Berlín a Paríž oznámili, že podniknú kroky proti očakávanej snahe zahraničných mocností ovplyvniť blížiace sa voľby. Vo Francúzsku vznikne agentúra na boj so zahraničnými dezinformáciami. V Nemecku, ktoré hlási zvýšený počet kyberútokov, chystajú legislatívne zmeny.
Dve krajiny Európskej únie, Nemecko a Francúzsko, čakajú voľby. V Nemecku sa budú konať už v septembri, zatiaľ čo Francúzi pôjdu k urnám až budúci rok.
S blížiacimi sa voľbami silnejú obavy zo zahraničnej snahy ovplyvniť ich výsledok. Obe krajiny preto plánujú preventívne kroky.
Agentúra na boj proti zahraničným dezinformáciám
Na začiatku júna Francúzi oznámili, že v septembri vznikne agentúra na boj so zahraničnými dezinformáciami. Podľa francúzskeho generálneho tajomníka obrany a národnej bezpečnosti Stéphana Bouillona má byť úlohou novej agentúry odhaliť zahraničné „útoky“ a získať o nich čo najviac informácií.
Politikom, diplomatom, sudcom a médiám by to podľa Bouillona malo pomôcť uvedomiť si, že napríklad niektoré tweety a diskusie na sociálnych sieťach sú výsledkom tzv. trollých fariem.
Tento krok uvítala aj francúzska poslankyňa Laetitia Avia za vládnu stranu La République en marche: „Vieme, že existujú zahraničné mocnosti, ktoré investujú milióny eur na dezinformačné nástroje a boli by sme veľmi naivní, ak by sme nereagovali.“
Už v posledných francúzskych prezidentských voľbách v roku 2017 boli skupiny napojené na Rusko obvinené z hackerských útokov na prezidentského kandidáta Emmanuela Macrona.
Zo strany Francúzska sa nebude jednať o prvé opatrenie voči dezinformáciám. Francúzsky parlament už v roku 2018 schválil tzv. „zákon proti falošným správam“, ktorý umožňuje sudcovi nariadiť odstránenie takéhoto obsahu do 48 hodín.
Nezaostáva ani Nemecko
Na dezinformačné kampane sa pripravuje aj Nemecko. Nemeckí zákonodarcovia nedávno prijali zákon, ktorý sa snaží zakročiť proti nenávistným prejavom a falošným správam na sociálnych sieťach (Network Enforcement Act). V dôsledku zákona sú veľké online platformy zároveň povinné vydávať pravidelné správy o krokoch, ktoré podnikli na odhaľovanie a odstraňovanie dezinformácií.
Medzi Nemcami sa šíria napríklad nepodložené tvrdenia o volebnom podvode, ktoré propagujú najmä krajne pravicoví politici a ruské štátne médiá.
Zákon sa však nezaobišiel bez kritiky. Aktivisti za občianske práva tvrdia, že obmedzuje slobodu prejavu. V podobnom duchu ho odmietla aj liberálna Slobodná demokratická strana, ktorá vyžadovala jeho zrušenie. Naopak, Strana zelených nepovažuje opatrenia za dostatočné.
Berlín hlási nárast kyberútokov
Nemecké ministerstvo vnútra zároveň varovalo, že septembrové voľby môžu byť terčom ruských hackerov. Správa ministerstva vnútra pritom upozorňuje na scenár z amerických prezidentských volieb v roku 2016, v ktorých hackeri ukradli citlivé dáta s cieľom ovplyvniť výsledok volieb. Americké súdy neskôr z incidentu obvinili 12 členov hackerskej skupiny napojenej na ruskú vojenskú spravodajskú službu GRU.
K nárastu kybernetických útokov malo dochádzať už v uplynulých týždňoch, varuje ministerstvo. Má sa jednať napríklad o snahu získať prístup k e-mailovým účtom politikov, ktoré môžu obsahovať citlivé údaje. Tie by následne mohli byť použité na skompromitovanie kandidátov a ovplyvnenie výsledku volieb.
Portál EUvsDisinfo už v marci upozornil na informačné operácie proti Nemecku. „Žiadna z krajín nie je prostredníctvom dezinformácií napádaná tak prudko ako Nemecko,“ píše sa v správe. Pre príklad, databáza EUvsDisinfo obsahuje 700 prípadov dezinformácií voči Nemecku, zatiaľ čo pri Francúzsku ich evidujú len 300.
