Kasíno, amfiteáter, wellness, striptízový bar, ale aj vlastný kostol – to všetko a omnoho viac by ste našli v honosnom sídle na brehu Čierneho mora, ktoré má vraj patriť ruskému prezidentovi Putinovi. Že by bolo Rusko napokon skutočne ekonomicky vyspelou krajinou plnou neobmedzených možností a spokojného obyvateľstva, ako tvrdia niektorí slovenskí politici? 21 miliónov Rusov žijúcich pod hranicou chudoby by asi úplne nesúhlasilo.
Minulý týždeň zverejnil tím lídra ruskej opozície, Alexeja Navaľného, dokument o kauze miliardového „Putinovho paláca,“ ktorý Navaľnyj nazval „najväčším úplatkom storočia“. Zatiaľ čo pre mnohých tento palác predstavuje jasný dôkaz o desivej miere ruskej korupcie, našli sa aj takí, pre ktorých je naopak dôkazom bohatstva ruského národa. Keď si ruský prezident žije v takomto luxuse, musia predsa aj ostatní Rusi, nie?
Hoci sa palác na brehu Čierneho mora podarilo zatiaľ s Putinom spojiť iba nepriamo, už len samotná existencia takejto megalomanskej stavby v krajine, kde 21 miliónov obyvateľov žije pod hranicou chudoby, odráža priepastné rozdiely v ruskej spoločnosti.
Všetci sme si rovní, ale niektorí sú rovnejší
Prieskumy príjmovej nerovnosti už dlhé roky ukazujú, aké priepastné rozdiely panujú v ruskej spoločnosti. Podľa prieskumu Svetovej banky iba 10 % Rusov vlastní takmer 90 % majetku v krajine.
Takáto situácia bola v Rusku ešte pred pandémiou aj západnými sankciami. Podľa prieskumu Credit Suisse z roku 2013 vlastnilo 93.7 % dospelých Rusov majetok za menej ako 10-tisíc dolárov – rovnaký podiel nemajetných je napríklad v Indii. Na Slovensku to bolo pre porovnanie 19.8% dospelých.
Niektorí Rusi môžu žiť v paláci, veľa iných ale nemá ani na jedlo a topánky
Podľa údajov ruskej štatistickej agentúry Rosstat má až 80 % ruských domácností problémy vyžiť z mesiaca na mesiac. Prieskum Rosstatu tiež ukázal, že až tretina domácností si nemôže dovoliť kúpiť ani dva páry topánok ročne.
Reakcia Putinovho tlačového hovorcu, Dmitrij Peskova, na túto štatistiku jasne ukázala závratné rozdiely medzi hornými 10 % populácie a bežnými Rusmi. Peskov sa vyjadril, že tejto štatistike nerozumie a nechápe, ako je možné, že Rusi nemajú na topánky. Počas tohto vyjadrenia mal pritom na sebe topánky za približne tisíc eur.
Čo sa týka výkonnosti ruskej ekonomiky v apríli 2020 ohlásilo ruské ministerstvo financií medziročný pokles o 12 %. Situácia ale nebola ružová ani pred pandémiou, ktorá oslabila takmer všetky ekonomiky sveta. V roku 2018 dosahovalo Rusko rovnaké HDP ako krajiny Beneluxu, ktorých rozloha je 225krát menšia ako tá ruská a ktoré ani zďaleka nedisponujú takým nerastným bohatstvom ako Rusko. Priemerné ruské HDP na obyvateľa bolo v tom istom roku dokonca menšie ako to slovenské. Ruské činilo 11-tisíc dolárov, zatiaľ čo to slovenské 19-tisíc.
Spokojní ľudia z krajiny neutekajú
Za prvých dvanásť rokov Putinovej vlády emigrovalo z krajiny 1,6 až 2 milióny Rusov. Podľa minuloročného prieskumu zvažuje emigráciu až pätina Rusov. Medzi Rusmi vo veku 15 až 29 rokov je to dokonca takmer polovica.
Hlavné dôvody sú tie ekonomické, ale čoraz častejšie aj politické. V posledných rokoch tiež odchádzajú najmä vysokoškolsky vzdelaní Rusi, často vedci či špecialisti z rôznych oblastí. Podľa údajov OSN má Rusko po Mexiku a Indii tretí najväčší počet obyvateľov žijúcich mimo rodnej krajiny, a to až 10,6 miliónov.
Je teda Rusko pre Slovensko vhodným vzorom?
Impozantné sídlo z Navaľného dokumentu, či už patrí prezidentovi Putinovi alebo niektorému ruskému oligarchovi, teda nepredstavuje dôkaz o bohatstve ruského národa, ale skôr o obohacovaní sa na jeho úkor. Zatiaľ čo hŕstka tých najbohatších si žije nad pomery a vlastní honosné sídla, 21 miliónov Rusov nemá peniaze ani na základné životné potreby.
Vyvstáva teda otázka, či je pre nás Rusko skutočne ten správny vzor, ako ho prezentujú niektorí naši politici. Podľa nich je Rusko ekonomicky vyspelé a plné spokojných obyvateľov a Slovensko by si z neho malo brať príklad. Ekonomické a demografické ukazatele už ale hovoria iný príbeh.
