Efektívna kontrola epidémií na africkom kontinente čelí problémom. Množstvo konšpiračných teórií zaplavuje zdravotnícky sektor

Dezinformácie šírené v Afrike sa koncentrujú aj na tému vírusových ochorení. Propagovanie falošných informácií môže znížiť dôveru v zdravotnícke inštitúcie a efektívnosť karanténnych opatrení počas epidémií.

Afrika je známa rôznymi vírusovými ochoreniami, ktoré vznikli alebo zmutovali na jej území. Podľa amerického Centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (CDC) bolo v Afrike zatiaľ celkovo objavených 25 vírusových ochorení predstavujúcich hrozbu pre ľudské zdravie.

Situácia na kontinente sa stala problematickou najmä z dôvodu neadekvátnej a nerovnomernej úrovne poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Podľa dát z portálu Africa Health Stats z roku 2016 v porovnaní s dátami z Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) nedosahuje ani jedna africká krajina priemer členských krajín OECD v poskytovaní zdravotnej starostlivosti na osobu.

Tvrdenie podporujú aj informácie zo Svetovej banky o tom, že krajiny Sahelského regiónu nedokážu naplniť ani minimálne nároky na poskytovanie zdravotníckych služieb.

Novou komplikáciou pre africké štáty je šírenie dezinformácií o chorobách, ktoré sa objavuje predovšetkým od vypuknutia pandémie COVID-19.

Platforma AIRA

V reakcii na rastúce dezinformačné toky ohrozujúce všeobecné zdravie spoločnosti vznikla Africkej aliancie pre reakciu proti dezinformáciám (The Africa Infodemic Response Alliance, AIRA). Tá združuje 14 organizácií, medzi ktorých ciele patrí poskytovanie relevantných informácií o vírusových ochoreniach.

Podľa prieskumu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa im podarilo  od vypuknutia pandémie vyvrátiť vyše 1300 zavádzajúcich správ.

Boj proti dezinformáciám platformy AIRA vedie iniciatíva Viral Facts Africa, ktorá svojou činnosťou chcela osloviť čo najširšie spektrum ľudí. Program je zameraný na identifikáciu falošných správ, aplikáciu pravdivých informácií a na zvýšenie dosahu vedeckých faktov v jednotlivých komunitách.

Takmer každá choroba má vlastnú konšpiračnú teóriu

So vznikom pandémie COVID-19 prišla „infodémia“ – s rýchlo sa šíriacim vírusom sa začali rozmáhať dezinformácie popierajúce faktické informácie a vedecké dôkazy po celom svete. Od vzniku ochorenia COVID-19 navyše došlo aj k zintenzívneniu dezinformácií na rôzne iné vírusové ochorenia.

Koronavírusová dezinformačná scéna sa preukázala ako veľmi rozsiahla. Veľké množstvo týždenných reportov z platformy AIRA sa venovalo práve COVID-19.

Väčšina dezinformácií pritom spočívala v popieraní efektivity vakcín, v tvorbe a šírení falošných tvrdení o ich vedľajších účinkoch, ale aj v šírení fám o údajnom celosvetovom sprisahaní voči africkému obyvateľstvu.

Príkladom toho, aký veľký dopad majú dezinformácie, sa stal dosah myšlienky, že vakcíny proti COVID-19 prenášajú ochorenie HIV. Informácia sa dostala v Južnej Afrike, Nigérii, Konžskej demokratickej republike, Senegale a na Mauríciuse k 200-tisíc používateľom aplikácie Telegram.

Klamlivé naratívy nesú anti-západný motív

Po objavení divokého poliovírusu v roku 2020 sa zase v Malawi, Keni, Južnej Afrike a Zambii začala šíriť informácia, že ide o umelo vytvorený vírus, ktorého cieľom je likvidácia budúcich afrických generácií Západom.

Intenzívnejšia propaganda voči Západu bola viditeľná aj v marci 2022. V štátoch Burkina Faso, v Stredoafrickej republike, Keni, Ugande, ale aj v Južnej Afrike sa vtedy rozšírila nepravdivá informácia, že Rusko na Ukrajine údajne objavilo tajné vírusové laboratória financované USA.

Podobný typ dezinformácií bol badateľný po vypuknutí eboly v Konžskej demokratickej republike a Ugande v roku 2019, kde sa hlavným cieľom konšpirátorov stala WHO.

Dezinformačná scéna to propagovala ako „projekt WHO a štátnych vlád“, ktorých cieľom je profitovať z ľudského utrpenia. Zároveň vyzývali, aby sa ľudia nenahlasovali do karanténnych centier, ktorých cieľom bolo zabrániť šíreniu vírusu.

Podľa týždenného reportu platformy AIRA zo 6. júna 2022 ruské ministerstvo obrany obvinilo USA z vytvorenia laboratórií v Nigérii, v ktorých sa vytváral nový kmeň opičích kiahní. Na základe ruských informácií a fotografií nemalo mať spomínané pracovisko žiadne karanténne opatrenia, aby sa vírus ľahšie šíril.

Konšpiračná teória o laboratóriách na biologické zbrane v Nigérii sa šírila v deviatich krajinách Afriky, a to prevažne v centrálnej časti kontinentu. Falošné obvinenia Ruskej federácie vyvrátila nigérijská vláda aj medzinárodné organizácie.

Dopady dezinformácií na spoločnosť

Šíriace sa konšpiračné teórie majú dopad nielen na jednotlivcov, ale na celé komunity. V Afrike, kde kmeňová príslušnosť zohráva dôležitejšiu úlohu než tá štátna, je situácia o to vážnejšia.

Rovnako kritickým sa stáva prehlbovanie nedôvery obyvateľov voči štátnym zložkám. Ľahko šírené dezinformácie sú dôkazom toho, že v afrických krajinách chýbajú stabilné inštitucionálne rámce, ktoré by ich dokázali efektívne regulovať. Štátne zložky ale zohrávajú dôležitú úlohu v riadení spoločnosti počas prepuknutia epidémie, preto je potrebné, aby mali dostatočnú dôveru obyvateľstva.

Situácii však neprospieva ani história kolonializmu európskych štátov, vďaka ktorým sa ruské dezinformačné kampane dokážu ľahšie uchytiť v spoločnosti. Je to najmä tým, že Moskva útočí svojou propagandou na Západ.

Výrazný nárast konšpiračných teórií z Kremľa možno vidieť po 24. februári 2022, keď Ruská federácia napadla Ukrajinu. Podľa Afrického centra pre strategické štúdie Rusko vedie propagandu a šíri konšpiračné teórie v 28 afrických štátoch.

Bagatelizovanie chorôb ohrozuje zdravie samotných afrických občanov. Okrem toho, nedostatočné riešenie klimatickej krízy rozvinutými štátmi spôsobuje prehlbovanie spektra problémov, ktorými trpia krajiny v Afrike.

Zľahčovanie dôležitosti OSN, ktorej úlohou na kontinente je pomáhať trpiacim ľuďom a zabezpečovať mier, je výsledkom upadajúceho vplyvu Západu a silného šírenia ruských propagačných kampaní. Aby sa krajiny dokázali rozvíjať v mieri a stabilite, je potrebné prehlbovať celosvetovú spoluprácu v spoločnom riešení globálnych problémov.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/

Študent bakalárskeho stupňa Medzinárodných vzťahov na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde ďalej hodlá pokračovať na magisterskom stupni štúdia v odbore Bezpečnostné štúdie. Zaujíma sa o problematiku postkolonializmu, aktuálne dianie v medzinárodnom priestore a dopady klimatickej zmeny na medzinárodnú bezpečnosť. Vo svojom záverečnom výskume pre bakalársku prácu sa venuje otázke Západnej Sahary.