Od začiatku vojny sa Mykolajiv ocitol na frontovej línii a čelil neutíchajúcim útokom. Po väčšinu roka 2022 bolo mesto bojiskom, ktoré bolo vystavené silnému ostreľovaniu. Obzvlášť pochmúrne časy naň doľahli 12. apríla 2023, keď mesto stratilo prístup k pitnej vode – k životne dôležitému zdroju, ktorý sa uprostred vojnového chaosu stal vzácnou komoditou.
Napriek týmto strastiplným podmienkam sa však skutočný boj odohráva najmä v dušiach miestnych obyvateľov. Neochvejná životaschopnosť Mykolajivčanov je najmohutnejšou obranou tohto mesta. Spoločná snaha komunity navzájom si pomáhať a pevne čeliť neústupnému nepriateľovi je prejavom ich odvahy a boja o suverenitu.
Po začiatku ruskej totálnej vojny v roku 2022 bolo jasné, že bude nevyhnutná koordinovaná pomoc pre armádu aj civilné obyvateľstvo. Začiatok prvých iniciatív bol úplne spontánny, za to však kriticky dôležitý.
V prvých dňoch invázie prevládal medzi obyvateľmi pocit neistoty. Avšak niektorých, ako napríklad Oleksija, motivovala táto emócia k činom. Vďaka spontánnej výzve adresovanej sledovateľom na sociálnych sieťach sa rýchlo našli podobne zmýšľajúci ľudia, ktorí sa k nemu pridali. Patril k nim napríklad Volodymyr. Na začiatku ich úsilia nebolo jasné, čo presne treba urobiť. Hlavný cieľ bol však zrejmý – treba pomôcť ľuďom.
Barikáda proti ruskému postupu
Mykolajiv má strategickú polohu, keďže leží medzi mestami Cherson a Odesa. Keď Rusi na začiatku vojny obsadili Cherson, mali v úmysle postupovať ďalej cez Mykolajiv do Odesy a ovládnuť celé pobrežie Čierneho mora. Mykolajiv však ich ťaženiu odolal a Rusom znemožnil ďalší postup.
Na začiatku vojny sa Oleksij a jeho druhovia starali o všetko možné, od nákupu bateriek až po zásobovanie potravinami. Každý ich krok bol zameraný na podporu ľudí v ťažkých podmienkach.
Časom sa iniciatíva rozrástla natoľko, až z nej vznikla skutočná organizácia, ktorá aktívne pomáha armáde a civilnému obyvateľstvu. Spočiatku provizórne sídlili v miestnej škole, ktorá bola z bezpečnostných dôvodov mimo prevádzky. Napokon si však našli miesto, kde mohli pôsobiť nastálo.
Jednou z mnohých výziev organizácie bolo zabezpečiť transparentnú a účinnú podporu. Každá žiadosť o pomoc bola starostlivo analyzovaná, aby sa pokryli tie najnaliehavejšie potreby ľudí. Z tejto iniciatívy sa napokon stala organizácia s názvom „Mykolajiv pre dobrú vec“.
Mechanizmus bol veľmi jednoduchý: Oleksij a jeho kolegovia vyzbierali financie, z ktorých následne nakúpili lieky, potraviny a základné potreby pre ľudí v núdzi. Za dva roky tak pomohli desaťtisícom ľudí, ktorí prišli o domov v dôsledku ruského ostreľovania.
Pomoc civilistom rozšírili aj ďalej
Spočiatku pomáhali len obyvateľom Mykolajiva, neskôr však pomoc rozšírili aj na ľudí z celej Chersonskej oblasti a jeho hlavného mesta.
Následne začali poskytovať cielenú pomoc. Obzvlášť pôsobivé boli príbehy o výjazdoch do najodľahlejších a najviac postihnutých oblastí, kde bola pomoc mimoriadne potrebná. Príbehy tých, ktorí napriek všetkým skúškam naďalej verili vo víťazstvo, sú veľkou inšpiráciou a potvrdzujú neoceniteľnú hodnotu tejto práce.
Napriek všetkým prekážkam organizácia naďalej funguje, pričom sa spolieha na podporu komunity a dobrovoľníkov. Obyvatelia Mykolajiva a okolia preukazujú neuveriteľnú odhodlanosť a obetavosť a v tomto ťažkom období stoja jeden pri druhom. Ich príbeh je svedectvom toho, že láskavosť a spolupráca dokážu zažať svetlo nádeje aj v tých najtemnejších časoch.
Tento článok je výstupom vzdelávacieho programu InfoGuard Academy, podporeného z grantu Veľvyslanectva USA na Slovensku. Obsah článku bol vytvorený vďaka spolupráci s organizáciou Internews Ukraine.
