Keď 24. februára 2022 Rusko spustilo celoplošnú inváziu Ukrajiny, nespoliehalo sa len na svojich vojakov postupujúcich z územia Ruska, Bieloruska a okupovaných oblastí Ukrajiny. Moskva mala v ukrajinských bezpečnostných zložkách už dlho svojich ľudí.
Časť z týchto osôb verila v stáročia starý imperiálny príbeh Kremľa o jednote ruského a ukrajinského národa. Iní obdivovali ruského prezidenta Vladimira Putina, jeho autoritársku politiku a hospodárske úspechy Ruska v prvom desaťročí jeho vlády. Ďalší však boli motivovaní zištnými dôvodmi. Mnohí sa totiž dostali na výplatnú listinu Kremľa ako špióni, informátori, a neskôr aj kolaboranti.
Tajné služby ako hlavný cieľ
Už pred samotnou inváziou v roku 2022 boli ukrajinské tajné služby infiltrované dvojitými agentmi, ktorí spolupracovali s ruskou Federálnou bezpečnostnou službou (FSB). Príkladom je bývalý generálmajor Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) Valerij Šajtanov, ktorý bol zatknutý ešte v roku 2020.
Šajtanova v auguste tohto roka odsúdili na 12 rokov väzenia za vlastizradu. Prokurátorom sa na súde podarilo dokázať, že zhromažďoval informácie, ktoré boli štátnym tajomstvom. Tie následne odovzdával predstaviteľom Ruska.
Na Ukrajine sa však sieť spiacich agentov budovala minimálne od tzv. oranžovej revolúcie v roku 2004. Bývalý ukrajinský generálny prokurátor Jurij Lucenko uviedol, že v roku 2019, keď odchádzal z funkcie, boli stovky zamestnancov ministerstva obrany pod dohľadom, ktorý schválil jeho úrad. Tento dohľad bol schválený najmä kvôli podozreniam zo spolupráce zamestnancov ministerstva obrany s Ruskom.
Spiaci agenti boli aktivovaní práve v čase, keď bola v ohrození samotná existencia Ukrajiny, teda počas celoplošnej invázie. Rusku sa najskôr podaril rýchly postup najmä na juhu Ukrajiny, kde zabralo veľké územia. Napríklad dôležité mesto Cherson padlo takmer bez odporu.
Podľa dostupných informácií k počiatočným úspechom tohto postupu do značnej miery prispela zrada časti príslušníkov ukrajinských bezpečnostných služieb.
Ako informoval ukrajinský Štátny úrad pre vyšetrovanie, zradcovia na najvyššej úrovni mali pripraviť pôdu pre ruskú inváziu tým, že nepriateľským silám pomohli obsadiť mesto Cherson na juhu a jadrovú elektráreň Černobyľ na severe. Kolaboranti napríklad odstránili výbušniny z niektorých mostov, čím umožnili rýchly prechod ruským jednotkám.
Kto dopomohol k infiltrácii bezpečnostných zložiek?
Z doteraz odhalených osôb patria medzi najvplyvnejších Andrij Kľujev, vedúci kancelárie prezidenta Viktora Janukovyča, a Vladimir Sivkovič, bývalý zástupca šéfa ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti. Obaja v roku 2014 utiekli do Ruska.
Práve oni mali údajne stáť za vytvorením širokej siete agentov v ukrajinských bezpečnostných zložkách, z ktorých niektorí pomáhali sabotovať obranu Ukrajiny v prvých fázach ruskej invázie v roku 2022.
Kľujev a Sivkovič mali v Moskve na pokyn FSB údajne zriadiť „politický úrad“. Hlavným cieľom tohto „úradu“ mala byť kontrola ukrajinských politikov a príslušníkov bezpečnostných zložiek, ako aj vyhľadávanie agentov v radoch týchto zložiek.
Podstatná časť zradcov pritom pochádza práve z prostredia bývalého ukrajinského prezidenta Janukovyča. Ten bol zosadený počas revolúcie na Majdane v rokoch 2013 až 2014. Po protestoch utiekol do Ruska.
Mnoho kolaborantov v okupovaných regiónoch sú bývalí politici z jeho Strany regiónov. Známym príkladom je šéf ruskej okupačnej správy Chersonskej oblasti Volodymyr Saldo. Ten bol desať rokov starostom Chersonu a taktiež poslancom za Stranu regiónov v ukrajinskom parlamente.
„Putinov kmotor“ ako trójsky kôň Ruska
Významnú úlohu v infiltrácii Ukrajiny proruskými kolaborantami zohrával aj Viktor Medvedčuk, líder najväčšej proruskej strany Platforma – Za život. Stranu minulý rok ukrajinský súd zakázal vzhľadom na hrozbu, ktorú pre Ukrajinu predstavuje. Medvedčuk má pritom blízko k Putinovi – ruský prezident je dokonca krstným otcom jeho dcéry.
11. mája 2021 bol Medvedčuk obvinený z vlastizrady. Vyšetrovatelia z SBU vtedy tvrdili, že ruským predstaviteľom odovzdal tajné údaje o ukrajinských vojenských jednotkách. Navyše mal plánovať verbovanie ukrajinských agentov a tajne ovplyvňovať ukrajinskú politiku. Deň pred inváziou opustil svoj dom v Kyjeve a podľa SBU chcel utiecť z krajiny. Vzhľadom na to, že bol v domácom väzení, porušil podmienky prepustenia na kauciu.
Do Ruska bol nakoniec vydaný počas výmeny väzňov v septembri 2022. Výmena však bola prekvapivá, keďže Kremeľ ešte v máji toho roka odmietol takú myšlienku slovami, že Medvedčuk „nemá nič spoločné s Ruskom“. Zároveň bola výmena značne nevýhodná. Kým Moskva súhlasila s prepustením viac ako 200 ukrajinských bojovníkov vrátane členov Pluku Azov, Kyjev okrem Medvedčuka prepustil len 55 ruských vojakov.
V súčasnosti sa vyšetrujú stovky prípadov vlastizrady
Ešte v júli minulého roka prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že úrady vyšetrujú viac ako 650 prípadov podozrenia z vlastizrady a napomáhania Rusku zo strany ukrajinských bezpečnostných zložiek. V reakcii na toto veľké množstvo prípadov podozrení z vlastizrady boli zo svojich postov odvolaní šéf SBU Ivan Bakanov a generálna prokurátorka Iryna Venediktová.
V apríli tohto roka ukrajinský Štátny vyšetrovací úrad v spolupráci s SBU ukončil vyšetrovanie Oleha Kuliniča, bývalého šéfa krymského oddelenia SBU so sídlom v Chersone.
Kulinič je obvinený z toho, že pracoval ako špión pre FSB. Podľa obvinenia mal vopred informácie o plánoch ruských ozbrojených síl zaútočiť na pevninu Ukrajiny z dočasne okupovaného územia Krymu. Túto zásadnú informáciu ale svojim nadriadeným úmyselne zatajil. V prvých hodinách invázie mal navyše blokovať akékoľvek pokusy informovať vedenie SBU o skutočnej situácii v regióne.
Ďalším z vysokopostavených zradcov má byť Andriy Naumov. Ten mal vo februári minulého roka pomáhať Rusom zmocniť sa černobyľskej jadrovej elektrárne. Naumov pritom zmizol krátko pred inváziou a nakoniec ho zatkli v Srbsku. Pri prehliadke auta, v ktorom sa nachádzal, sa našlo 124 924 USD (cca 117 000 eur), 607 990 eur v hotovosti a dva smaragdy.
Kolaboranti z radov občanov
Keď ukrajinská armáda oslobodí Ruskom okupované územie, príslušníci SBU sú prví, ktorí začínajú proces tzv. filtrácie. Snažia sa pritom vyraďovať kolaborantov prostredníctvom rozhovorov s miestnymi obyvateľmi, kontroly mobilov a iným vyšetrovaním.
Kontrarozviedka SBU rozdeľuje Ukrajincov, ktorí spolupracujú s Rusmi, do rôznych kategórií. Tí, ktorí boli naverbovaní na území kontrolovanom Ukrajinou, sú považovaní za agentov.
Najnebezpečnejšími agentmi sú tí, ktorí majú prístup k informáciám. Ide napríklad o dvojitých agentov v rámci SBU alebo iných vládnych agentúr. Tých je aj najzložitejšie odhaliť, pretože vedia, ako za sebou efektívne zahladiť stopy.
Ďalšou skupinou sú spolupracovníci Rusov. Ide o Ukrajincov, ktorí kolaborujú s Rusmi alebo im pomáhajú v okupovaných oblastiach. Nejde však o homogénnu skupinu. Niektorí ochotne pomáhajú okupantom, napríklad tým, že prezradia, kto v meste slúžil v ukrajinskej armáde alebo úmyselne pomáhajú navádzať ruské delostrelectvo na ukrajinské pozície.
Robia tak často výmenou za veľmi nízke sumy. Napríklad muž zatknutý v Sloviansku dostal výmenou za súradnice ukrajinských jednotiek 500 hrivien, čo je necelých 13 eur.
Tenká hranica medzi kolaboráciou a vôľou prežiť
Mnohé prípady však nie sú jednoznačné. Často ide len o ľudí, ktorí sa snažili prežiť v ťažkých podmienkach. Niektorí Ukrajinci však považujú samotný pobyt na okupovanom území za akt kolaborácie.
Po tom, čo bol spod ruskej okupácie oslobodený Cherson, častokrát si ani susedia si navzájom nedôverujú. Zradcovia môžu byť totiž kdekoľvek. Mnohé domy dnes pokrývajú grafity, ktoré označujú ľudí za ruských kolaborantov. Typické sú nápisy ako „Rašista“ (ukrajinská skratka pre ruského fašistu) alebo obviňujúce „Z“ (symbol podpory moskovskej vojnovej mašinérie).
Na Ruskom okupovaných územiach však život nezastal a ľudia tam museli fungovať ďalej. Aj preto ukrajinskí predstavitelia zdôraznili, že osoby vykonávajúce niektoré profesie nebudú obvinené z kolaborácie. Išlo napríklad o lekárov, zdravotné sestry alebo lekárnikov.
Nájdu sa však aj kontroverznejšie prípady. Päťdesiatosemročný Viktor Kyryl dostal 12-ročný trest odňatia slobody za to, že pracoval ako policajný vodič pre ruské okupačné orgány.
Téma vyrovnania sa s kolaborantmi bola predmetom diskusií aj na Konferencii o obnove Ukrajiny, ktorá sa konala v júni tohto roka v Londýne. Ukrajinský parlament síce prijal zákon, ktorý mal postihovať kolaboráciu s nepriateľom. Ten však len slabo definuje, čo sa vlastne považuje za kolaboráciu, zatiaľ čo sankcie, ktoré ukladá, sú vysoké. Už dnes sa teda pracuje na spresnení tohto pojmu, aby sa štát vyhol zbytočnému „honu na čarodejnice“.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
