Existuje nespočetné množstvo dôkazov, že demokratické procesy Európskej únie (EÚ) sú častým cieľom dezinformácií a kampaní, ktoré európske hodnoty spochybňujú. Medzi základné prvky demokracie patrí rovnosť všetkých bez ohľadu na pohlavie, rod, vek, rasu, etnikum, náboženstvo, ideologické presvedčenie či sexuálnu orientáciu.
Práve sexuálna orientácia sa stala vďačným cieľom mnohých dezinformačných kampaní, pomocou ktorých sa darí polarizovať európsku spoločnosť.
Dezinformačný nastroj na destabilizovanie Európy
Rusko je v mnohých európskych krajinách tajnými službami identifikované ako krajina, ktorá sa najviac snaží ovplyvniť európsku politiku a rozhodovacie procesy. Kremeľ je teda považovaný za hlavný zdroj, avšak nie jediný, ktorý má záujem destabilizovať EÚ. Vhodným nástrojom sú sociálne témy, o ktorých nepanuje zhoda a ktorými sa dá ľahko vytvoriť pocit strachu.
Podľa štúdie EP sa ruský vplyv schováva za ideologicky motivovanými medzinárodnými hráčmi a konzervatívnymi miestnymi partnermi. Tí majú rovnaké záujmy a vďaka nim sa do veľkej miery darí v spoločnosti presadiť škodlivé naratívy.
Dezinformačné naratívy sa točia okolo šiestich hlavných argumentov
Existuje šesť hlavných dezinformačných argumentov, ktoré sa často navzájom kombinujú:
- LGBTI+ je nový kolonializmus Západu, ktorý šíri morálnu skazenosť a degradáciu,
- LGBTI+ predstavuje nebezpečenstvo pre deti, propaguje pedofíliu a vnucuje nevhodnú sexuálnu výchovu,
- LGBTI+ je genderová ideológia, proti ktorej treba bojovať, lebo ničí civilizáciu a ľudskú rasu,
- ochrana tradičnej rodiny,
- nastolenie prirodzeného poriadku ako určil Boh,
- negatívne vymedzovanie sa voči inakosti a hanlivé označovanie iných.
V poslednom čase je v Európe najrozšírenejší najmä naratív tzv. heteroaktivizmu. Podľa tejto teórie sú heterosexuáli jediní normálni a morálne nadradení, keďže ich sexuálna orientácia podporuje tradičnú rodinu. LGBTI+ komunitu stavajú do role hlavného nepriateľa, ktorý chce všetko zničiť.
Dezinformačné stratégie sa prispôsobujú národnému kontextu
Taktiky na šírenie dezinformácií sa v každej krajine rôznia a sú prispôsobené miestnym podmienkam. Medzi najobľúbenejšie stratégie patrí sociálna mobilizácia, ovplyvňovanie rozhodovacích procesov, menenie sociálnych noriem a stavanie väčšinovej spoločnosti do role obete.
Dezinformácie o LGBTI+ komunite sú vybudované na strachu z neznámeho a bagatelizujú jej problémy. Tým znemožňujú nájsť konštruktívne riešenie, ktoré by nikoho nediskriminovalo.
Zaznamenaný bol tiež nárast množstva nenávistných prejavov v online priestore. Dezinformátori sú na internete a na sociálnych sieťach extrémne aktívni. Vytváraním online komunít prispievajú k pocitu, že ľudia patria k určitej skupine.
V mnohých členských krajinách EÚ šíreniu dezinformácií dopomáhajú aj oficiálni predstavitelia a iné známe osobnosti. Ako príklad môže poslúžiť nový maďarský zákon namierený proti LGBTI+ komunite, slovný útok poľského biskupa Stanisława Gądeckého na omši v Nitre či vyhlásenia niektorých slovenských poslancov zo strán ako ĽSNS, OĽANO, Sme rodina či SMER – sociálna demokracia.
LGBTI+ ľudia sa cítia diskriminovaní
LGBTI+ komunita sa pritom cíti diskriminovaná a považovaná za menejcennú, čo predstavuje vážny problém pre demokratické spoločnosti. Podľa prieskumu organizácie FRA z minulého roku, až 58 % respondentov v Európe sa za posledných päť rokov stretlo s obťažovaním a útokmi kvôli svojej sexuálnej orientácii.
Slovensko pritom patrí medzi najhoršie krajiny pre LGBTI+ ľudí. Mnohí sa boja verejne preukazovať svoju sexualitu, držať sa za ruky s osobou rovnakého pohlavia alebo nahlásiť diskrimináciu na polícii zo strachu z ďalšieho stigmatizovania.
Podľa štúdie vykonanej na dospievajúcich Slovákoch a Slovenkách pritom existujú jasné dôkazy, že zvýšené množstvo nepodložených mýtov a tvrdení o LGBTI+ komunite výrazne prispieva k homofóbii.
