Od začiatku vojny sme svedkami viacerých nepravdivých tvrdení, ktoré šíril Kremeľ. Typické je kontinuálne spochybňovanie ukrajinskej štátnosti alebo šírenie falošných naratívov o údajnom utláčaní, či dokonca vyvražďovaní etnických Rusov žijúcich na východe Ukrajiny.
V poslednej dobe sa okrem toho kremeľská propaganda zameriava na problém údajne kontaminovaného obilia z Ukrajiny. V súvislosti s obilím Moskva obviňuje Západ. Ten podľa nej nie je dostatočne solidárny s africkými krajinami a Európska únia nie je schopná zabezpečiť dodávky potravín pre Afriku.
„Kontaminované“ obilie
Koridory solidarity, ktoré boli vytvorené v rámci EÚ na prevoz ukrajinského obilia a iných poľnohospodárskych výrobkov smerom z Ukrajiny, narazili na prvý problém. Maďarsko spolu s Poľskom zakázali 15. apríla 2023 prevoz týchto výrobkov cez svoje územie z dôvodu znižovania ceny obilia. Domáci výrobcovia totiž neboli schopní konkurovať lacnému ukrajinskému obiliu, a tak centrálne vlády týchto krajín pristúpili k zákazu dovozu obilia z Ukrajiny, ako aj tranzitu cez ich územie.
Európska komisia (EK) kroky Poľska a Maďarska skritizovala a rázne varovala, že členské štáty v tejto oblasti nemôžu konať samostatne. Obchodná politika je politikou s výlučnou pôsobnosťou EÚ a celá EÚ by mala postupovať rovnako.
Na Slovensku zostávalo obilie, ktoré malo cez našu krajinu a cez krajiny EÚ len tranzitovať. To sa nepáčilo slovenským výrobcom, ktorí rovnako ako tí poľskí a maďarskí neboli schopní konkurovať lacnému obiliu z Ukrajiny. Bývalý minister poľnohospodárstva Samuel Vlčan navyše v polovici apríla informoval o podozreniach z prítomnosti kontaminovaného obilia, ktoré mal spracovávať mlyn v Kolárove.
Neskôr sa ukázalo, že ukrajinské obilie, ktoré spracovávali slovenskí poľnohospodári, kontaminované nie je. Bývalý minister Vlčan to oznámil po masívnych kontrolách, ktoré prebiehali v posledných dňoch. Kontroly budú podľa bývalého ministra ďalej pokračovať a Slovensko na rozdiel od Maďarska a Poľska povolí tranzit obilia cez naše územie.
Na informácie o údajnom kontaminovanom obilí však ostro reagoval napríklad predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja a člen predsedníctva strany Hlas-SD Branislav Becík. Becík zavádzal, že „máme na Slovensku milióny kontaminovanej múky“ a že „si dnes nikto na Slovensku nemôže byť istý, či ráno nekonzumoval chlieb z kontaminovaného obilia, ani či doma nemá kontaminované a zdraviu škodlivé kilo múky“.
Becík ďalej dodal, že má informácie o tom, že „sa menia papiere, aby ukrajinská múka bola deklarovaná ako slovenská, čím sa nesprehľadňuje celý mechanizmus, a to sa deje s vedomím tejto vlády“.
Reakcia Moskvy netrvala dlho
Na túto situáciu zareagovala Moskva, ktorá okamžite začala šíriť tvrdenia o zvýšenom napätí v rámci EÚ. Zatiaľ čo v EÚ prebiehajú rokovania o tom, či boli kroky Maďarska, Poľska a Slovenska právne v poriadku, Kremeľ tvrdí, že problém s ukrajinským obilím môže dospieť až k rozpadu EÚ.
Moskva sa odvoláva na vymyslený a neexistujúci materiál vytvorený ruskou propagandou. Ide o údajný titulný obrázok v nemeckom denníku Handelsblatt, na ktorom je zobrazený prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj. Na prezidenta Ukrajiny mieria nožom postavy odeté vo vlajkách Slovenska, Maďarska, Poľska a Bulharska.
Postavy majú pravdepodobne zobrazovať nahnevaných predsedov vlád jednotlivých krajín. Tí v snahe ochrániť domácich producentov zatvárajú svoje hranice a odmietajú povoliť tranzit ukrajinského obilia cez ich územie.
Ďalším naratívom, s ktorým pracuje v súčasnosti ruská propaganda, je údajná neschopnosť krajín EÚ zabezpečiť dostatok potravín pre krajiny afrického kontinentu. Rusi tak chcú pravdepodobne presunúť zodpovednosť na EÚ, napriek tomu, že potravinový problém nastal kvôli ruskej invázii na Ukrajinu.
EÚ v skutočnosti pomáha s exportom poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny prostredníctvom koridorov solidarity, ktoré sú založené na voľnom obchode, globálnej spolupráci a udržateľnej výrobe.
Rusi naopak nepredstavili žiadne systematické riešenie potravinovej krízy. Ak nedôjde k predĺženiu dohody s Ukrajinou o vývoze obilia cez Čierne more, ktorá je platná od 18. marca 2023 na obdobie 60 dní, sú ochotní dodať obilie do Afriky zadarmo.
Dodávky obilia zadarmo zo strany Moskvy sú však len krátkodobým riešením a neriešia problém komplexne. Dodávku obilia na tento rok síce Rusi podľa ich slov vedia zabezpečiť z vlastných zdrojov. Otázne ale je, či by Moskva mala dostatočné kapacity na dodávanie obilia nasledujúce roky a z čoho by to bolo financované.
Moskva v štátoch afrického kontinentu rozbehla masívnu kampaň, ktorej cieľom je získať africké krajiny na svoju stranu. Dodávkou potravín by tak ešte viac mohli ovplyvniť verejnú mienku obyvateľov afrických krajín a obhajovať tak svoju agresiu na Ukrajine. Moskva by takisto mohla vyvíjať tlak na lídrov krajín, od ktorých by výmenou za potraviny žiadala legitimizáciu vojny.
Ruská kampaň usiluje o prenesenie zodpovednosti na EÚ a Západ
Rusko často šíri katastrofické scenáre a chce tak vystrašiť obyvateľov iných štátov. Strach je efektívny manipulačný nástroj, čoho dôkazom je aj aktuálne dianie na Slovensku. Verejne činní aktéri neustále vytvárajú imaginárnych nepriateľov a vykresľujú katastrofické scenáre.
Moskva šírila naratív o rozpade EÚ aj počas pandémie COVID-19, kvôli ktorej malo dôjsť k „súdnemu dňu“. EÚ podľa Kremľa nezvládala situáciu počas pandémie a reagovala pomaly. Čo však Rusi zamlčali, boli vysoké čísla úmrtí u nich doma, ktoré dosahovali až 1000 úmrtí denne, zatiaľ čo napríklad v Nemecku v rovnakom období dochádzalo k 100 až 300 úmrtiam za deň. Kremeľ tak len chcel odvrátiť pozornosť od domácich problémov.
Podobnú taktiku Moskva využila aj v prípade obilia. Rusi označujú EÚ ako vinníka, ktorý môže za nedostatok potravín, respektíve za ich vysoké ceny v krajinách tretieho sveta.
Pravdou však je, že k nárastu cien potravín došlo vplyvom invázie Ruska na Ukrajinu. Ukrajina svojou produkciou poľnohospodárskych výrobkov zabezpečovala potraviny pre približne 400 miliónov ľudí, najmä na africkom kontinente. Zvýšenie nákladov na výrobu potravín, zvýšenie cien dopravy a najmä jej poistenia sú dôsledkom ruskej agresie.
Ďalším z dôvodov, ktoré zapríčinili vysoké ceny potravín, bolo zničenie viacerých skladov, obilných síl a prepravných kapacít. Dôvodom je tiež prirodzene ruská agresia.
Ukončiť potravinovú krízu by tak mohla práve Moskva tým, že by nariadila stiahnutie vojsk z Ukrajiny. Kremeľ ale namiesto toho pokračuje v ofenzíve na bojovom, ale aj informačnom poli, a z potravinovej krízy bude pravdepodobne aj naďalej viniť EÚ.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
