Od roku 2016 zastrešuje Európska komisia monitoring počínania si prevádzkovateľov sociálnych sietí v boji s nenávistnými prejavmi. Základom tejto činnosti je Kódex správania EÚ pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom na internete (Code of Conduct on Countering Illegal Hate Speech Online), ktorý v roku 2016 podpísali spoločnosti Facebook, Microsoft, Twitter a YouTube. Podpisom tohto dokumentu sa zaviazali k boju s nenávistnými prejavmi na svojich platformách.
Súčasťou sú aj konkrétne pravidlá, ktoré sú signatári povinní dodržiavať. Zaoberajú sa napríklad rýchlosťou odozvy na nahlásenie potenciálne škodlivého obsahu, ale aj pravidelnými školeniami pre zamestnancov, ktorí jednotlivé prípady posudzujú.
Od roku 2016 sa k pôvodným štyrom signatárom Kódexu pridali Instagram, Google+, Snapchat, Dailymotion, Jeuxvideo a TikTok. Poslednou platformou, ktorá ku Kódexu pristúpila, je sociálna sieť LinkedIn a stalo sa tak 24. júna 2021.
Aké sú výsledky tohtoročného monitoringu?
7. októbra vydala Európska komisia správu hodnotiacu šieste kolo monitoringu dodržiavania Kódexu. Správanie prevádzkovateľov sociálnych sietí skúmalo 35 organizácií v 22 členských štátoch Európskej únie, v období od 1. marca do 14. apríla 2021. Skúmaním neprešla platforma LinkedIn, ktorá sa ku Kódexu pripojila až po sledovanom období. Monitoring sa zameriaval na päť kľúčových aspektov.
Prvým bol počet hlásení výskytu nenávistných prejavov. Dohromady na všetkých platformách bolo nahlásených 4 543 príspevkov, pričom 3 237 z nich nahlásili štandardní používatelia, zatiaľ čo zvyšných 1 306 nahlásili poverení kontrolóri internými kanálmi. Najviac hlásení dostal Facebook (1 799), oproti tomu Dailymotion, Snapchat a Microsoft nedostali žiadne.
Druhým skúmaným aspektom bola doba potrebná na vyhodnotenie hlásenia. 81% všetkých prípadov bolo vyriešených v priebehu 24 hodín a ďalších 10% v priebehu 48 hodín.
Podľa Kódexu musia spoločnosti vyriešiť väčšinu hlásení do 24 hodín, čo síce splnili, no počas predošlého monitoringu bol podiel hlásení vyriešených v priebehu 24 hodín na úrovni 90%. Najviac hlásení počas 24 hodín vyriešil Jeuxvideo (100%), následne YouTube (88,8%), najhoršie dopadol Instagram (62,4%). Oproti predošlému monitoringu si mierne polepšili iba Twitter a YouTube.
Tretím skúmaným bodom bola miera odstraňovania škodlivého obsahu. Celkovo prevádzkovatelia platforiem odstránili 62,5% nahláseného obsahu, čo je pokles oproti roku 2019, kedy bol podiel odstránených príspevkov 71%. Všetok nahlásený obsah odstránil portál Jeuxvideo, 80% odstránil TikTok. Iba polovicu hláseného obsahu odstránil Twitter.
Štvrtou hodnotenou kategóriou bolo poskytovanie spätnej väzby používateľom po nahlásení potenciálne škodlivého obsahu. V priemere platformy informovali používateľov o ďalšom postupe po nahlásení obsahu v 60% prípadov, čo je pokles oproti 67% z roku 2019.
Spätnú väzbu poskytoval v každom prípade portál Jeuxvideo, pričom Facebook notifikoval používateľov len v 87% prípadov. Naopak, YouTube poskytol spätnú väzbu iba v 7% prípadov.
Posledným skúmaným aspektom bol dôvod nenávistných prejavov. Najčastejšie sa jednalo o prejavovanie nenávisti kvôli sexuálnej orientácii a xenofóbii.
Je budúcnosťou Zákon o digitálnych službách?
V decembri 2020 navrhla Komisia Zákon o digitálnych službách (Digital Services Act), ktorý by mal predstavovať ďalšiu verziu záruky bezpečnosti a ochrany používateľov v online priestore.
Mal by byť plnohodnotnou náhradou za súčasný Kódex správania sa. Na rozdiel od Kódexu, Zákon o digitálnych službách už nebude založený na dobrovoľnej báze.
Česká eurokomisárka Věra Jourová sa vyjadrila, že “…Kódex prináša dobré výsledky, no platformy nesmú poľaviť a musia sa zamerať na medzery. Zákon o digitálnych službách poskytne silné nástroje pre boj proti nelegálnym nenávistným prejavom online.”
