Posledné mesiace ukázali, že Čína využíva globálny ekosystém sociálnych sietí na zvyšovanie svojho vplyvu. Potichu vybudovala sieť influencerov, ktorí pomáhajú šíriť pozitívne naratívy o Číne na Západe, spochybňujú kritiku čínskych politík a nekriticky preberajú stanoviská Pekingu k medzinárodným záležitostiam ako je napríklad aj ruská vojna na Ukrajine.
Čína využíva rôzne nástroje propagandy na ovplyvňovanie verejnej mienky v zahraničí dlhodobo, no tentoraz prišla s úplne novým spôsobom ako efektívnejšie a presvedčivejšie pôsobiť na zahraničné publikum.
Spoločnosť Miburo, ktorá analyzuje zahraničné dezinformačné operácie, identifikovala minimálne 200 influencerov, ktorí majú prepojenie na čínsku vládu alebo jej štátne médiá. Títo influenceri pôsobia v približne 40 jazykoch a ako platformu využvajú Facebook, Instagram, Twitter, YouTube a TikTok. Tie sú však v Číne oficiálne zakázané.
Na sociálnych sieťach sa vydávajú za blogerov so zameraním na životný štýl, cestovanie, módu alebo jedlo, no spravidla nespomínajú svojich skutočných zamestnávateľov. Medzi zdanlivo neškodný obsah však neváhajú vkladať príspevky alebo videá obhajujúce kontroverzné politiky Komunistickej strany Číny.
Čínski novinári ako influenceri
Investigatíva tlačovej agentúry Associated Press identifikovala desiatky účtov, z ktorých väčšina patrí reportérom z čínskych štátnych médií. Tieto účty, hoci vznikli len nedávno, majú dokopy vyše 10 miliónov sledovateľov. Čínski reportéri v posledných mesiacoch transformovali svoje profily na sociálnych sieťach a začali sa prezentovať ako blogeri či influenceri.
Aby neuškodili svojej dôveryhodnosti, zámerne zamlčiavajú, že ich zamestnáva čínska vláda alebo jedno z jej štátnych médií, ako napríklad CGTN, China Radio International a Xinhua News Agency.
Influenceri čínskych štátnych médií budujú svoje osobné značky publikovaním vysoko kvalitného obsahu, ktorý produkuje profesionálna firma alebo profesionálny tím, no prezentujú ho ako vlastnú tvorbu. Jednotlivé profily často spravuje aj desiatka ľudí.
Technologické spoločnosti sa snažia reagovať na tento jav a začali na svojich platformách označovať cudziu propagandu štítkom „Štátom riadené médiá krajiny Čína“. Pri označovaní účtov je však problémom nekonzistentnosť naprieč sociálnymi sieťami. Dôsledkom toho má konkrétny influencer toto označenie len na niektorých zo svojich účtov.
Čína sa nespolieha len na svojich vlastných influencerov, ale aktívne najíma aj tých zahraničných. The New York Times v decembri 2021 informoval o youtuberoch, ktorí boli platení čínskymi štátnymi médiami alebo čínskymi úradmi, prípadne mali iné prepojenia na čínsku vládu. Tí mali poukazovať na idylický život cudzincov v Číne, ale taktiež šíriť čínsku propagandu:
„Západ len dúfa, že sa mu podarí destabilizovať oblasť Sin-ťiang na zastavenie rastu Číny.“ Barrett
„Možno to bola Amerika, ktorá infikovala svet koronavírusom.“ The JaYoe Nation
„Nikto na Západe si nevedel predstaviť, že Čína bude takto úspešná. A to je dôvod, prečo na ňu západné médiá stále útočia.“ Cyrus Janssen
„Genocída, hovoria, genocída. Ale nie je tu žiaden dôkaz genocídy. Žiaden dôkaz takého zverstva. Všetko to bolo mnohokrát vyvrátené.“ Best China Info
Etnické menšiny, olympiáda či ruská invázia na Ukrajine
V obsahu, ktorý čínski influenceri produkujú, možno nájsť niekoľko opakujúcich sa elementov. Influenceri sa snažia zapôsobiť na publikum cielenej krajiny tak, že obdivujú jej jazyk, kultúru alebo dokonca aj náboženstvo. Zároveň pozitívne propagujú čínsku kultúru, jazyk, technologické inovácie či ekonomický progres.
Najdôležitejším elementom je podsúvanie čínskej propagandy, pričom tá je vždy šitá na mieru. Napríklad, čínski influenceri tvoriaci obsah v arabčine často spochybňujú obvinenia z utláčania moslimskej menšiny v Číne.
Pôsobenie influencerov sa prejavilo aj pri zimnej olympiáde v Pekingu, kedy sa ukázalo, že čínsky konzulát v New Yorku zaplatil 300-tisíc dolárov firme Vippi Media na rekrutáciu influencerov. Tí mali v čase olympiády produkovať obsah na Instagram a TikTok, ktorý by napríklad pozitívne vyzdvihoval prístup Číny ku klimatickým zmenám.
Najaktuálnejšou ilustráciou je „cestovateľka“ Li JingJing, ktorá na svojich účtoch zverejňuje videá, v ktorých opakuje ruskú propagandu. Tvrdí, že Ukrajina pácha genocídu, alebo, že ruskú inváziu vyvolali Spojené štáty americké a NATO. Na svojich sociálnych sieťach zamlčiava fakt, že je v skutočnosti reportérkou CGTN, čínskej štátnej televíznej siete.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
