Dezinformácie, konšpiračné teórie a ďalšie škodlivé naratívy nie sú novým fenoménom a v médiách existovali od nepamäti. Už v roku 1835 bolo v The Sun publikovaných šesť článkov, neskôr známych ako „Great Moon Hoax“. Séria článkov nepravdivo informovala o údajnom objavení života na Mesiaci.
S rýchlo rastúcim trendom šírenia dezinformácií stúpa aj počet publikácií, ktoré sa venujú klamlivým správam. Ak sa zameriame na Google Scholar, najväčšiu databázu akademických textov, môžeme pozorovať rastúci trend skúmania nepravdivých správ.
Podľa portálu bolo doposiaľ v roku 2021 slovo „dezinformácia“ spomenuté v 16-tisíc akademických textoch. Pre porovnanie, desaťročie dozadu, v roku 2011, bol tento pojem súčasťou len 2 610 prác.
Pandémia Covid-19 a infodémia
Nárast výskytu dezinformácií v posledných rokoch bol spôsobený vypuknutím pandémie Covid-19, ktorú súbežne sprevádza „infodémia“, ako ju nazvala Svetová zdravotnícka organizácia. Termín označuje nadmerný výskyt nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií v digitálnom a fyzickom prostredí počas pandémie.
Facebook, globálne najpoužívanejšia sociálna sieť, od začiatku pandémie do júla 2021 odstránila z platformy viac ako 18 miliónov dezinformácií o koronavíruse. Je to však iba zlomok z celkového počtu nepravdivých správ, ktoré sa na sieti dennodenne vyskytujú.
Napriek snahe bojovať proti nepravdivým informáciám boli dezinformácie týkajúce sa Covid-19 počas roku 2021 nekontrolovateľne šírené. Aj na Slovensku zdieľali najmä používatelia sociálnych sietí mnohé klamlivé informácie, hoaxy a konšpiračné teórie, ktoré spochybňovali alebo zľahčovali ochorenie Covid-19.
Stotožnenie sa s istou konšpiračnou teóriou väčšinou predstavuje pád do králičej diery, z ktorej sa ťažko dostať von. Viera v jednu konšpiračnú teóriu vedie k viere v ďalšie. O tom, aké konšpiračné teórie sa tento rok šírili Slovenskom sme informovali tu či tu.
Politická scéna ako ďalšia aréna dezinformácií
Ďalšia oblasť, ktorá sa nepochybne spája s dezinformáciami je politická scéna. Hrozba nepravdivých informácií v tejto sfére spočíva v ich sile otriasať základmi demokracie. Občania môžu vplyvom dezinformácií stratiť dôveru vo fungovanie štátu či v politický systém.
Paradoxne, dezinformácie často šíria aj samotní politici či verejní činitelia. V spoločnosti sa zaužívala predstava, že straníckosť, sympatie voči istej politickej strane či konkrétnej osobe vysvetľujú, prečo ľudia prepadnú dezinformáciám šíreným ich obľúbeným politikom.
Štúdia vypracovaná v máji 2021 analytikmi v oblasti dezinformácií G. Pennycookom a D. Grandom však tieto tvrdenia spochybňuje. Slabú schopnosť rozlišovať medzi pravdou a klamstvom spájajú s nedostatkom relevantných vedomostí a uvedomelého uvažovania o konkrétnej informácii.
Osveta a regulácia ako jedny z možných riešení
Pokiaľ ide o riešenia dezinformácií zo širšieho hľadiska, jednou z možností je zamerať sa na zlepšenie schopnosti ľudí rozpoznať manipulačné techniky bežne používané pri dezinformáciách.
Autori online hry “Go Viral!” zameranej na rozlišovanie dezinformácií zistili, že už 5-minútové hranie tejto hry zvyšuje dôveru ľudí v ich schopnosť rozpoznať dezinformácie a znižuje ich ochotu zdieľať klamlivý či manipulatívny obsah.
Na druhej strane, jednou z hlavných výziev v boji proti dezinformáciám je nedostatok regulačných mechanizmov. Predovšetkým sociálne siete a médiá majú pred sebou ešte dlhú cestu v boji proti dezinformáciám na ich platformách.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
