Aj keď pandémia COVID-19 ustúpila, výrazné oslabenie zdravotných systémov prinieslo nové vlny epidémií, ktoré vážne postihujú deti po celom svete. Je to jedným zo smutných dôsledkov pandémie, po ktorej viac ako 60 miliónov detí ostalo bez potrebných dávok bežných detských vakcín.
Klesajúca miera očkovania detí pritom vedie k nárastu výskytu detských chorôb a zvyšovaniu počtu úmrtí. Jedným z alarmujúcich príkladov je nárast prípadov osýpok, ktorý priamo súvisí s nižšou zaočkovanosťou. Už v polovici roku 2023 až 47 krajín hlásilo výskyt osýpok. To je o 31 viac ako v júni 2020. Zatiaľ čo zaočkovanosť celosvetovo klesá, počet prípadov osýpok sa zvyšil a úmrtnosť vzrástla o 43 %.
„Nedostatočná obnova vakcinácie proti osýpkam v krajinách s nízkymi príjmami po pandémii je alarmujúcim signálom, že treba konať. Osýpky sa z dobrého dôvodu volajú vírusom nerovnosti. Je to choroba, ktorá nájde a napadne tých, ktorí nie sú chránení,“ povedala riaditeľka pre imunizáciu vakcínu a biologickú liečbu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Kate O´Brien.
V dôsledku pandémie je až 85 miliónov detí nedostatočne imunizovaných, čo znamená, že im bola poskytnutá iba čiastočná dávka vakcín potrebných na úplnú ochranu pred konkrétnou chorobou. Len v rokoch 2019 až 2021 zmeškalo v dôsledku pandémie alebo vojny na Ukrajine povinné očkovanie celosvetovo až 67 miliónov detí.
Očkovanie detí po pandémii reflektuje globálne nerovnosti
Zdravotné systémy v niektorých štátoch, ako sú Brazília, Mexiko či Indonézia, sa úspešne zotavili z vážnych dopadov pandémie COVID-19 a opätovne dosiahli alebo dokonca prekonali úrovne očkovania, ktoré mali pred vypuknutím pandémie. Naopak, iné krajiny, väčšinou tie, kde bola miera očkovania pred pandémiou výrazne nižšia než ciele stanovené Detským fondom OSN (UNICEF), predchádzajúce úrovne zaočkovanosti nedosiahli.
Problémy s nedostatočnou zaočkovanosťou sa prejavujú najmä v rozvojových krajinách. Medzi krajiny s veľkým počtom detí, ktoré nedostali žiadnu očkovaciu dávku proti bežným chorobám, patria Nigéria, Etiópia, India, Konžská demokratická republika a Pakistan.
Skúsenosti z očkovania v Ghane ilustrujú výzvy, ktorým čelia mnohé krajiny s nízkymi príjmami. Počas obdobia protipandemických opatrení a lockdownov tu rodičia nemohli priviesť svoje deti na rutinné očkovania.
Aj keď boli obmedzenia zrušené, mnohí rodičia zostali opatrní a stále sa vyhýbali očkovacím centrám zo strachu pred infekciou. Uviedla to Priscilla Obiri, zdravotná sestra zodpovedná za očkovanie v nízkopríjmových rybárskych komunitách na okraji hlavného mesta Ghany, Accra.
Rodičia odmietajú deti očkovať kvôli konšpiračným teóriám a dezinformáciám
Nedostatočne zaočkované sú však aj deti v rozvinutých krajinách, ako je napríklad Spojené kráľovstvo či Spojené štáty americké. Príčinou nie je oslabené zdravotníctvo alebo nedostatok vakcín, ale najmä konšpiračné teórie a dezinformácie.
Medzi najznámejšie a nespočetne veľakrát vyvrátené tvrdenia patrí napríklad, že vakcináciou doktori do tela implantujú mikročipy alebo že vakcína upraví ľudské DNA. Žiadna z vakcín, ktoré sa v súčasnosti testujú na ľuďoch, pritom nie je určená na zmenu ľudskej DNA, ani neobsahuje technológiu, ktorá by z ľudí urobila geneticky modifikované organizmy.
Veľkú nedôveru u ľudí v očkovanie vyvolávajú aj tvrdenia, že po očkovaní masívne zomierajú ľudia. To sa nikdy nepotvrdilo, teória sa však opakuje pravidelne. Deje sa tak aj napriek tomu, že farmaceutické firmy majú veľmi prísne bezpečnostné pravidlá a kontroly.
Rastúci odpor voči očkovaniu je príčinou viacerých vznikajúcich epidémií infekčných chorôb ako chrípka, osýpky, mumps alebo ružienka. Politizácia tejto témy má výrazný vplyv na narastajúci skepticizmus a vyvoláva obavy z ďalšieho odmietania povinných vakcín.
Vplyv majú aj politické názory
Názory rodičov na povinné očkovanie ich detí sa pritom líšia v závislosti od politického presvedčenia. Podľa prieskumu sú v USA proti očkovaniu detí hlavne voliči Republikánskej strany.
„Považujem to za náročný argument, keď vláda hovorí, že je za individuálnu slobodu pokiaľ ide o právo na potrat a všetky tieto ďalšie veci, ale keď ide o očkovanie, neexistuje nič také ako moje telo, moja voľba,“ povedal Adam Moore, 43-ročný manažér marketingovej firmy a otec troch detí. Dodal, že keby išlo a smrteľný vírus, ako napríklad ebola, svoje deti by zaočkovať dal. Choroby ako osýpky či detská obrna však nepovažuje za hrozbu. Aj tie však vedia byť smrteľné alebo môžu viesť k vážnym trvalým následkom.
Očkovanie navyše nie je len otázkou individuálnej slobody, ale aj zodpovednosťou voči celej spoločnosti. Kolektívna imunita, ktorú podporuje, chráni nielen očkované osoby, ale aj tých, ktorí z dôvodu zdravotných obmedzení očkovaní byť nemôžu. Okrem toho je vakcinácia aj formou prevencie ochorení, čo znamená, že každý zaočkovaný prispieva k bezpečnosti a ochrane všetkých.
Vplyv sociálnych sietí a vakcinácia na Slovensku
Rodičia často vyhľadávajú odpovede na otázku, či očkovať svoje deti, na sociálnych sieťach. V online diskusiách je pritom možné pozorovať, že antivakcinačné komentáre dosahujú žiadaný efekt. Mnohí rodičia napriek odporúčaniu lekárov podľahnú dezinformáciám a vakcináciu svojich detí odmietajú. To aj napriek tomu, že vo viacerých štátoch, vrátane Slovenska, je povinné očkovanie detí proti tetanu, záškrtu, osýpkam, detskej obrne, čiernemu kašľu a iným vírusovým ochoreniam, ktoré môžu mať u detí ťažký priebeh a spôsobiť vážne komplikácie alebo smrť.
Dezinformácie teda výrazne formujú celkový postoj k očkovaniu. Ani po rokoch od pandémie počet nepravdivých tvrdení neklesá, čo ovplyvňuje verejnú mienku a vedie k zvýšenému odporu voči očkovaniu. Dopady pandémie COVID-19 na dôveru vo vedu sú stále citeľné a počet ľudí, ktorí nedôverujú očkovaniu alebo si nemyslia, že je bezpečné, sa zvyšuje.
Na Slovensku sa deti povinne očkujú proti viacerým chorobám. Na vytvorenie kolektívnej imunity je potrebná zaočkovanosť nad 95 %. Niektoré okresy však túto hranicu nedosahujú. Patria medzi ne napríklad Levoča, Myjava a Spišská Nová Ves.
Hlavným dôvodom klesajúcej kolektívnej imunity je práve odmietanie povinného očkovania rodičmi. Odborníci upozorňujú na vážne dôsledky pre verejné zdravie, ak sa trend neskoršieho očkovania a odmietania povinných vakcín nezvráti. Pomôcť by mohlo napríklad vyžadovanie preukazu o zaočkovaní pred nástupom do škôlok alebo škôl. Takéto návrhy však zatiaľ slovenským parlamentom neprešli.
Popieranie vedeckých faktov a odmietanie vakcinácie, ktoré zachránili už milióny ľudí po celom svete, môže mať vážne dôsledky pre jednotlivcov, ale aj spoločnosť ako celok. V časoch, kedy sa veľa ľudí spolieha práve na informácie na sociálnych sieťach, môžu dezinformácie ohroziť verejné zdravie a podnecovať strach. Je preto nevyhnutné informácie overovať.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
