Časť majoritného obyvateľstva na Slovensku aj v okolitých krajinách považuje rómske deti za „mentálne zaostalé“ a neschopné vzdelávania. Mnohí si myslia, že Rómovia nemajú o vzdelanie záujem a život v osade a nízke vzdelanie sú pre nich vyhovujúce.
Takýto obraz o rómskych deťoch vytvára aj ich hromadné zaraďovanie do špeciálnych škôl na základe rozhodnutia o ľahkej forme mentálneho postihnutia. Celkový počet detí umiestňovaných do špeciálnych základných škôl je na Slovensku trikrát vyšší ako je tomu napríklad v Spojenom kráľovstve.
V slovenských špeciálnych základných školách rómske deti tvoria väčšinu. Podľa prieskumov z roku 2009 sa odhaduje, že 60% detí v takýchto školách sú Rómovia. Výskum Kancelárie verejného ochrancu práv (VOP) v roku 2013 ho odhadol až na bezmála 89%. To je mnohonásobne viac ako je miera rómskej populácie na Slovensku.
Realitou je nesprávna diagnostika a rasová segregácia
Dôvodom sú metodologické chyby pri vstupnom testovaní žiakov, na základe ktorého sú deti zaradené do špeciálnych škôl. Vstupné testy sú vytvorené v slovenskom jazyku a sú štandardizované pre etnických Slovákov, patriacich do strednej sociálnej vrstvy.
Navyše, Rómovia neboli zapojení do procesu vytvárania týchto testov. Podľa psychológov je aj toto dôvod, prečo je ich využívanie na diagnostiku rómskych detí metodologicky nesprávne.
V minulosti už viackrát vzniklo podozrenie, že rómske deti sú do špeciálnych škôl zaraďované neobjektívne. Takýmto podozrením sa zaoberal aj Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie v obci Rokycany. Záver prešetrenia znel: „Žiakom, na základe nevhodných testov a nevhodnej diagnostiky, účelovo diagnostikovali mentálnu retardáciu s odporúčaním, aby sa ďalej vzdelávali v Súkromnej špeciálnej základnej škole v Rokycanoch.“
Rovnako znepokojujúci záver priniesla aj správa VOP z roku 2013: „Pozorovanie pracovníkov Kancelárie VOP prinieslo aj podozrenie zo stále pretrvávajúcej nepriamej rasovej segregácie v školskom systéme SR (umelo vytváraných školských obvodov tak, aby zahrňovali najmä rómske deti).“
Problém riešili aj európske inštitúcie
Na neschopnosť Slovenska riešiť problém segregácie rómskych detí v školskom systéme reagovala v roku 2015 Európska komisia (EK). Tá spustila proti Slovenskej republike konanie vo veci porušenia zákazu diskriminácie vo vzdelávaní, ktorý je súčasťou Európskej rasovej smernice.
V dôsledku toho bol ministerstvom školstva pozmenený školský zákon. Po novom teda v zákone stálo: „Dieťa alebo žiak, ktorého špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby vyplývajú výlučne z jeho vývinu v sociálne znevýhodnenom prostredí, nemôže byť prijatý do špeciálnej školy.“ Znamená to, že deti nemôžu byť do špeciálnych škôl zaradené na základe nedostatkov, ktoré boli spôsobené vyrastaním v chudobe. Účinnosť zákona vypršala v roku 2020, avšak Národná rada SR ho v roku 2021 s malými zmenami obnovila.
Takmer identická situácia je aj v Českej republike. Tou sa v roku 2007 zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP). Ten na základe posudku EK proti rasizmu a intolerancii (ECRI) konštatoval, že zaraďovanie rómskych detí do špeciálnych škôl pre deti s mentálnym postihnutím je často realizované „takmer automaticky“.
Zároveň Komisár Rady Európy pre ESĽP poznamenal, že skutočným kritériom v tomto procese bol často etnický pôvod detí. Napokon ESĽP doplnil, že testy, na základe ktorých boli deti do špeciálnych škôl zaradené, boli neobjektívne a nebrali ohľad na špecifiká a charakter detí, ktoré testy absolvovali.
Za horšie výsledky môže chudoba
Skutočnosťou je, že štatisticky majú rómske deti, ktorých rodiny poberajú dávku v hmotnej núdzi, teda sa nachádzajú za hranicou chudoby, výrazne nižšiu šancu dostať sa na gymnáziá.
Zdroj – https://www.minedu.sk/data/att/14208.pdf
Nízke študijné úspechy však nemožno pripisovať rómskemu pôvodu, ale chudobe. Vyplýva to z grafu Ministerstva financii SR, ktorý hovorí, že rómske deti, ktoré nie sú zasiahnuté chudobou, majú väčšiu šancu dostať sa na gymnázium ako chudobné majoritné deti.
V Anglicku boli deti úspešné
Dôkazom toho, že rómske deti sú na Slovensku do špeciálnych škôl zaraďované neobjektívne, čo vytvára nesprávny obraz o rómskej menšine v očiach majority, je aj výskum britskej organizácie Equality (v preklade „Rovnosť“).
Organizácia tvrdí, že dôvodmi, prečo chudobní rómski rodičia často súhlasia so zaradením svojich detí do špeciálnych škôl, môžu byť: „školské stravovanie zdarma pre žiakov, neúčtovanie poplatkov“ a „skutočnosť, že špeciálne školy boli v niektorých prípadoch postavené vo vnútri rómskych komunít.“
Equality sa v štúdii zaoberala deťmi, z ktorých väčšina bola pôvodne na Slovensku a v Česku zaradená do špeciálnych škôl. Následne po presťahovaní sa do Spojeného kráľovstva navštevovali bežné základné školy.
Výsledkom štúdie bolo, že deti v Spojenom kráľovstve dokázali úspešne študovať v bežných školách. Skutočnosťou teda podľa autorov výskumu je, že „vzdelávanie rómskych detí v špeciálnych alebo fakticky segregovaných školách na Slovensku a v Česku nie je odôvodnené ich vzdelávacími, sociálnymi alebo kognitívnymi schopnosťami.“
Prečo majú chudobné rómske deti horšie výsledky?
Ak sa aj deti zostanú vzdelávať v bežných základných školách, ich výsledky môžu byť podpriemerné. Jedným z dôvodov je neznalosť slovenského jazyka. Rómske deti vyrastajúce v izolovaných komunitách mnohokrát prídu do styku so slovenským jazykom prvýkrát až na základnej škole.
Ich prvými jazykmi bývajú predovšetkým rómčina a maďarčina. V dôsledku toho deti v škole pedagógom nerozumejú a nedokážu splniť ani jednoduché zadania. Podľa skúseností Juraja Čokynu, autora knihy A okraje máš kde?, to môže viesť k frustrácii, nízkej motivácii, následne k záškoláctvu a často k nedokončeniu základnej školy.
Úspešnosť rómskych detí v anglických školách vyplýva aj z iného systému vzdelávania žiakov, ktorí dostatočne neovládajú anglický jazyk. Súčasťou anglických škôl sú špecializovaní učitelia, ktorí sa týmto žiakom venujú a intenzívne ich vyučujú anglický jazyk. Takéto krátke intenzívne kurzy jazyka sú základným predpokladom úspešného začlenenia detí do anglicky hovoriaceho kolektívu.
Druhým dôvodom podpriemerných výsledkov chudobných detí môže byť toxický stres. Z výskumov vyplýva, že ak dieťa po narodení vyrastá v náročných podmienkach, môže sa u neho prejaviť toxický stres, ktorý má negatívny vplyv na zdravý vývin mozgu.
Dieťa vyrastajúce v chudobe, často bez vody, elektriny a súkromia, je v neustálom strese, čo spôsobí nadmerné vylučovanie adrenalínu. V konečnom dôsledku toxický stres vedie k problémom s pamäťou, učením, zvládaním emócií a pozornosťou. Dôležité je však dodať, že pomocou správnych postupov je možné negatívne vplyvy toxického stresu zmierniť.
Dôsledky toxického stresu nie sú identické s mentálnym postihnutím, ktoré býva rómskym deťom nesprávne diagnostikované. Aj deti s následkami toxického stresu dokážu úspešne plniť úlohy, rozmýšlať a byť kreatívne. Je dôležité vedieť s nimi pracovať a motivovať ich. Výskumy však ukazujú, že učitelia majú od rómskych detí veľmi nízke očakávania a nepredpokladajú, že by mohli byť úspešné.
Absolvovanie špeciálnej školy znižuje šancu dostať sa z chudoby
Hromadné začleňovanie rómskych detí do špeciálnych základných škôl pre ne prakticky znamená nemožnosť získať akékoľvek stredoškolské vzdelanie, ktoré je pre uplatnenie sa na pracovnom trhu kľúčové. V dospelosti to vedie k nízkemu príjmu a k chudobe, v ktorej následne vyrastajú aj ďalšie generácie.
Pre slovenské rómske deti dnes chudoba väčšinou znamená vyučovanie v špeciálnej škole. Tým sa vytvára začarovaný kruh generačnej chudoby, z ktorého prakticky niet cesty von.
Integrácia Rómov je pravidelne predmetom politických kampaní a debát, v ktorých je často prvým navrhnutým riešením práve vzdelávanie.
Aj napriek tomu je ešte stále budúcnosť chudobných rómskych detí rozhodnutá v momente, keď sa narodia rodičom z osady. Na to, aby mohla byť táto otázka vyriešená, je nevyhnutná politická podpora verejnosti. Dnes je však prakticky nereálna kvôli pretrvávajúcej diskriminácii, ktorú posilňuje aj nesprávne zaraďovanie rómskych detí do špeciálnych škôl.
