast dezinformačných naratívov spojených s Ukrajinou. Slovenské dezinformačné weby sa dlhodobo pokúšajú legitimizovať nelegálnu anexiu Krymu a tiež ospravedlniť podozrivé hromadenie ruských vojsk na ukrajinských hraniciach.
● Dezinformačné média taktiež pohotovo využili virálne videozáznamy potýčok medzi skupinou protestujúcou proti pandemickým opatreniam a políciou. Tieto udalosti prepájali s naratívmy o covidovom „apartheide“ a „genocíde“.
Slovenská dezinformačná scéna zneužíva migračnú krízu na očierňovanie EÚ
Niekoľko mesiacov trvajúce pokusy Lukašenkovho režimu inštrumentalizovať migráciu na bieloruských hraniciach s Poľskom, Litvou a Lotyšskom na politické účely dosiahli nedávno nový alarmujúci rozmer.
Bieloruské bezpečnostné zložky sa aktívne podieľajú na organizovaní migračného toku. Príkladom čoho je aj skutočnosť, že do Bieloruska aktívne lákajú a privážajú migrantov z Blízkeho východu, Afriky a ďalších konfliktných oblastí. Z Minska ich na hranice s krajinami EÚ neskôr sprevádzajú uniformovaní maskovaní muži. Bieloruský režim využíva migrantov na vyvolanie konfliktov s poľskými bezpečnostnými zložkami tým, že ich násilne zadržiava v pohraničnej zóne bez jedla a vody.
Podľa EÚ Lukašenko využíva migrantov ako nátlakový nástroj, ktorým sa chce EÚ odplatiť za tvrdé sankcie. Tie boli na jeho režim uvalené po nedávnych sfalšovaných voľbách a následnom tvrdom zásahu proti občianskej spoločnosti a nezávislým médiám.
Zlé podmienky, ktorým sú migranti vystavení a strety s poľskými bezpečnostnými zložkami vo veľkom využívajú bieloruské, ako aj ruské štátne médiá, ktoré prostredníctvom nich prezentujú publiku falošnú dichotómiu. Poľsko a EÚ sú neustále vykresľované ako nehumánni a agresívni, zatiaľ čo Bielorusko je vykresľované ako humanitárny aktér.
Rétoriku šírenú bieloruskými a ruskými médiami preberajú a ďalej šíria aj slovenské dezinformačné weby a blogy. Tie uverejnili niekoľko článkov a príspevkov, v ktorých vykresľovali EÚ ako agresora, pričom svoje argumenty opierali o tvrdenia rôznych ruských a bieloruských štátnych predstaviteľov. Často sa opakovalo, že za krízu môže Západ, tá má údajne byť priamym dôsledkom jeho rozvracania krajín Blízkeho východu.
Vo väčšine prípadov však ide o zjavné pokusy o manipuláciu s publikom a vyvolanie silnej emocionálnej reakcie. Dôkazy poukazujúce na účasť Bieloruského režimu na organizovaní krízy sú zľahčované a prehliadané, zatiaľ čo vina sa pripisuje výlučne EÚ. Hladní a mrznúci migranti sú tak zneužívaní na pretláčanie dezinformačného naratívu vykresľujúceho EÚ ako nemorálne a agresívnu organizáciu.
Rusko-bieloruské vzťahy ako ukážkový príklad panslavizmu?
Dezinformačné médiá vrelo vítajú posilnenie vzťahov medzi Ruskom a Bieloruskom smerom k zväzovému štátu. Tá zahŕňa aj zvýšenú vojenskú spoluprácu, ktorá Rusku umožňuje rozmiestniť svoje vojenské jednotky na území Bieloruska.
Dezinformačné médiá dlhodobo opisujú prehlbovanie vzťahov medzi Ruskom a Bieloruskom ako ukážkový príklad „panslavizmu“ – mýtu, ktorý dezinformačná scéna často využíva na nadhodnocovanie dôležitosti Ruska pre strednú a východnú Európu ako aj na podkopávanie euroatlantickej orientácie Slovenska.
Dezinformačné weby však opäť opomínajú dôležité fakty. Mimo iné aj to, že vzťahy medzi Moskvou a Minskom neboli vždy také idylické. V priebehu dekád Lukašenko, v snahe maximalizovať svoj politický zisk, politicky balansoval medzi Západom a Ruskom a až po zmanipulovaných voľbách, ktoré ho izolovali od medzinárodného spoločenstva, sa uchýlil výlučne k Putinovi.
Ukrajina v opäť centre nežiadúcej pozornosti
Napätie sa zvyšuje aj na hraniciach medzi Ruskom a Ukrajinou. Od zverejnenia informácií o zvýšenej prítomnosti ruských vojsk na hraniciach s Ukrajinou a varovaniach USA pred možnou ruskou inváziou sme zaznamenali nárast pridružených dezinformačných naratívov.
Dezinformačné médiá opakovane citovali vyhlásenia Putinovho hovorcu Dmitrija Peskova. Ten pri otázkach ohľadom podozrivej koncentrácie ruských vojsk na ukrajinských hraniciach tvrdil, že „presun našej vojenskej techniky a armádnych jednotiek (…) je výlučne našou záležitosťou“ a „Rusko nikdy nikoho neohrozovalo“.
V tomto prípade je jasne pozorovateľný dvojitý meter dezinformačných médií, ktoré často vykresľujú presuny vojsk NATO v rámci vopred ohlásených cvičení na území členských štátov ako akt agresie, keď sa však jedná a neohlásené presuny ruských vojsk, ide o výlučne vnútornú záležitosť Ruska.
Znovu sa tak opakuje zaužívaný dezinformačný naratív: slabé a agresívne NATO ohrozuje silné a mierumilovné Rusko, ktoré podniká všetky svoje kroky z výlučne obranných záujmov a bez postranných úmyslov – aj keď príklady z nedávnej histórie dokazujú opak.
Nelegálne anektovaný Krym ako symbol „historickej pravdy“ a „zmierenia“
Počas svojej návštevy Putin vyhlásil, že Krym bude navždy súčasťou Ruska a polostrov súčasne označil za „symbol historickej pravdy a občianskeho zmierenia.“ Paradoxne ruská anexia, tohto pre Putina symbolu „pravdy“ a „zmierenia“, spustila v roku 2014 lavínu proruských lží a viedla k vojnovému konfliktu, ktorý si vyžiadal tisíce životov.
To však odmieta vidieť slovenská dezinformačná scéna. Tá, zo súčasného stavu na Donbase viní NATO, Ukrajinu a EÚ, zároveň zámerne opomína porušovanie medzinárodného práva Ruskom. Ako ospravedlnenie anexie sa dlhodobo opakuje mýtus, že Krym bol vždy ruský. Mimo dezinformačných médií sa k tejto téme často vyjadruje aj ruské veľvyslanectvo na Slovensku.
Aj takýmito krokmi sa Rusko a jemu spriaznené média snažia pred slovenským publikom zlegitimizovať nelegálnu a pretrvávajúcu anexiu Krymu. Preto je dôležité pripomínať, že polostrov bol k Rusku pričlenený na základe referenda, ktoré bolo: v rozpore s ukrajinskou ústavou, bez účasti medzinárodných pozorovateľov OBSE a za prítomnosti ruských okupačných vojsk v neoznačených uniformách.
Konflikt medzi políciou a antirúškarmi ako olej do ohňa dezinformáciám
V posledných dňoch posunuli protestujúci proti pandemickým opatreniam a očkovaniu svoje aktivity na novú nebezpečnú úroveň. Skupina mužov bez rúšok zablokovala pokladne v dvoch supermarketoch. Prvým prípadom bol obchodný dom v Prievidzi, ktorý protestujúci zablokovali na tri hodiny zatiaľ čo sa polícia len nečinne prizerala.
Neskôr, 4. novembra, sa podobný scenár zopakoval v predajni Lidl v Piešťanoch. Zasahujúci policajti najskôr skupinu požiadali, aby si nasadila rúška. Po ich odmietnutí ich požiadali, aby predložili svoje občianske preukazy, čo protestujúci taktiež odmietli.
Policajti sa následne pokúsili uvoľniť jednu z pokladní pre zákazníkov, ktorí kvôli protestujúcim nemohli nakupovať, čo viedlo k fyzickému konfliktu medzi zmienenou skupinou a policajtmi. „Pri incidente boli zranení dvaja policajti a jeden muž,“ uviedla polícia.
Traja muži boli obvinení z útoku na verejného činiteľa a výtržníctva. Dezinformačná scéna incident interpretuje ako „brutalitu polície“ a „ohavné mlátenie“. Na virálne videá z potýčky rýchlo zareagovali aj dezinformačné médiá, ktoré tieto udalosti spojili s naratívmi o covidovom „apartheide“ a „genocíde“. Niektoré dokonca zašli tak ďaleko, že prirovnávali antirúškarov a antivaxerov k prenasledovaným Židom v nacistickom Nemecku.
Takéto apely na emócie majú za následok eskaláciu napätia spoločnosti, čo v tomto prípade prerástlo do incidentu v supermarkete. Tento incident taktiež dokazuje, že nebezpečenstvo dezinformácií sa nevymedzuje len na online informačný priestor.
Údaje z analytického nástroja Crowdtangle [1] potvrdzujú, že konflikt medzi antirúškarmi a políciou v Piešťanoch bol na Facebooku rezonujúcou témou. Až 4 z 5 top príspevkov z hľadiska celkového počtu interakcií (lajkov, komentárov a zdieľaní), ktoré sa spomínaného konfliktu týkali pochádzajú z dezinformačných médií a blogov.
Medzi najviac rezonujúce patrili dva živé prenosy z protestu organizovaného stranou ĽSNS v reakcii na incident. Tie na Facebooku nazbierali viac ako 200 tisíc videní a viac ako 15 tisíc interakcií. Počas protestu boli prezentované rôzne naratívy spochybňujúce očkovanie a protipandemické opatrenia. K incidentu sa vyjadril aj Štefan Harabin, slovenský právnik, sudca a politik známy šírením konšpiračných teórií a dezinformácií, ktorý ho spojil s naratívom o covidovom „apartheide“.
Autori: Matej Spišák, Denis Takács
[1] CrowdTangle je monitorovací nástroj sprístupnený spoločnosťou Facebook, ktorý pomáha monitorovať, analyzovať a informovať o dianí na platforme. https://www.crowdtangle.com
Projekt Infosecurity.sk organizovaný STRATPOL – Inštitútom pre strategickú politiku a Slovenským inštitútom pre bezpečnostnú politiku, ktorý podporuje pražská pobočka Nadácie Friedricha Naumanna pre slobodu, priebežne monitoruje aktivity slovenských aj zahraničných dezinformačných aktérov, ale zameriava sa najmä na tie prvé. Aktivity projektu sú postavené na každodennom monitorovaní vznikajúcich dezinformácií, hoaxov a konšpiračných teórií v online informačnom priestore. Tento prístup umožňuje analytikom identifikovať dezinformačné príspevky a naratívy, ktoré najviac rezonujú vo verejnosti, ako aj zistiť, odkiaľ pochádzajú a ako sa šíria a vyvíjajú na sociálnych sieťach. Správa má podobu dvojtýždňového súhrnu vznikajúcich trendov v šírení škodlivého informačného obsahu online. Na základe toho môže Infosecurity.sk upozorňovať verejnosť na vznikajúce a aktuálne trendy v oblasti dezinformácií, manipulácie a propagandy.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
