Viacerí predstavitelia republikánskych a konzervatívnych kruhov sa sťažujú, že podľa nich súčasná administratíva prezidenta USA Joe Bidena „cenzuruje ich názory“.
Tento postoj môže prameniť zo spolupráce vlády a sociálnych sietí. K údajnej cenzúre má totiž dochádzať od obdobia, keď sa Bidenova administratíva snažila nájsť riešenie v otázkach moderovania nepravdivého a klamlivého obsahu na sociálnych sieťach počas pandémie koronavírusu. Niektoré zavádzajúce a klamlivé príspevky boli označené ako nedôveryhodné a v určitých prípadoch došlo až k ich vymazaniu.
Ohrozený má byť podľa republikánov najmä konzervatívny pohľad na svet, ktorý na sociálnych sieťach údajne dostáva menej priestoru. Takéto tvrdenia podporuje napríklad Jim Hoft, zakladateľ konšpiračnej stránky Gateaway Pundit.
Situácia vyvrcholila žalobou na federálnom súde v Louisiane. Dvaja republikánski generálni prokurátori z Louisiany a Missouri obvinili predstaviteľov Bidenovej administratívy z porušenia prvého dodatku americkej ústavy. Ten garantuje právo jednotlivca na slobodu prejavu.
K porušeniu práva malo dôjsť práve v prípade, keď administratíva prezidenta Bidena spolupracovala s predstaviteľmi sociálnych sietí. Kooperácia sa týkala vyššie zmieňovanej moderácie nepravdivého a klamlivého obsahu na internete najmä počas pandémie, čo viedlo k vymazaniu niektorých príspevkov.
Prelomový rozsudok
V utorok 4. júla 2023 federálny sudca Terry Doughty rozhodol v prospech prokurátorov. V rozsudku spomína, že žalobcovia môžu uspieť s tvrdením, že vláda „využila svoju moc na umlčanie opozície“. To sa malo stať v spolupráci so sociálnymi sieťami, keď spoločne preverovali a odstraňovali klamlivé príspevky súvisiace s témou pandémie.
Vládni úradníci a agentúry v tom čase komunikovali a spolupracovali s viacerými spoločnosťami, ktoré prevádzkujú sociálne siete. Práve to bol podľa prokurátorov problém.
Sudca im dal za pravdu a dodal, že postup Bidenovej administratívy v súvislosti s moderovaním obsahu na sociálnych sieťach počas pandémie pripomínal „orwellovské ministerstvo pravdy“. V rozsudku tiež sudca Doughty vyjadril úvahu, že by mohlo ísť o „najmasívnejší útok proti slobode prejavu v histórii Spojených štátov amerických“.
Rozsudok sa vzťahuje na niekoľko vládnych agentúr, vrátane ministerstva zdravotníctva či Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI). Rovnako menuje štátnych úradníkov či ministra pre vnútornú bezpečnosť Alejandra Mayorkasa.
Dočasne sa všetkým menovaným zakazuje komunikácia s predstaviteľmi sociálnych sietí s cieľom vyvíjať na spoločnosti ako Meta alebo Twitter nátlak, aby odstránili alebo vymazali „chránený slobodný prejav“, alebo ich k tomu akýmkoľvek spôsobom nabádať.
Spoluprácu menovaným inštitúciám a úradníkom zakazuje aj s alianciou Election Integrity Partnership. Ide o združenie výskumníkov zo Stanfordskej univerzity a Washingtonskej univerzity, ktorí sa od roku 2020 zameriavajú na dezinformácie súvisiace s federálnymi voľbami.
Naratív o údajnej „demokratickej cenzúre“ už dlhšie šíria republikánski lídri a pravicové skupiny. Tvrdia, že medzi Bidenovou administratívou a platformami došlo k tajnej dohode s cieľom cenzurovať konzervatívne prejavy.
Rozsudok môže ohroziť ochranu volieb v USA roku 2024
Americká odborníčka na dezinformácie Nina Jankowiczová pre britský denník The Guardian uviedla, že rozsudok môže výrazne narušiť boj proti dezinformáciám pred prezidentskými voľbami v roku 2024.
Jankowiczová v roku 2022 pracovala ako vedúca nového útvaru pre boj proti dezinformáciám na ministerstve vnútornej bezpečnosti (Disinformation Governance Board). Útvar však vydržal len veľmi krátko. Kongres ho zrušil po tom, čo sa naň znieslo veľké množstvo kritiky z pravicovej časti politického spektra pre údajné „cenzurovanie konzervatívnych názorov“.
Pôvodne bola Jankowiczová žalovaná v súdnom procese, ale keďže od zrušenia útvaru nezastáva žiadnu pozíciu v administratíve, v rozsudku nebola menovaná. Podľa nej dostal takýmto precedensom súdny systém do rúk nebezpečnú zbraň, ktorou môže zasahovať do boja proti hoaxom a dezinformáciám. Odmieta tvrdenie, že to, čo robí vláda v rámci boja proti dezinformáciám, je cenzúra.
Dôsledkom však môže byť tiež autocenzúra zo strany štátnych úradníkov. Hrozí riziko, že prestanú vykonávať svoju prácu v súvislosti s bojom proti dezinformáciám, pretože nechcú byť menovaní a verejne diskreditovaní.
Vláda sa proti rozhodnutiu hneď odvolala. V pondelok 10. júla federálny súd zamietol žiadosť vlády USA o odklad príkazu zo 4. júla 2023. Ministerstvo spravodlivosti vo svojom vyjadrení k veci uviedlo, že ak súd zamietne jeho žiadosť, zváži možnosť požiadať o mimoriadne opatrenie Najvyšší súd USA.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
