Rusko a Bielorusko sú dnes vnímané ako najbližší spojenci. Svedčia o tom nielen útoky na Ukrajinu z bieloruského územia, ale aj informačná vojna, ktorú Minsk a Moskva spoločne vedú proti Západu. Lukašenkov režim ochotne preberá Putinovu propagandu a dezinformuje o úmysloch EÚ a NATO, ktoré rovnako ako jeho spojenec považuje za hrozby.
Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 vznikla samostatná Bieloruská republika. No už o päť rokov neskôr podpísal bieloruský prezident Alexander Lukašenko a vtedajší ruský prezident Boris Jeľcin zmluvu o vzniku spoločného zväzového štátu. Má ísť o spojenie dvoch slovanských susedov, ktorého úlohou je ešte viac prehĺbiť spoluprácu medzi nimi. Demonštráciou spolupráce v praxi je napríklad záväzok Minsku, že nepodnikne žiadnu vojenskú akciu, ak ju Moskva najprv neodsúhlasí.
Staronoví spojenci
Blízke vzťahy medzi oboma krajinami neboli vždy samozrejmosťou. Na začiatku druhého desaťročia 21. storočia Rusko aktívne útočilo na Lukašenkov režim. O bieloruskom prezidentovi a jeho rodine boli natáčané dokumentárne filmy, ktoré ich mali v očiach verejnosti zdiskreditovať.
Ruskí funkcionári kritizovali najmä protiruské postoje, ktoré mal ich sused v tom čase zastávať. Lukašenko sa totiž odmietol pridať na stranu Ruska, keď v roku 2014 označil anexiu Krymu za „zlý precedens“. Rovnako negatívne ruskí politici vnímali aj bieloruské rozhodnutie neuznať samostatnosť Abcházska a Južného Osetska. Ide o dve separatistické územia, ktoré sa nachádzajú v Gruzínsku. Väčšina sveta – s výnimkou Ruska a niekoľkých ďalších štátov – ich samostatnosť neuznáva.
Bieloruský prezident v tom čase východnému susedovi dokonca pohrozil, že ak bude aj naďalej zasahovať do vnútorných a zahraničných záležitostí krajiny, prestane odoberať ruský plyn.
Paralelne s ochladzovaním vzťahov s Ruskom si krajina začala budovať bližší vzťah s EÚ. V tom čase bolo prakticky nemožné nájsť čo i len jeden článok, ktorým by bieloruské médiá či politickí funkcionári kritizovali Úniu alebo jej rozširovanie.
Zmena po problematických voľbách
Zlom nastal po prezidentských voľbách v roku 2020. Informácie o možnom sfalšovaní volebného procesu vyhnali ľudí do ulíc. Masové demonštrácie obyvateľov boli násilne potlačené a krajina sa preto ocitla v izolácii. Pomocnú ruku poskytol Lukašenkovi staronový spojenec Vladimir Putin.
Odvtedy sa vzájomné vzťahy medzi Ruskom a Bieloruskom výrazne zlepšili. K ďalšiemu zblíženiu došlo po vypuknutí vojny na Ukrajine vo februári 2022. Dôkazom dobrých susedských vzťahov je okrem iného aj rozmiestnenie ruských taktických jadrových zbraní na bieloruskom území.
Od udalostí po prezidentských voľbách sa Minsk začal od EÚ vzďaľovať. Západný svet totiž razantne odsúdil násilnú odpoveď vlády na protesty a voľby vyhlásil za nespravodlivé a neslobodné. EÚ na krajinu uvalila sankcie a finančnú pomoc odvtedy poskytuje bieloruskej demokratickej opozícii.
Ako hovorí Alesia Rudnik, bieloruská vedecko-výskumná pracovníčka, Bielorusko sa dovtedy snažilo stáť medzi Západom a Ruskom. Po týchto udalostiach sa však európske dvere zatvorili a Rusko sa stalo garantom, že Lukašenkov režim prežije.
Tŕňom v oku sú najmä susedné štáty
Od roku 2020 sa krajina upäla na ruskú pomoc. Na oplátku je Lukašenko lojálny voči Putinovmu režimu. Bielorusko taktiež ochotne pomáha svojmu spojencovi v šírení propagandy proti EÚ. Prezentuje sa ako „posledná pevnosť slovanskej civilizácie“ a ochranca Ruska pred ostatnými európskymi krajinami, najmä Poľskom a Litvou. Práve cielené útočenie na jednotlivé krajiny je kľúčovou súčasťou bieloruskej dezinformačnej kampane.
Napríklad Poľsko zobrazujú bieloruské médiá ako nesuverénny štát, ktorý je pod výrazným vplyvom Spojených štátov amerických. Pred poľskými parlamentnými voľbami, ktoré sa uskutočnili v októbri minulého roka, Andrej Savinych, člen dolnej komory bieloruského parlamentu a predseda Komisie pre zahraničné vzťahy, upozorňoval v politickej relácii na to, že „je jedno, kto vyhrá, vládnuca strana si aj tak osvojí protiruské a protibieloruské postoje“.
V súvislosti s parlamentnými voľbami sa týmito propagandistickými kanálmi šírila aj dezinformácia o tom, že výsledky volieb boli sfalšované. Podľa webu EUvsDisinfo išlo pravdepodobne o pokus vrátiť Poľsku obvinenia o neslobodných voľbách z roku 2020.
Nástrojom je aj migrácia
Esom v bieloruskom rukáve je hranica, ktorú krajina zdieľa s Poľskom, Litvou a Lotyšskom. Kríza okolo tejto hranice je však umelo vytvorená a slúži na to, aby podnietila destabilizáciu v spomínaných susedných krajinách. Minsk totiž presvedčil ľudí zo zahraničia, najmä z Blízkeho východu a severnej Afriky, že sa cez Bielorusko bezpečne dostanú do EÚ. Ľudia tak boli odvezení na hranice, kde o nich ďalej nebolo postarané. Migranti zostali sami na úplne neznámom území, bez potrebných dokumentov aj strechy nad hlavou.
Pre vytvorenie ešte neprehľadnejšej situácie Bielorusko šíri o pohraničnej kríze rôzne dezinformácie. Obviňuje napríklad členské štáty NATO z intervencií do krajín ako Afganistan alebo Irak, pričom tvrdí, že tieto vojenské akcie majú za cieľ nasmerovať migrantov do Bieloruska. Snažia sa tak údajne destabilizovať krajinu a vyprovokovať konflikt vyzbrojovaním migrantov.
Cieľom propagandy je vyvolať debatu o migrácii, a tým polarizovať spoločnosti jednotlivých európskych krajín. Je totiž známe, že táto téma vyvoláva emócie, čo nahráva nacionalistickým, či dokonca extrémistickým politikom.
V konečnom dôsledku sa však skutočnými obeťami stali ľudia, ktorí boli oklamaní. Za vidinou lepšieho života sa rozhodli opustiť svoje domovy, no zostali na hraniciach v nehumánnych podmienkach.
Aktuálna situácia a výhľad do budúcnosti
Bielorusko v poslednej dobe čelí veľkej vlne emigrácie svojich obyvateľov do EÚ. Môžu za to nielen rozsiahle represálie po demonštráciách, ale aj nízke príjmy, ekonomický pokles krajiny a v neposlednom rade bieloruské nepriame zapojenie sa do konfliktu na Ukrajine. Minks preto šíri falošné správy o veľkých ekonomických problémoch v susedných krajinách, aby tak zabránil ďalšiemu odlivu obyvateľstva.
Podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý uskutočnil Chatham House, len 13 % obyvateľov Bieloruska preferuje alianciu s EÚ. Naopak, podpora rusko-bieloruskej spolupráce sa zvýšila oproti 27 % z roku 2020 na 41 % v roku 2023.
Podľa portálu Euractiv bude zložité zvrátiť odpor Bielorusov voči európskym štruktúram. Za základné kroky na ceste k tomuto cieľu považuje „podporu nezávislých médií, ktoré poskytnú alternatívny pohľad na EÚ a pohotovú reakciu na kontroverzné migračné praktiky Bieloruska na hraniciach so svojimi západnými susedmi“.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
