Ak by ste na sociálnych sieťach natrafili na niektoré z idilických videí s mladými ujgurskými influencermi, zrejme by ste netušili, že množstvo ľudskoprávnych organizácií a OSN zdokumentovalo dôkazy o závažnom porušovaní ľudských práv voči tejto moslimskej etnickej menšine Komunistickou stranou Číny.
Austrálsky inštitút pre strategickú politiku (ASPI) vydal 20. októbra správu, v ktorej poukazuje na využívanie influencerov ako nástroja „pekinského propagandistického arzenálu“. Správa detailne skúmala 1700 videí vytvorených 18 populárnymi účtami na platforme YouTube.
Videá v rozpore s realitou
Tieto videá väčšinou vytvárali mladé ženy z komunít etnických menšín. Na nich zdieľali prevažne pozitívny životný štýl a prezentovali Sin-ťiang a ďalšie regióny ako šťastné a stabilné. Niektoré videá však výslovne útočili na západných kritikov, ktorí poukazujú na porušovanie ľudských práv v Číne.
Ich obsah často pôsobí nenútene, domácky. Na druhej strane kamery však v mnohých prípadoch stojí veľký aparát vládnych organizátorov, štátom kontrolovaných spravodajských médií a iných oficiálnych kanálov.
„Sin-ťiang je rovnaký ako iné miesta v Číne,“ hovorí ujgurský influencer v jednom z videí. „Ľudia žijú a pracujú v mieri a šťastí. Neexistuje žiadna genocída a žiadna nútená práca. Ľudia z celého sveta sú v Sin-ťiangu vítaní,“ dodáva.
Touto formou sa Čína tiež snaží vyvrátiť tvrdenia západných médií, akademických výskumníkov a západných vládnych predstaviteľov o porušovaní ľudských práv v oblasti Sin-ťiang. Videá sa zároveň snažia cieľové publikum presvedčiť o tom, že sa v oblasti nevyskytujú žiadne prevýchovné tábory. Ľudia z menšín údajne žijú v problematických oblastiach v harmónii.
Mnohé videá sa podľa správy prvýkrát objavili na prísne kontrolovaných domácich čínskych sociálnych médiách. Neskôr boli prenesené na západné platformy, ktoré sú v Číne zakázané. Tam primárne oslovujú komunity čínskej diaspóry, no zameriavajú sa aj na širšie zahraničné publikum.
Pre bežných Ujgurov je však využívanie zahraničných sociálnych sietí nemysliteľné. Takéto konanie by totiž spadalo pod 75 znakov radikalizácie. Ta to by mohli dostať vysoký trest odňatia slobody či byť prevezení do prevýchovného tábora.
Platformy na problém reagujú len čiastočne
Peking využíva na zdieľanie videí v rôznych častiach sveta aj svoje veľvyslanectvá. YouTube sa snaží podporovať transparentnosť označením kanálov prevádzkovaných vládou a financovaných spravodajskými organizáciami. Platforma však neoznačuje osobné kanály ich zamestnancov. To umožňuje niektorým youtuberom zakryť skutočnosť, že pracujú pre čínske štátne médiá.
Nie je jasné, aký príjem môžu influenceri z tohto diela generovať. Okrem peňazí však čínske vládne subjekty poskytujú aj niečo, čo môže byť pre osobnosti sociálnych médií rovnako cenné: sledovanosť.
YouTube používa príjmy z reklamy na platenie influencerov na základe toho, koľko ľudí ich obsah sleduje. Práve to môže pomôcť influencerom uzavrieť sponzorské zmluvy s veľkými spoločnosťami a ďalej šíriť propagandu Pekingu na sociálnych sieťach.
Nová forma propagandy Číny
Čínska vládna propaganda je častokrát nepresvedčivá, v posledných rokoch však využíva popularitu influencerov z prenasledovaných komunít. Šírenie propagandy influencermi je pre Peking výhodné aj z toho dôvodu, že v cieľovom publiku vytvárajú autentický pocit. Menej uhladená prezentácia má v poslucháčovi vyvolať falošný pocit legitímnosti a transparentnosti o pohraničných regiónoch Číny.
Sin-ťiang je známy ako problematický región Číny vzhľadom na jeho prevažne ujgurskú populáciu – moslimská etnická menšina hovoriaca turkicky. Od množstva násilných útokov na civilistov spáchaných ujgurskými militantmi sa čínska vláda netají svojím „bojom proti terorizmu“ v regióne.
Po teroristickom útoku v roku 2001 v New Yorku sa Čína rozhodla využiť momentum a vytvoriť vlastný príbeh boja proti „terorizmu“ voči ujgurskej menšine a jej náboženstvu. V tomto ťažení však ide predovšetkým o násilnú snahu zničiť jej etnickú a náboženskú identitu. Tá je v rozpore s politikou Komunistickej strany Číny.
Panel OSN pre ľudské práva v roku 2018 uviedol, že dostal „početné a dôveryhodné“ správy o tom, že úrady v Sin-ťiangu zatvorili viac ako 1 milión Ujgurov a moslimov z iných etnických menšín do prevýchovných táborov.
Potláčanie ľudských práv zo strany Číny je naďalej problémom
Len niekoľko minút pred koncom svojho štvorročného mandátu o polnoci 31. augusta vydala vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová dlho odkladanú správu o porušovaní ľudských práv čínskou vládou voči Ujgurom a iným turkickým menšinám.
Správa predostrela dôkazy o tom, že „boli spáchané vážne zločiny proti ľudskosti voči ujgurskej menšine v oblasti Sin-ťiang a ďalším prevažne moslimským komunitám“. Čínska vláda však obvinenia o zadržiavaní približne 1 milióna ľudí v prevýchovných táboroch a potláčaní náboženských či kultúrnych aktivít rázne odmieta.
Peking preto na obvinenia reagoval rozsiahlou 121-stranovou správou, v ktorej zdôrazňuje hrozbu terorizmu. Zároveň Čína tvrdí, že politiky namierené proti „radikalizácii“ a vytvorenie „centier odborného vzdelávania a prípravy“ priniesli do Sin-ťiangu stabilitu. Podľa Pekingu sú kritizované politiky zamerané na zmiernenie chudoby a boj proti extrémizmu.
Čínsky prezident Si Ťin-pching však počas svojho mandátu naďalej okliešťuje mantinely slobody celému obyvateľstvu, najmä však etnickým menšinám v oblasti Sin-ťiang, Tibet a Vnútorné Mongolsko.
Od nástupu k moci Si Ťin-pchinga si tieto regióny prechádzajú politikou kultúrnej asimilácie v prospech hanskej väčšiny, ktorá je jednou z 56 etník a tvorí takmer 92 % populácie. Influenceri vo videách to potvrdzujú aj tým, že pravidelne spomínajú hanskú kultúru a dôležitosť mandarínskeho jazyka – úradného jazyka pevninskej Číny – v ich regióne.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
