Nepravdivé či manipulatívne príbehy o novembrových voľbách do Kongresu USA sa šíria najmä v rámci sociálnych médií.
Hoci sociálne siete sľubovali posilnenie opatrení, napríklad platforma Telegram žiadne bezpečnostné opatrenia nezaviedla. Naopak, spoločnosť Meta, pod ktorú spadá Facebook a Instagram, zamestnala stovky ľudí, ktorí regulujú zvyšujúci sa informačný tlak.
Voliči zahltili niektoré miestne volebné kancelárie otázkami o údajne zmanipulovaných hlasovacích zariadeniach. Ďalší občania sú zmätení z toho, aké perá použiť na hlasovacích lístkoch, prípadne majú pochybnosti o tom, či budú hlasovacie lístky zaslané poštou započítané. Objavili sa aj dezinformácie na tému zdravotnej a sociálnej politiky.
Hlavné dezinformačné naratívy predvolebného obdobia
Najčastejšie sa vyskytuje naratív o tzv. „ukradnutých voľbách“. Šíri sa už od prezidentských volieb v roku 2020 pod heslom „stop the steal“, v preklade „zastavme krádež“. Na Twitteri sa slovné spojenie „ukradnuté voľby“ v priebehu jedného mesiaca (od 19. júna do 19. júla tohto roka) objavilo až 325 589-krát.
Podľa analytickej firmy Similarweb prilákali príspevky obsahujúce daný naratív v máji 2022 až 2,5 milióna používateľov. To je viac ako trojnásobok celkového počtu v porovnaní s predchádzajúcim rokom.
Na internete sa šíria napríklad konšpiračné teórie o jednotlivcoch, ktorí predkladajú falošné hlasovacie lístky aj o zmanipulovaných hlasovacích zariadeniach, ktoré majú zvýhodňovať demokratických kandidátov. Podobne, volební úradníci sa údajne snažia zmiasť voličov vymýšľaním nových druhov pier, ktoré musia používať na označenie hlasovacích lístkov.
Za Demokratov vraj hlasujú „mulice“
Hanlivý termín „hlasovacie mulice“ sa stal populárnym po vydaní filmu s názvom 2000 mulíc, ktorý prostredníctvom dezinformačných naratívov označuje prezidentské voľby USA 2020 za zmanipulované.
Hlasovacie mulice sú podľa tohto naratívu ľudia, ktorí boli údajne vopred zaplatení, aby hlasovali za Demokratickú stranu. Od 19. júna do 19. júla spomenuli užívatelia tento pojem na Twitteri 17 592-krát.
Popierači legitímnosti volieb sa tiež zameriavajú na údajne nevyhnutnú ochranu volebných urien, aby sa predišlo zmanipulovaniu volieb. Preto si prisvojili slogan „Ochránime každú volebnú urnu!“, ktorý zaplavil online priestor v USA.
Od 27. júla do 3. augusta 2022 bola druhým najzdieľanejším tweetom fotografia ľudí s volebnou urnou a s odkazom, že „obyvatelia sú odhodlaní chrániť volebné urny“. Uviedla to spoločnosť Zignal Labs. Medzi tými, ktorí tweet zdieľali, bol aj tvorca filmu 2000 mulíc Dinesh D’Souza, ktorého na Twitteri sleduje 2,4 milióna používateľov.
Okrem toho sa objavili aj výzvy na nočné stráženie volebných miestností. Jednu takúto výzvu zdieľal Seth Keshel, bývalý armádny kapitán, ktorý spochybňoval výsledky volieb už v roku 2020.
Bilingválne dezinformácie v USA
V roku 2020 šírili aktéri dezinformácie zámerne najmä v skupinách prisťahovalcov. Tento rok dezinformátori ešte pritvrdili. Fámy a nepravdy cielene prekladajú do rôznych jazykov. Najčastejšie a najľahšie sa šíria pomocou sociálnych sietí.
Podľa Nicka Nguyena, spoluzakladateľa Viet Fact Check, skupiny pre overovanie dezinformácií, ktoré kolujú v rámci vietnamskej menšiny, ide o cielené šírenie dezinformácií do oblastí s nižšou úrovňou anglického jazyka. „Toto je situácia, kde nedostatok znalosti anglického jazyka môže spôsobiť zraniteľnosť populácie,“ povedal Nguyen.
V dôsledku zvýšenia počtu takýchto cielených dezinformácií vznikli mnohé spoločnosti, ktoré sa venujú ich debunkovaniu. Odhaľovaniu nepresných prekladov do španielčiny, zmanipulovaných obrázkov a zavádzajúco upravených videí sa venuje napríklad spoločnosť Factchequeado.
Spoločnosť Desifacts sa zasa zameriava na komunity z Južnej Ázie. Publikuje najmä vysvetlenia k témam ako je prisťahovalectvo a odpustenie študentských dlhov v hindčine, bengálčine a tamilčine.
Viacjazyční kontrolóri faktov tvrdia, že nedokážu držať krok so záplavou klamstiev v online priestore. Vyzvali preto veľké platformy sociálnych médií ako sú Facebook a YouTube, aby pre boj s dezinformáciami urobili viac.
Spoločnosti sociálnych médií uviedli, že moderujú obsah a poskytujú overovanie faktov v mnohých jazykoch. V praxi sú však dezinformácie v iných jazykoch ľahšie šíriteľné a ostávajú bez povšimnutia dlhšiu dobu.
Podľa ľudskoprávnej neziskovej organizácie Avaaz je v kontrole podozrivých príspevkov podstatný rozdiel. Pre porovnanie napríklad na Facebooku býva výstražnými štítkami označených 70 % dezinformácií v angličtine, zatiaľ čo v prípade dezinformácií v španielčine to je iba približne 30 %.
Výskumníci sa obávajú vplyvu neanglických dezinformácií na blížiace sa volebné hlasovanie, pretože sa naďalej šíria lži a fámy v iných jazykoch ako v angličtine. Podľa správy, ktorú zverejnila sledovacia skupina Media Matters, je na YouTube aspoň 40 videí v španielčine, ktoré šíria dezinformácie o voľbách v USA.
Jednou z nepravdivých informácií je napríklad tvrdenie, že do Spojených štátov amerických prichádzajú z Číny a Mexika podvodné hlasovacie lístky. Keďže do volieb zostáva niekoľko týždňov, aj počet dezinformačných naratívov stúpa. Hlavným cieľom je naštrbenie dôvery verejnosti v legitimitu volieb.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
