Vláda v Iráne blokuje prístup na internet s cieľom zabrániť protestom

Smrť len 22-ročnej Mahsi Amini potom, čo ju v Teheráne zajala mravnostná polícia za porušenie pravidiel nosenia hidžábu, spustila v Iráne vlnu protestov. Mladé ženy, muži, učitelia aj študenti protestujú proti režimu a bojujú za práva žien.

Od smrti Mahsi Amini situácia v Iráne stále neutícha. Protesty sa už rozšírili do vyše 80 miest a najmenej 76 protestujúcich bolo zabitých počas toho, ako sa iránske bezpečnostné sily snažili protesty potlačiť.

Stovky ľudí boli zadržané, vrátane iránskych novinárov. Na internete sa šíria videá z protestov, na ktorých ženy pália svoje hidžáby, strihajú si vlasy a skandujú heslá „ženy, život, sloboda“ a „smrť diktátorovi“, s odkazom na najvyššieho vodcu Ajatolláha Alího Chameneího.

Blokovanie internetu má zabrániť koordinácii protestov

V snahe zabrániť šíreniu informácií a podpory protestov na sociálnych sieťach obmedzila iránska vláda prístup na internet. Ten je nedostupný denne približne od 16:00 do polnoci, keďže v tom čase sa koná väčšina protestov.

Internetová monitorovacia skupina NetBlocks uviedla, že dve hlavné komunikačné siete, WhatsApp a Instagram, sú nedostupné. „Ľudia v Iráne sú odrezaní od online aplikácií a služieb. Dúfame, že ich právo byť online bude rýchlo obnovené,“ napísal na Twitteri generálny riaditeľ Instagramu Adam Mosseri.

Výpadky internetu sú spôsobené hlavne tým, že najväčší štátny iránsky mobilný operátor, ktorý využíva viac ako 60 miliónov zákazníkov, je offline. V dôsledku toho sa na Instagram alebo Whatsapp nedá pripojiť ani použitím VPN alebo proxy serverov.

Vláda tak podľa Amira Rashidiho, riaditeľa oddelenia digitálnych práv a bezpečnosti v organizácii pre ľudské práva Miaan Group, postupuje podobne ako pri protestoch v roku 2019.

Zopakuje sa situácia z roku 2019? 

Toto nie je prvýkrát, čo sme svedkami brutálnej reakcie vlády a bezpečnostných zložiek na protesty v Iráne. Novinkou nie sú ani internetové obmedzenia. V roku 2019 celý svet sledoval katastrofu, ktorá nasledovala po vypuknutí protestov v dôsledku zvýšenej ceny benzínu.

Iránci za posledné dekády protestovali viackrát proti rôznym sociálnym, ekonomickým či politickým problémom. Podľa doktora Sanama Vakila, zástupcu vedúceho programu pre Blízky východ a severnú Afriku v britskom think-tanku Chatham House, je protestovanie súčasťou iránskej kultúry.

Toto je režim, ktorý je represívny už štyri desaťročia. Ale toto posledné kolo (zásahov) sa zdá, akoby prekročili červenú čiaru, pokiaľ ide o ich rýchlu pomstu a brutalitu,“ dodal po udalostiach spred troch rokov.

V dôsledku protestov v roku 2019 bol internet vypnutý skoro týždeň a za dva týždne nepokojov bolo zabitých vyše 1500 ľudí. Aj keď výpadky internetu tentokrát zatiaľ nie sú také rozsiahle, mnohí sa obávajú, že situácia sa môže zmeniť.

Jedným z dôsledkov obmedzenia internetovej komunikácie je aj informačný výpadok. Porušovanie ľudských práv a zneužívanie moci je vtedy náročnejšie zdokumentovať a nedá sa určiť ani presný počet obetí.

Iránska vláda sa však obraňuje tým, že strata pripojenia sťažuje organizovanie protestov a zdieľanie informácií o zásahu bezpečnostných zložiek. Opatrenia majú pomôcť udržať situáciu pod kontrolou.

Elon Musk ponúkol Iráncom prístup na internet cez Starlink

Muskov Starlink už aktivoval svoje satelitné pripojenie, s cieľom poskytnúť ľuďom v Iráne necenzurovaný prístup na internet. Podobne tak urobil aj na začiatku vojny na Ukrajine, čím krajine výrazne pomohol v boji proti ruskému agresorovi. Satelity Starlink, rozmiestnené na nízkej obežnej dráhe Zeme, poskytujú širokopásmové internetové pripojenie, ktoré nie je závislé na pozemných komunikačných sieťach.

Na Ukrajine sa stal akousi informačnou linkou, slúži ako spojka pre bezpilotné lietadlá, ktoré už vyradili veľké množstvo ruských tankov a vozidiel. Starlink internet tak pomáha nielen ukrajinskej armáde, ale aj nemocniciam či školám, ktorým uľahčuje komunikáciu.

V prípade Iránu to však také jednoduché nebude. Na prijímanie signálu zo Starlink satelitov sú potrebné špeciálne terminály. Tie však vláda v Iráne vníma ako bezpečnostnú hrozbu, a preto by sa ich dovozu do krajiny bránila.

Iránska vláda to zjavne neschváli. Vyžadovalo by to teda, aby niekto terminál kúpil a prepašoval ho do Iránu, ale riskoval by, pretože vláda s tým nebude spokojná,“ okomentoval situáciu Elon Musk, majiteľ spoločnosti Starlink.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/

Je študentka magisterského stupňa Medzinárodnej politickej ekonómie na holandskej Univerzite v Groningene. Zaujíma sa o témy v oblasti geopolitiky, finančných trhov a ekonomických aj bezpečnostných aspektov migrácie. Vyštudovala bakalársky stupeň odboru Európske štúdia Univerzity Komenského v Bratislave, počas ktorého absolvovala študijný pobyt Erasmus+ na írskej Univerzite v Limericku.